Viete kedysi som bola dievca plne snov a nadeji, vesela kopa. Vplyvom negativnych udalosti v rannom detstve - velka tragedia v rodine som od malicka trpela OCD poruchou - caste stupanie na ciari, vseliake ritualy v podvedomi s tym, aby sa mojim najblizsim nic nestalo. Bola som skor vzdy utiahnutejsia. Neskor som sa popalila na nohe a mala som vesliake problemy sama so sebou ako vyzeram. Pritom podla okolia vyzeram dobre, ale nikdy som si neverila :(. Spoznala som priatela - jeho mama mi hovorila, ze tieto problemy mam, lebo nie som pokrstena a same vec s diablom, ktore mi na psychike nepridali. Mala som asi smolu .... nebyt tohto stretnutia asi sa skor dostanem z mojich probemov. Stretnutia asi neovplyvnime, nikdy nevieme koho stretneme. Moji rodiacia ma darmo odhovarali, ze mam ist iny smerom a mali pravdu. Ale darmo plakat nad rozliatym mliekom. 18 rokov sa liecim, priatel odisiel zo dna na den do zahranicia, jeho mama to spravila tak, aby som o tom nevedela a vtedy sa to cele vystupnovalo tak, ze spojenie OCD a depresie ma prvy krat priviedli na lieky. Po roku a pol sa vratil. Malo o mna zaujem mnoho muzov, ale kvoli mojej chorobe som nikdy do toho nesla a zostala s tymto priatelom. Lubila som ho, ale je to rodina kde boli vzdy same problemy a este aj strasne nazory vid vyssie. Mala som odist, aj ked som milovala. Ublizila som sebe aj svojej rodine. Kvoli tejto chorobe som si nikdy neverila a tak som niekedy trpela aj vo vztahu, lebo vsak iny ma nebude chciet. Pritom som citliva dusa. Dnes mam 34 rokov, prekonala som tazke veci. Od problemov so srdcom, az po kolaps. Antidepresiva musim uzivat stale a tak sa pytam, ci ma toto vsetko este zmysel. Preco nemozem mat zdravu hlavu ... tolko veci by bolo inak. Som vobec plnohodnoty clovek, ked mam taketo problemy? mozem si zato sama alebo je to naozaj choroba ako kazda ina .... strasne moc som sklamana ... urobila som vela chyb ale vela krat som aj pomohla ... niekedy mam pocit ze tieto psychiatricke choroby su tie najhorsie a nikto nepochopi co to nezazil. Chcem zit, ale mam pocit ze mi uz nic nezabera.
Oplati sa zit so psychickou chorobou?
Každý človek je na svete aby sa vedel ponaučiť zo svojich chýb.Ale to už tu bolo spomenuté.Každý ale musí včas vedieť sa zastaviť a zamyslieť sa čiže bilancovať.Určite vieš čo nebolo správne zahod to za hlavu a choď ďalej.Ak príliš dlho hladíš do zadu neuvidíš čo je pred tebou.Ludia veľa krát upadajú do depresii lebo sa nevedia zmieriť z novými skutočnosťami chcú aby vsetko bolo po starom.Partner v ktorom nemáš podporu ti je .na hovno .Stále ta taha ku dnu a len v tebe živý neg.myšlienky a pocit neschopnosti .
ano som uplne sklamana a smutna. a blba. je mi luto rodicov co si museli za tie roky prezit. ale fakt je ze stoja pri mne. su to moje poklady. ano je koniec. zostali mi dlhy a zalozeny byt. ale verim v jeho charakter ako hovoril, ze mi pomoze a v tomto bude korektny.
bla bla
Ostala si z týmto "priateľom", lebo si sa bála, že iný byť ťa s tvojimi problémami neprijal a už ani on si ťa neváži. Je sprostý ako jeho matka. Mala by si konečne pozerať dopredu a oprostiť sa od minulosti. Ten chlap ťa bude už len ničiť a ničiť a budeš na tom ešte horšie. To je naozaj to , čo chceš.? Podľa toho, čo píšeš, máš dobrých rodičov, ktorý stoja pri tebe a to je veľmi veľa. A neboj sa ísť do nového vzťahu, lebo čomu veríš, to máš.
padla som na dno z totalneho vycerpania a nevedia ma dat tri mesiace dokopy. som u rodicov, lebo predtym sme sa s priatelom doma len hadali. potrebujem citit pokoj a istotu. stale na mna tlaci a dava mi podmienky, ze sa mam okmazite vratit ak sme partneri, lebo odchadza. hlavne ze som ho vytiahla z exekucie, narobila si dlhy, problemy v rodine. a este mi povie ze som sproste neschopne decko normalneho zivota. ked mi bolo zle a v novembri som skolabovala, poslal mam samu domov tam som si zavolala zachranku a po tyzdni mi povedal, ze som si volala zachranku ako mala, ze iny potrebovali pomoc. ze zneuzivam . ja nemam slov. doobeda mi napise milujem ta, poobede ked som neprisla ze som neschopna, male decko, otrasna, o nicom ... som slaba nasi ma davaju dokopy, cakam kym mi zaberu lieky. ale tiez mam city :(
Každý sme väčšie alebo menšie decko :). A áno zaslúžite si dôstojné zaobchádzanie a podporu. Každý človek robí chyby...niekto väčšie, niekto menšie. Nájdite si niekoho, v kom budete mať oporu..., ktorý Vás bude brať aj s nedostatkami.
tak este aj priatel mi povedal, ze som chore decko, neschopna, co to ma na papieri. to je podpora. akokeby som zato mohla. snazila som sa pre neho robit maximum :(. mozem zato ze som chora? nezasluzim si dostojne zaobchadzanie, aj ked sa liecim na depresiu?
Chcela so napísať ......... nereagovať negatívne.
Viem aké to je keď si človek stále niečo vyčíta, viní sám seba a vracia sa do minulosti, predstavuje si kde urobil "chybu" a aké by to bolo, keby ju neurobil. Prestala som to robiť odkedy viem, že všetko je tak , ako má byť a že ináč to byť nemohlo, a že sme tu preto , aby sme sa odnaučili reagovať negatívne.
