Automaticky premýšlam o sebe

Príspevok v téme: Automaticky premýšlam o sebe
anonym2499

Zdravím. Už vyše 3 mesiacov trpým tým že mi moja hlava opisuje automaticky môj psychický stav, väčšinou sa jedná o myšlienky typu (citim sa divne, niesom to ja, prečo vlastne toto robím..., cítim sa ako keby ma riadila hlava..). Automaticky, počas celého dňa mávam tieto myšlienky, aj keď nieje dôvod prečo by som sa cítil divne, nemám respektíve dôvod prečo by som riešil takéto veci ale moja hlava ich rieši stále a automaticky bez mojho rozkazu.

V poslednej dobe sa to snažím zmeniť pomocou pozitívneho myslenia a musím povedať že pomaly ale isto sa tie myšlienky redukuju ! Ale keď prestanem pozitívne myslieť, znova sa to namňa celé nabalí... Snažím sa na jednotlivé myšlienky odpovedať si, ale zistil som, že sa stále opakujú aj keď si na ne odpovedám a to ma docela trápi prečo konečne nezmiznú aj keď si nane odpoviem. Taktiež som konečne dal svoju energiu nejakej aktivite a keď ju vykonávam tak je tých myšlienok výzračne menej ! Taktiež keď som s babou alebo s kamarátmi.

Posledné 3 mesiace som žil v obave že mám nejakú psychickú poruchu, hľadal som si rôzne choroby ako sú schizofrénia, úzkosť, panická porucha neustále každý deň, vsugeroval som si niektoré príznaky, myslím si že je možné že práve tým to mohlo vzniknúť. Našťastie už som z toho vystúpil.

Do týchto obáv som sa dostal sám na základe toho že som sa začal o seba báť pretože ma z ničoho nič postupom času prestali baviť aktivity ktoré som rád robil a cítil som sa akosi "divne" (tak ako keby som to nebol ja).

Navšetvujem psychologičku už skoro tretí mesiac, obehal som neurológiu, krvné testy - všetko OK.

Moja otázka znie : Myslíte si že mám naďalej myslieť pozitívne, odpovedať si na jednotlivé otázky a tie myšlienky časom prejdú ? Alebo ako si môžem pomôcť aby tieto myšlienky išli preč a ja sa opäť cítil normálne že ja som pánom svojho tela ?

Mesačný princ

anonym2499 ak máš naozaj schizofréniu, tak majú túto ,,chorobu,, všetci ľudia, ktorí premýšľajú :D

anonym2499

Ja neviem, ja sa docela aj bojim aby sa nejednalo o schizofreniu... Proste stale som v tej hlave a hovorim si pocity ako sa citim divno, ako vnimam tento svet divno, pomenej komunikujem, uzatvaram sa do seba.... Čo sa tyka vnimania sveta, citim sa taky nesustredeny, obraz mi príjde taký divny, mihavý... Ťažko sa mi myslí, resp vôbec ani nemyslím iba to zo seba sypem, emočne uplne upadnutý, mám dievča ale vôbec nepociťujem pocit lásky, šťastia... vkuse som sklesnuty, spomaleny, všetko mi je jedno... hladam si diagnozy a sustredujem sa myslienkovo len na seba....

Maros_24

Tak sa nezaoberaj ci to robis na silu alebo nie. Aj tak neprides na to, ako to vlastne naozaj je. Sustred sa na pritomny okamih. Co sa tyka zhorsenej pamata a koncentracie, to ti neviem povedat, mozne to je, ale moze to byt kludne aj kvoli niecomu inemu.

anonym2499

Maroško ďakujem ti veľmi pekne, tvoje rady mi zatial len pomohli, vďaka nim sa menej zaoberam tymito myšlienkami a viacej si uživam života ale je tu jeden problem... keď naozaj vykonávam nejaku činnosť tak sa cítim ako keby som to robil tak nasilu. Ak sa smiem spýtať, je sprievodom toho že mám takéto myšlienky a neustále sa vŕtam v hlave aj to že mám pamäť zhoršenú, spomalené reakcie, a zhoršenú koncentráciu ?

anonym2499

Maroško ďakujem ti veľmi pekne, tvoje rady mi zatial len pomohli, vďaka nim sa menej zaoberam tymito myšlienkami a viacej si uživam života ale je tu jeden problem... keď naozaj vykonávam nejaku činnosť tak sa cítim ako keby som to robil tak nasilu. Ak sa smiem spýtať, je sprievodom toho že mám takéto myšlienky a neustále sa vŕtam v hlave aj to že mám pamäť zhoršenú, spomalené reakcie, a zhoršenú koncentráciu ?

Maros_24

Prejde to, ak nebudes dalej analyzovat a vyhladas nejakeho odbornika terapeuta. Hlavne sa nesnaz zastavit myslienky ale uprav svoju reakciu na ne. Namiesto toho, ze sa tym budes zaoberat a trapit si chod zacvicit, pozri si serial alebo rob nieco prijemne. Takto si dokazes postupne zmenit zmyslanie az budes moct fungovat uplne normalne (vlastna skusenost).

anonym2499

Nechapem odkiaľ sa vomne tieto veci berú... dneska mi dokonca chodili po hlave myšlienky typu že pomaly zabúdam pretože som na sebe postrehol to že sa mi ťažšie učí a sústreďuje. Fakt naozaj veľmi veľa času travim v svojej hlave, zamyšlaním nad vecami ktore som predchvilkou spravil, povedal, analyzujem všetko v hlave... Keď s niekym kecam alebo resp niesom sam, citim sa lepšie lebo nemam tolko času riešit taketo somariny a pripúšťať si kraviny. Myslite si že raz to prejde a nebudem sa konečne zamyšlať nad sprostosťami a žiť plnohodnotný život mladého človeka?

Maros_24

anonym2499

Áno, tie časy sú prirodzené, vylučuje sa vtedy najviac kortizolu, kt. spôsobí úzkostnú reakciu.

Jednoducho sa musíš naučiť žiť s tým, že tie myšlienky existujú, ale neanalyzovať ich. Postupne ti tvoj mozog prestane podsúvať tieto myšlienky, keďže to nebude považovať za dôležité, lebo ich už nebudeš analyzovať a budeš môcť žiť v omnoho väčšej pohode :)