Zdravím. Žil som úplne normálny šťastný život 17 ročného chlapca. Cez leto som chodil nonstop s chalanmi jazdiť na BMX, vkuse som mal vyplnený čas, stále som niekde bol a užíval si svoj život tak ako nikdy. No nato začalo také divné obdobie, začal som sám seba z ničoho nič sledovať že či som v poriadku, či dobre vidím, či mi nič není . Bol som totižto na jednej párty v lete, riadne som sa vybláznil a zabavil sa. No cestou domov ma ale chytali dosť divné myšlienky, opúšťal som sa ľudovo povedané a uvedomil som si z ničoho nič, že som sa vôbec za celý večer nespotil aj keď bolo leto, vonku tak 26 stupňov a ja som tancoval ako zmyslov zbavený. Keď som zaspal mal som veľmi divný sen, ktorý bol dá sa povedať nekonečný a prehral sa mi v ňom celý predošlý deň. Vstal som úplne ustrachovaný, nevedel som čo sa stalo a bol som celý deň strašne unavený. Aj keď si moje telo pýtalo spánok, ja som si ľahol, snažil sa zaspať ale nešlo to. Stále som mal nejaké divné myšlienky v hlave a bál sa o seba. Tento stav neustáleho kontrolovania sa somnou vlečie dá sa povedať doteraz, už je to akési podmienené. Trvá to už skoro pol roka. V poslednej dobe stým bojujem, snažím sa vrátiť život do starých koľají, mávam lepšie a aj horšie dni ktoré sa stále striedajú, v tých lepších dňoch absolútne nemyslím na tieto veci, užívam si život, vnímam emócie a som nesmierne rád, ale problém je to, že si hovorím že čo ak príjde znova tento zlý stav. Naopak v tých horších ma všetko znepokojuje, vkuse mám tendenciu si namýšlať že mi niečo je, nedokážem sa zabávať, všetko čo robím mi príjde také "suché". Ako keby som chodil len po tomto svete a neužíval si. Znepokojuju ma obyčajné veci napríklad keď si nedokážem spomenuť na niečo, alebo keď troška zle vidím niečo - hneď si myslím že mi niečo je. Nemám zdania čo sa stalo a dosť ma to štve pretože rád by som žil môj život plnohodnotne, užíval si každý moment ako predtým keďže som si za ten čas našiel dievča a mám bezstarostný život.
Ako keby som to nebol ja...
Moj imeil je zofka253@centrum.sk vdaka
Take trdlo nohli by ste aj mne napisat prosim ako ste to vsetko zvladli
trdlo , napises aj mne ako si to prekonala ?? aby som sa uz nebala ??dakujem .. mne je dnes strasne zle ,dala som si aj magnezium .. ze je dobre na nervy .. :( uvidim ci zaberie ..
ja mam to iste , horsie a lepsie dni .. do 20 rokov , mi nebolo nic . od 20 som sa o seba zacala strachovat . zaziôa som rozne stavy .. behala som po DR .. co mi je ... aj na CT hlavy .. ale na nic mi neprisli , potom ked mi dr povedali ze som zdrava , zacala som normalne zit ... a kaslala som na to .. preslo to .. lenze po 7 rokoch sa mi to zas vratilo a v horsej sile .. mam depresie .. panicke uzkosti . neviem sa nadychnut .. atd .. stale si vravim ,nic mi nie je a ze som len psychicky chora .. ale nechodim k psych .. mam tiez obdobie ,kedy sa citim skvele ,ze si vravim ako keby som to ani nebola ja ,, a napriklad dnes sa citim velmi zle .. v hlave sa mi vsetko hmyri .. som strasne nervozna .. abnormalne .. neviem sa sustredit , stale sa pozorujem .. hruza ,ale aj tak sa neopustam a stale si vravim KRISTA nic ti neni tvoja sprosta hlava sa ta snazi znicit .,. teda zacinam si namyslat ze mam emocialne destruktivnu poruchu .. lebo ja nedokazem mysliet pozytivne .. vsetkeho sa bojim.. a k pozytivnemu mysleniu sa musim neskutocne nutit .. a serie ma to strasne !! nechapem ludi co sa tesia z kazdej hovadiny . aj ja sa tak chcem tesit .. proste sa citim ako psychicky krypel!!! chcem mat povahu cloveka ,ktory je stastny za kazdu malickost .. pozitivny .. poznam takych ludi a neviem odkial to beru :( aj ja chceeeem !!!!!!!
trdlo, ked budes taka zlatucka, tak aj my chceme vediet, dik. ;)
take trdlo, zazila som to, co ty, tiez zachvaty, aj zachranka, aj lieky...rada by som tiez popisala,,,
Budem rád.. janci.kluka@gmail.com
Je to iba pocit v tvojej hlave. Neprikladaj mu dôležitosť, tým, že sa ho bojíš tým to posilnuješ. Chceš s ním bojovať, ale čím viac sa budeš snažiť nasilu sa ho zbaviť tým viac budeš z neho vystresovaný a viac si ho uvedomovať. Píšeš, že máš aj dni keď si úplne vporiadku. Práve to sú tie dni kedy máš mysel a pozornosť zamestnanú niečím úplne iným.
Prekonala som ďaleko horšie stavy - panické záchvaty a SF na najvyššej možnej úrovni. Viem o čom hovorím, myslela som, že to neprejde, že je to choroba. Ale prešlo a viem, že nikdy ma už nepostihnú lebo som pochopila pravú podstatu týchto problémov. Ak chceš poradím aj tebe. Hoď sem mail :)
A on ti co vravi, ze ti je? Je to predsalen odbornik.
Stým rátam ale zato že mi to jeden krát nevyšlo ? Ani som to potom nejako neriešil, osobne si myslím že to začalo do tej párty čo som sa moc začal sledovať a prepadol tak do seba. Ku psychológovi už chodím, jediné čo ma znepokojuje je to že stále neviem čo mi vlastne je.
