Zdravím. Môj asi najhlavnejší problém je v tom, že nedokážem prijať lásku. Vyrastala som s rodičmi, ktorý ma celý život len ponižovali, psychicky týrali a v škole som tiež zažila niakú tu šikanu. Nevraciam sa k minulosti už prebolela. Teraz mám 22 a odsťahovala som sa ďaleko od rodiny, známych. Chcem začať konečne žiť, len si uvedomujem , že v oblasti vzťahov mám proste problémy. Akonáhle mi začne niekto prejavovať lásku je mi to strašne nepríjemné, neprirodzené, cítim sa ako v niakej pasci, z ktorej musím utiecť. Kludne aj keď dovtedy sa mi páči a mám ho rada. Ale keď to začne byť vážne mám z toho strach a už to nechcem. Nedokážem mať normálny vzťah založený na láske. Stále dookola si vyberám len takých, ktorý mi ubližujú....Myslíte, že sa toto dá niekedy prekonať ? Napríklad s psychologičkou, alebo že proste len neprišiel ešte ten pravý ? ..:(
Je mi neprijemne byť milovaná
k tej regresnej terapii, co jej tu radite. Dajme tomu, ze sa zisti, ze bola v detstve zneuzita, alebo hocico ine, tak co s tym potom? Aj tak bude musiet chodit na psychoterapie, ci nie. Autorka pise, ze uz na nejake chodila a nepomohli.
Mesačný princ... Veď práve škoda, že neexistuje presny návod ako sa zbaviť takychto problémov... No ja som taky typ človeka, že stále skúšam niake spôsoby a nevzdam sa :) Lenže na tu regresnu terapiu bývajú všeliake názory... Sú prípady kedy sa ľuďom prihoršilo, teda doslova sa z toho scvokli lebo videli niečo s čím sa nevedeli zmieriť. Oni ti na tej terapii ukážu tie spomienky ale je len na tebe ako to príjmeš. Ale tak to sú všetko príbehy z netu a či je to doveryhodne to už je vec druhá.
No keď aj sa rozhodnem tam ísť tak by som hneď jasne povedala, že sa chcem vraciať iba v tomto živote, do minulého ee to už je zahrávanie. Podľa mňa si to človek nemá pamatať... A vlastne kde je záruka, že to čo uvidiš sa naozaj aj stalo ? Čo ak je to iba fantázia ?
@ Pomôcť pomôže aj iná terapia, každému niečo iné. A hlavne ODPUSTENIE!!! Bez odpustenia niet uzdravenia! V neposlednom rade je to práca na SEBE SAMOM!!!
@ Tí, čo ste tu propagovali regresku, nebuďte prekvapení, ak sa tu objaví "psychiater", kt. sa to tu v poslednom čase priam hemží a stanoví vám diagnózu, kt. sám trpí! : D
Áno, aj regresná terapia sa odporúča, len si treba dať pozor na človeka, kt. ju vykonáva!
Regresná terapia je jednoznačne najlepšie riešenie.Nebudem o tom vypisovať ani to nejak obzvlášť obhajovať ale som si viac ako istý že by ti to pomohlo.
hehe1 ti dobre píše, no môžeš a nemusíš to mať z toho.
Možno existuje taký silný moment, ktorý si naozaj vytesnila a ktorý ti toto všetko spôsobuje. No je to ako Pandorina skrinka. Popremýšľaj či tá terapia za to naozaj stojí. Ak by to bolo také super, tak by ju využívali všetci a pomohlo by im to. Tým ťa nechcem odradiť.
Tieto pocity nepochopí nikto, kto niečo takéto neprežije aspoň raz. Určite nie si sama s týmto problémom ale či existuje naozaj nejaký osvedčený spôsob ako toto zvládnuť ti nenapíšem, pretože to naozaj neviem.
hehe1 ... však áno to je pravda, ale to sú všetko veci na ktoré si pamätám a ktore som už spracovala... a keď si nato spomeniem tak uplne neutralny pocit ...
pises, ze nevies, z coho to mas a zaroven pises, ze ta rodicia ponizovali a v skole sikanovali a ze sa ti muselo stat nieco v detstve....
to mas vsetko z toho ponizovania a sikany....mas z toho blok, podvedome sa branis a nikoho k sebe nepustis, aj ked ja osobne slovenskym doktorom absolutne neverim, mozno by tebe pomohla nejaka terapia, nemam s tymto skusenosti....
Mesačný princ .. To ma "teší", že niekto iný pozná tiež takéto stavy. Niekedy si kôli tomu pripadam naozaj divne, niekedy stále. A zaroveň to nechcem brať ako súčasť mňa. Snažím sa proti tomu bojovať a stále sa upokojovať, že raz to všetko prejde a budem schopná lásky. Ale mám pocit, že stále je to len horšie a horšie. O tej terapii som čítala, dokonca ju robia v tomto meste kde bývam a je len o niečo drahšia ako psychoterapia ( na ktorej som mimochodom bola ale nič mi to vpodstate nedalo len zopakovanie toho čo som už vedela ). Lenže mám tiež obavy čo to môže v mojom podvedomí vyloviť. Občas mám pocit, že sa mi v detstve muselo stať naozaj niečo hrozné, čo ma zasiahlo tak hlboko, že som to uplne vytesnila z pamäti ale zaroveň v podvedomi to stále žije. Pretože moje prehnané uzkosti, čo i len keď sa ku mne niaky chlap priblíži alebo tak ... vždy sa podvedome odťahujem od každeho a snažim zachovať bezpečnu vzdialenosť ... fakt neviem prečo to tak mám... ale tou regresnou terapiou asi už viac nemám ani o čo prísť :)
Neviem celkom presne čo môže spôsobovať niečo takéto.
Opakujem, viem presne ako sa cítiš, ale či existuje nejaké riešenie tohoto stavu ozaj netuším. U každého človeka je pravdepodobne spúšťačom niečo iné a dôsledky majú tiež odlišné prejavy či intenzitu.
Ono to býva väčšinou tak, že čím dlhšie človek s niečím podobným trápi, tak tým viac sa tomu prispôsobí a vezme to ako svoju súčasť. A tak je to skoro so všetkým. Čím dlhšie to takto máš, tak tým ťažšie bude sa od toho odpútať a priznať si, že to nie je súčasťou teba.
Mala by si sama nájsť príčinu, pretože toto je len dôsledok niečoho veľmi silného z minulosti. Potrebuješ identifikovať moment, situáciu, ktorá ti ovplyvnila takéto emočné vnímanie.
Ale najskôr to musíš zvládnuť sama. Počula si o regresnej terapii? Nemám s tým skúsenosti a môže to byť nebezpečné, ale možno by ti to mohlo pomôcť. Ak nebude iná cesta, tak to vyskúšaj.
Mesačný princ ... Ja už to takto mám odjakživa. Nemám problém mať rada ludí, práveže by som povedala, že niekedy až moc. Ale čo sa týka lásky partnerskej tak tú vnímam naozaj velmi čudne. Bola tu spomenutá v jednom príspevku žena, ktorá brala sex niečo ako hlavny prejav lásky. A ja to mám asi tiež nejak tak podobne. Síce snívam o tom ako stretnem niekoho s kým budem normálne žiť, s kym si vytvorim normálny život, ale akonáhle niekto taký do môjho života príde tak ho okamžite od seba odoženiem. A stracam čas len tými, zlými, ktorým ide iba o jedno a chcem získať tu lásku od nich. Akoby bola laska nedosiahnutelna pre mňa.
