MP, čo by si robil, ak by si zistil, že toto je predsa kolobeh života. Zrodenie, nejaký čas strávený v tejto časopriestorovej realite ako parazit alebo ako prínos sebe i druhým, smrť. Si obklopený ľuďmi, zvieratami, rastlinami, ktoré majú svoju vlastnú niť života - niekoho zachrániš, nie preto, že TY si schopný, ale pretože ich život tu mal trvať dlhšie a ty si bol len nástrojom k naplneniu ich vlastného "životného náboja". A rovnaké je to aj so zabíjaním. Je to strašne obšírna téma a mne osobne to trvalo asi tak 6 rokov pochopiť čo sa ti tu snažím napísať. Nedá sa to stručne vysvetliť. To by som tu písala knihy.
Čo to znamená, že každé jedno jedlo, čo zješ, bude o dva dni len hovno. No nič. Tak to proste je. To prestaneš jesť len preto, lebo to "nemá význam"? A zajtra musíš jesť zase? Ty si vyberáš, ako si jedlo pripravíš, ako naservíruješ alebo kde si ho kúpiš, či ho "vdýchneš" za 2 minúty alebo si ho vychutnáš . Analyzovať, že to jedlo neni a nebude večne voňavé a chrumkavé.. je hlúposť (he-he a v prípade nechutného jedla je dobre, že tu neni večne:) . Život je proste dynamický. Každé ráno je ako nový zrod a večer je smrť. Na jar to tu začína ožívať a na jeseň zas zaspí. To dieťa čo umrie vinou zlej starostlivosti, guľkou vo vojnovom konflikte... pre ľudskú logiku je to strašná tragédia, že nemohlo žiť 50 rokov. Ale život, boh, tento časopriestor je o neustálom plynutí, o rôznorodosti, o zmene. Nie o tom, že všetci tu máme prežiť minimálne 50 rokov. Nič statické, uniformné tu nemá miesto.
Ak sa zachráni ľudský život, z pohľadu vesmíru to nič neni a vôbec to neni dôležité. Rovnako ako keď sa ten ľudský život premárni. To len my sme forma života, čo si pripísala nejaký svoj vlastný význam, dôležitosť niečomu a pritom sme len nepatrnou súčasťou obrovského celku. V tvojom tele je tiež forma života, ktorá sa riadi "svojimi" zákonmi, má svoju vlastnú inteligenciu a vedomie. Sú to bunky. "Pánom bohom" si pre nich ty - to ako rozmýšľaš, ako sa cítiš, čo ješ, ako žiješ... máš obrovský vplyv na miliardu "životov". Z pohľadu vesmíru, sme ako ľudstvo len nepatrný pľuvanec. Hm, sme nepatrná pleseň na planéte Zem :D
Máš možnosti. Máš milión možností vybrať si ľudí pre ktorých robíš. Okrem rozumu a logického uvažovania, si vyberáš aj srdcom a cítením. Vieš prečo stretávaš takýchto krepych ľudí? Čo máš s nimi spoločné?