Viete kedysi som bola dievca plne snov a nadeji, vesela kopa. Vplyvom negativnych udalosti v rannom detstve - velka tragedia v rodine som od malicka trpela OCD poruchou - caste stupanie na ciari, vseliake ritualy v podvedomi s tym, aby sa mojim najblizsim nic nestalo. Bola som skor vzdy utiahnutejsia. Neskor som sa popalila na nohe a mala som vesliake problemy sama so sebou ako vyzeram. Pritom podla okolia vyzeram dobre, ale nikdy som si neverila :(. Spoznala som priatela - jeho mama mi hovorila, ze tieto problemy mam, lebo nie som pokrstena a same vec s diablom, ktore mi na psychike nepridali. Mala som asi smolu .... nebyt tohto stretnutia asi sa skor dostanem z mojich probemov. Stretnutia asi neovplyvnime, nikdy nevieme koho stretneme. Moji rodiacia ma darmo odhovarali, ze mam ist iny smerom a mali pravdu. Ale darmo plakat nad rozliatym mliekom. 18 rokov sa liecim, priatel odisiel zo dna na den do zahranicia, jeho mama to spravila tak, aby som o tom nevedela a vtedy sa to cele vystupnovalo tak, ze spojenie OCD a depresie ma prvy krat priviedli na lieky. Po roku a pol sa vratil. Malo o mna zaujem mnoho muzov, ale kvoli mojej chorobe som nikdy do toho nesla a zostala s tymto priatelom. Lubila som ho, ale je to rodina kde boli vzdy same problemy a este aj strasne nazory vid vyssie. Mala som odist, aj ked som milovala. Ublizila som sebe aj svojej rodine. Kvoli tejto chorobe som si nikdy neverila a tak som niekedy trpela aj vo vztahu, lebo vsak iny ma nebude chciet. Pritom som citliva dusa. Dnes mam 34 rokov, prekonala som tazke veci. Od problemov so srdcom, az po kolaps. Antidepresiva musim uzivat stale a tak sa pytam, ci ma toto vsetko este zmysel. Preco nemozem mat zdravu hlavu ... tolko veci by bolo inak. Som vobec plnohodnoty clovek, ked mam taketo problemy? mozem si zato sama alebo je to naozaj choroba ako kazda ina .... strasne moc som sklamana ... urobila som vela chyb ale vela krat som aj pomohla ... niekedy mam pocit ze tieto psychiatricke choroby su tie najhorsie a nikto nepochopi co to nezazil. Chcem zit, ale mam pocit ze mi uz nic nezabera.
Oplati sa zit so psychickou chorobou?
Prišli sme na svet, aby sme sa učili. Učili aj žiť. Každý z nás si musí žiť ten svoj život. Nech je hocijaký, ale stojí za to, aby sme ho tu dožili. Tak, ako len najlepšie vieme. Nič iné nám neostáva.
Ja som pocedal ze pan L. Lucifer je ko.ot a co na tom? A co na tom? On ma zabije? Ja zabijem Jeho aj ked je nesmrtelnty. Ja Ti prajem a budes to mat, ze budes stastna. To mas odo mna ako darcek. Maj sa, bella ragazza. Ja vas mam rad, vy mna nie, nikto ma nemal rad, ale s.at na to.
neviem co chcem robit. moj nazor je ze zit sa mozno oplati, ale neda sa to nazvat "zivotom"...aspon u mna je to tak
tiezmamOCD a co s tym chces robit?
mozno tu by prisli na rad uz AD, ci sa chces trapit ... ? pisem v dobrom .... a to co pises poznam dokonale. stupat trikrat na ciaru aby sa mi rodicia vratili atd atd
ipsik neviem ako si na Teba dovolujem, omylom som zadala tvoj nick lebo nie som registrovana .... a prezyvku pre odoslanie musis vyplnit, hadam mi to prepacis, lebo som myslela na odpoved pre Teba ... ano verim odkedy som sa sem znova dostala a vratilo ma to sem ... len dobre vies ze ked je clovek v uzkych niekedy straca nadej
Vsetky prispevky nie su moje. A nedovoluj si na mna. Ale ok. Pomodli sa s vierou a Boh Ti pomoze. Ale lieky mozes brat aj kvoli inym nielen kvoli sebe. Aj nad tym porozmyslaj. Ale Ty veriaca nie si, ze?
smutna dusa: Ja mam OCD vrodene a prejavilo sa mi uz v detstve. Odvtedy som mala rozne formy OCD nie len jednu urcitu...ale vzdy som ich mala specifickejsie, nebolo to to uplne klasicke ocd typu vypla som plyn, zamkla som dom a podobne...
V detstve sa mi OCD prejavovalo obsesivnymi predstavami z toho ze sa stane nieco coho som sa bala. Ze mi umrie mama, ze ma niekto unesie a pod.
V puberte sa k tomu pridali kompulzie a zacala som robit rozne ritualy - obsesivne myslienky zostali, ale tentoraz som sa bala ze sa naplnia ak nevykonam kompulzie.
Tu mozem pouzit ten klasicky pripad - ak teraz trikrat neposkocim, umriem. To bol naozaj len priklad, lebo sem nechcem pisat svoje najvacsie strachy. Tu som mohla brat antidepresiva v podstate na kila ale aj tak najvacsia ulava prisla vtedy ked som zistila ze ak tu kompulziu nevykonam, skutocne sa nic nestane. Ked som sa o tom presvedcila a prestala som sa toho bat obsesie automaticky zmizli, lebo strach bol koren problemu. Automaticky tak odisli i strachy a uzkosti a pod...cize som neptorebovala ani antidepresiva. Samozrejme OCD to na mna skusalo ako to len islo, napriklad myslienkami typu ze nestane sa nic mne, ale niekomu koho ani nemusim poznat na druhej strane zemegule pretoze tak som si nemohla overit ze sa nic zle nestalo a mohla som sa trapit vycitkami svedomia ze niekto kvoli mne trpi, ale nakoniec som sa aj cez to dostala.
Teraz trpim senzorimotorickym OCD, co je velmi zriedkavy typ poruchy ale zaroven aj najhorsi. A proti nemu neviem bojovat, aboslutne. A ani sa to neda.
pre tiezmamOCD
mozem vediet aku mas formu ocd? ritualy, atd ....
mne kedysi na to velmi ad pomohli a zivot sa mi zmenil o 180 %
ak uz nechces ad, co tak psychoterapia?
pre ispik: omylom som hned dala tvoj nick
keby si mal tuto chorobu, akoby si sa bavil s bohom, keby ti bolo zle a momentalne mozes cakat len na ucinok liekov .... okrem ineho ... samozrejme ze sa snazim v ramci mojich schopnosti nieco robit, ale nie vzdy mi to ide.
a co by si urobil keby si mal tuto chorobu, akoby si sa bavil s Bohom?
