Zdravím. Neviem ani ako začať, lebo je toho toľko... hádam to nebude chaos. lebo je to taký spontánny tok myšlienok len.... Odkedy som sa po 2 rokoch rozišla z chlapom... (už je to cez rok) ...akoby žilo len moje telo, nedokážem prestat myslieť na všetko to čo bolo, denne plačem, nič ma neteší, na nič sa nesustredím, nič ma nezaujíma a myslim len stále na to ako sa to zničilo a ako všetko mohlo byt inak, mala som viac dlhších vzťahom ale nikdy som sa necítila takto... mam pocit že zomrela polovica mojej duše, a je to čím dalej horšie.. vobec tomu čas nepomáha, len ubližuje....každa zmienka a somienka o ňom vo mne vyvola plač... nedokažem nikoho milovať, nedokažem byť štastna a to som už cca 9 mesiacov s druhým chlapom... chápe ma a mna štve že ho trápim mojimi depresiami aj ked nevie asi prečo su.. ale nedokažem ho milovat a mrzí ma to, aj na priek tomu aký je pozorný ku mne.... mám ho rada, ale trávim s nim čas asi len preto lebo je jediny človek ktorého mám.....snažím sa zahanat myšlienky, prihlásila som sa na kurzy, cestujem, hladam si aktivity, športujem... a všetko ma len ubíja... s nim už nie sme v kontakte všetky veci vybavuje cez spoločných známych, (kedže sme mali vela závezkov)a aj viem aj že ma znamosť už dlhšie... v poslednej dobe sa to ale všetko zhoršuje a prenaša aj na cele moje normálne fungovanie...nikde do spoločnosti nechodím, takmer všetci spoločný priatelia už sa so mnou nemaju o čom baviť ani nič ... nikdo o mna proste nestojí, snažím sa najisť aj druhú prácu v inom meste, ale mam pocit že nikto o mna nestojí ani tam, aj napriek praxi a zručnostiam... snažím sa nadväzovať nove kontakty... ale nikto o to nema zaujem sa so mnou baviť (a to si nemyslim že som nepríjemna alebo navonok nejaka negatívna) každým týmto neuspechom upadam do vačšej a vačšej depresie... niekedy cele dni nevyjdem z postele a nedokažem prestat plakat a v noci nemôžem spat a ked zaspím mam nočné mory z ktorých sa budím s plačom... neviem ako dalej... niekedy myslim že moja existencia je uplne zbytočna... neviem ako dlho budem fungovať takto... je tu niekto kto sa tak dlho trápil kvoli človeku ktorého ste už takmer pol roka nevideli ? ako ste sa z toho všetkeho dostali ? čo mam robit ?
trápim sa.... Nemam silu žiť....
Najhorsie na tom celom je ze zeny maju tendenciu umelo zvysovat hodnotu v chlapoch ktoru ani vobec nemaju.... kadejaky debil co zato absolutne nestoji ich dokaze rozladit na roky... fakt verte mi nestoji to zato.... v prvom rade autorka temy vykasli sa na minulost lebo si stale nicis buducnost,.Najdi si robotu na zaciatok aj hoc aku len aby si zmenila prostredie vypadla a uvidis ako ti to pomoze... Ja som si po rozvode uvedomila ze naozaj nikto ti nestoji zato aby si mala take stavy ako opisujes... je to kravina trapit sa zakial si ten druhy uziva... vztahom sa dnes pripisuje ovela vacsia vaha ako napriklad zdraviu a inym dolezitym veciam...
Pointa je nebyt tak strasne chytena svojimi myslienkami, ale skor byt ich aktivnou pozorovatelkou. Nie len prezivat tie pocity ale aj zistit co je za nimi. Tym ziskas vacsiu slobodu, nebudes nimi tak chytena. Hej teraz sa vyjadrujem trochu metaforicky, obrazne, ale myslim ze pochopis pointu.
Pozri ja ti poradim.
1. Neodputavaj sa od myslienok na ten vztah a na byvaleho ako ti tu radia lebo to ti nepomoze a este viac budes mysliet na neho.
2. ALE musis nad tym premyslat inak nie tak ako to robis !! Nie ze spominat na pekne chvile alebo ako ti chyba a chvile pri rozchode a podobne. Ty musis premyslat mad sebou a klast si otazku co ta k nemu stale tak taha, co take ti ten iba dvoj rocny vztah dal, preco reagujes na vas rozchod takymi depresiami, premyslaj nad svojimi emociami a myslienkami, co a preco citis, premyslaj aj nad tym preco si v novom vztahu a preco nevies zacat zit nanovo. Najdi si chvilku pre seba niekde kde sa ti dobre premysla. Mne napriklad pomaha ked idem sam na vylet do prirody vyvetram si hlavu a pri pohybe sa mi odlahci psychika a tak uvazujem s cistejsou triezvejsou hlavou.
Mozno prides na to ze tvoje stavy nie su ani tak sposobene tym ze ti chyba ten vztah a ten muz ale ze je to nieco v tebe co je hlbsie a nedoriesene a preto zbytocne reagujes ako keby sa rutil svet.
mas urcite rodinu nie? mas priatela skus svoje myslienky venovat viac jemu, zasluzi si aby si ho tahala za nos? myslis ze ten ex stoji za tvoje trapenie? ublizujes sama sebe, maj sa trosku rada!
ale chapem ta, aj ja mavam depresie ale nie z rozchodu skor z toho ze mam 24 (o dva mesiace25) a este som nemala vztah, pri tom tajne niekoho lubim uz tri roky a neodvazim sa mu to povedat, cele dni na neho myslim, nemam ani pracu, niekedy si myslim ze naco taky zivot. a naco ti pisem? aby si vedela ze nie si jedina co sa trapi, a ak je nieco zle musi byt aj dobre..rovnovaha musi byt ak nech sa dari :)
Čokoľvek tu niekto niečo napíše, tak veľký zmysel mať nebude. Bola si do neho zamilovaná a ešte stále si. Skús pomeditovať aj nad tým pekným, čo ste spolu zažili a nepremýšľaj len o tom, že ste sa rozišli a že nedokážeš žiť bez neho, lebo skončíš na práškoch.
Pusť si niečo veselé. Život nie je len o vzťahoch a o utrpení.
www.youtube.com
Aj v tom rozchode treba vidieť niečo pozitívne. Napr. moja ex toľko hovorila a hovorila a hovorila, že som pri nej onemel.
Po rozvode som sa musel nanovo učiť materinský jazyk. A vieš aké bolo prvé slovo? Mama. Áno, mama.
A to druhé? Neuhádneš. Papať, papať:-)
A po troch rokoch som už dokázal povedať súvislú vetu: mama, ja chcem papať.
Za toto dakujem bohu ze som taka silna osobnost ze sa zo vsetkym dokazem vysporiadat sama a viem zabudnut. Autorka a musis s ex byt v kontakte? Mate fakt az take zavazky ze sa neda nebavit sa s nim?? Viem ze sa ti to teraz mozno zda ze on bol tvoj zivot a nezabudnes ale zabudnes..aj ked to niekedy trva... moj ex sa prednedavnom ozenil...taka prva velka laska... a uz to tak vobec nevnimam a vobec mi to nevadi... len tu jeho novomanzelku lutujem :-D ... neboj sa najdes si chlapa ved ich beha kopa slobodnych... este budes spominat ako ti bolo dobre ked si bola single :-D drzim palce :)
