Ahojte, hľadala som podobné príspevky na túto tému..ale nakoniec sa ani v jednom neviem úplne nájsť..tak som si povedala že za pokus napísať nič nedám..Prednedávnom mi napísal na nete jeden chalan, že som mu sympatická a rád by ma spoznal. Zo začiatku som mu nejako veľmi neodpisala lebo mi prišiel strohý a nezaujal ma. Ale po pár dňoch sa znova ozval.potom zase po nejakých 2-3. Nakoniec sme si začali písať a ked mi poslal viac foto fakt sa mi začal aj páčiť. Zrazu som si uvedomila že ho chcem spoznať a ťahá ma čosi k nemu. Lenže, on je taký že už si píšeme tak striedavo asi 2 mesiace necelé a nejako proste nenavrhol konkrétne stretnutie. Raz som mu už aj napísala že ak bude chcieť ísť niekam von nech kľudne napíše, a on že áno fajn nápad niečo v tom zmysle ale stále nič :D Ide aj o to že som baba s dosť nízkym sebavedomím a túžim aby ma chalan dobýjal.Aj preto som taká že ked mi napíše, odpisujem dosť a veľa aj rozvíjam debatu ale vždy doteraz som to nechala tak aby napísal on prvý. niekedy je to aj po týždni čo je pre mňa ťažké vydržať..ale chcela by som ukázať, že nie som taká dostupnní (tak som to čítala aj v tých radách o vzťahoch :D) že ked baba veľmi ide po chlaanovi tak ho to zvykne vyplašiť, lebo chlapci chcú loviť...čo mám robiť? Je blbé napísať prvá? alebo vždy čakať či sa ozve...a tiež čakať kedy ma zavolá von aj ked to netuším kedy bude :D?
čakať alebo sa ozvať?
ano? :) a co napisal, zase si chce pisat?
bodka, podla mna to s tym nesuvisi, nemozme za to, kto nas pritahuje, neuvedomujeme si, ako my vyzerame. pozri na bezdomovcov, akym kockam sa prihovaraju.
navyse, vzhlad je nic, k tomu patri aj vyzarovanie, povaha atd.
niektori pekni chalani maju nie vzdy rovnako pekne baby. je to velmi relativne.
Noo..myslím, že som kdesi uprostred :) Určite by som sa nehodila k veľmi pekným chalanom...som si toho vedomá...uprimne sa túžim zmeniť...aj tým nápadníkom ktorí ma tak neočarili sa vždy chovám úctivo a prechovávam k nim sympatie..len nedokážem to posunúť do role VZŤAH :( Keby sa tak šlo zmeniť lúsknutím prsta..keby bol nejaký návod, čo mám denne robiť aby sa môj mozog nejako preorganizoval :/
Inak ten chalan sa predsa len ozval :D ale nič si od toho nesľubujem...on je z tých krajších :/ preto viem, žeby som nemala moc dúfať...
autorka treba sa aj nad sebou zamysliet a pozriet sa na seba kritickym okom ci mozes pozadovat to co pises... ci si dost dobra a pekna...
Mne sa zdá, že keď je človek mladší, hľadá krásu hlavne v obraze a zvuku. Keď ale spozná viac život, nachádza krásu vo vnútorných vnemoch. Ocení, keď ten druhý navodí v ňom radosť, optimizmus, dá mu nadhľad, pocit bezpečia, istoty, že sa môže na neho spoľahnúť, veriť mu, dôverovať...že môže u neho čerpať múdrosť a hlavne, že mu dá pocit, že je veľmi milovaný a chcený. To nie sú frázy, človek keď zreje, sa k tomu prepracuje.
Mojej manželke som sa npríklad vôbec nepáčil, keď sme sa spoznali. Vedel som ale, do akého záujmového kolektívu chodí, tak som sa tam pridal. Len kvôli tomu, aby som bol pri nej. Po dlhšom čase sa to z jej strany zlomilo. Keď som sa jej neskôr pýtal, že čo spôsobilo zmenu jej názoru, povedala, že to bolo vtedy, keď si uvedomila, že sa dá na mňa spoľahnúť. Staral som sa tam o nejaké veci a vôbec ma nenapadlo, že týmto by som si ju mohol získať. Ale stalo sa :)
tony, ja som bola taka ista, vzdy sa mi pacili len ti najkrajsi, ktori aj vsetkym ostatnym, takto isto som nariekala, potom sa mi jeden a neskor druhy, aj mne usli :) stretnes aj ty, neboj
ja som bola priserne vyberava, kazdy detail mi hrozne vadil, som si myslela, ze s takymto pristupom nemozem nikoho mat, a dalo sa
musis si verit, ze stretnes a stretnes
Filip ďakujem Ti za slová povzbudenia :)
Keď ja mám takú smolu..vždy keď sa mi nejaký chalan začne páčiť, odmieta ma...a mám nápadníkov aj , sú to fajn chalani ale napr. výzorovo ma vôbec nepriťahujú a hoci si ich veľmi ctím ako dobrých ľudí, nemôžem sa zamilovať ...
Niekedy aj rozmýšľam či nemám vysoké nároky (najmä čo sa vzhľadu týka) ale u mňa je to žiaľ tak že kým ma výzorovo niekto aspoň trochu nezaujme, nie som schopná sa zamilovať..a ma to trápi, lebo viem, že na kráse svet nestojí...ale neviem sa toho zbaviť..a tí pekní proste nikdy nejavia záujem..už som si na to nejako aj zvykla :/
tony pozri, 2 mesiace písania je dosť dlho, on zjavne nemal ten ťah, aby z toho bol vzťah, odpisovať v týždňových intervaloch, to je len kamarátstvo.
Keby ste to predlžovali, ty by si sa stále viac a viac namotávala, dávala by si do toho stále viac a viac nádejí a rozvíjala predstavy a potom by ťa to veľmi bolelo a dlho by si sa z toho dostávala a nervy si drásala. Možno by ti to zlomilo srdce.
Urobila si dobre, že si si vypýtala stretnutie. Po 2 mesiacoch si na to mala právo, aby si vedela, či máš do toho citove investovať alebo nie. Je dobré, že sa to vyjasnilo ešte dosť skoro a nemusíš sa vracať z dlhej cesty, ktorá asi nikam neviedla,.
Viem o čom hovorím, keď som mal 19 dopisoval som si s jedným dievčaťom rok, stretávali sme sa len v rámci partie a keď som po roku navrhol, že sa stretneme aj len sami dvaja, ospravedlnila sa a ja som pochopil, že tie moje nádeje boli zbytočné. Neprežíval som to ako nejakú tragédiu, ale sklamaný som bol. Ale našiel som si nakoniec dobrú manželku, takže ani u teba život nekončí, neboj sa :)
pokazila som to :/
mohlo ho to odradit, ked si hlada babu na randenie. ale ked rad pise, tak preco prestal.
ale ked ho to netahalo sa ani stretnut, to tiez bolo divne. kazdy by isiel co najskor.
ešte ma napadlo, či ho nemohlo odradiť..lebo teraz si akurát hľadám prácu a spomínal som že by som šla do BA no a on je z východu...tak potom niečo nadhodil že ostań na východe a tak...ale ja som mu iba povedala že ešte neviem...tak či si nepomyslel že ked cem ísť do BA že to nemá zmysel :/ ale tak pýtal sa ma o čom uvažujem a bola som úprimná..
