Zdravím. Môj asi najhlavnejší problém je v tom, že nedokážem prijať lásku. Vyrastala som s rodičmi, ktorý ma celý život len ponižovali, psychicky týrali a v škole som tiež zažila niakú tu šikanu. Nevraciam sa k minulosti už prebolela. Teraz mám 22 a odsťahovala som sa ďaleko od rodiny, známych. Chcem začať konečne žiť, len si uvedomujem , že v oblasti vzťahov mám proste problémy. Akonáhle mi začne niekto prejavovať lásku je mi to strašne nepríjemné, neprirodzené, cítim sa ako v niakej pasci, z ktorej musím utiecť. Kludne aj keď dovtedy sa mi páči a mám ho rada. Ale keď to začne byť vážne mám z toho strach a už to nechcem. Nedokážem mať normálny vzťah založený na láske. Stále dookola si vyberám len takých, ktorý mi ubližujú....Myslíte, že sa toto dá niekedy prekonať ? Napríklad s psychologičkou, alebo že proste len neprišiel ešte ten pravý ? ..:(
Je mi neprijemne byť milovaná
Po pravde toto je vec, ktorej ale že vôbec nerozumiem veď láska je niečo, čo by snáď chcel v živote každý zažiť
Ojoj, za kolko zleho mozu rodicia, ktori sami neboli milovani a odtrpelo si to ich dieta... :(
Necitala som uplne vsetko, ale urcite ti radili rozne terapie. Mozno si dake uz absolvovala, treba vsak hladat a skusat dalej. Mozes skusit klasickeho psychologa, ale rovnako rozne alternativne moznosti. Je sice tazke najst v spleti sarlatanov niekoho poriadneho, ale mam skvele tipy ak by si chcela vyuzit tuto moznost.
Dolezite je, aby si si uvedomila, ze tito ludia ti mozu pomoct len natolko, nakolko si ochotna a pripravena sa otvorit a prijat pomoc. Nepomoze ti ani svatena voda, ked sama nebudes chciet :)
Nechcela by si vyskúšať inú terapiu?
Mesačný princ ... Či to dokážem to neviem povedať, najprv to musím zažiť. Ale som ochotna niesť aj to riziko...Pretože v sebe už dlhé roky nesiem záťaž s ktorou si neviem poradiť. Stále ma drží akýsi neznámy strach a napätie. Nebaví ma už žiť s takými obmedzeniami :)
Nech to je ako chce, musíš sa rozhodnúť sama. Pri tej terapii sa nie vždy podarí vrátiť človeku len tie spomienky, ktoré potrebuje, ale často kompletne všetko a musia si všetkým prejsť opäť. Ako tu už zaznelo. Ak by sa ti stala podobná situácia a podarí sa to, tak čo potom? Budeš to musieť v sebe spracovať, pochopiť, odpustiť prijať a následne aj pustiť...Dokážeš to?
ILily ... tak je to naozaj ohavné ako sa ku mne správali ... ale chápem aj to, že oni tiež nemali najidealnejšie detstvo ... robili len to čo vedeli ...dlhy čas ani deti mať nemohli ... možno niekto tam hore vedel, že nebudu dobrý rodičia ..
tema .... nech by som sa dozvedela už hocičo aspoň by som vedela z čoho to všetko pramení ... takto sa cítim úplne zmätena.. lebo neviem ani čo mám prekonať čo ma blokuje ...
S tým zneuživaním fakt neviem ... na nič si nevspomínam i keď sa musím priznať, že keď som mala prvý sex tak som ani nekrvacala ani ma to nebolelo lebo som nemala žiadnu panensku blanu, ale tak existujú ženy, ktoré ju ani nemajú...
Zablokovana: mozno to z ich strany necitis ako uprimne aj ked by si v to rada verila. Tazko povedat, ci je to tvojimi ctilivymi radarmi, ake si si vdaka tej ohavnej skusenosti s rodicmi vypestovala alebo je to skor utek pred laskou po ktorej tuzis a nepustis ju k sebe, nakolko byt v kstuocne polhodnotnom vztahu sa neda byt len tak s niekym a tie povrchne plytke pestuju len ti, ktori maju na to zaludky.
a potom sa ludia divia, ked sa im deti poskodzuju a samovrazdia
sak preco nie, koho by to zaujimalo, hlavne, ze maju deti na ktorych si mozu vybijat svoje komplexy a cela spolocnost to schvaluje a poritom cuduje sa. Ja sa tomu ani najmenej nedivim.
