Zdravím. Žil som úplne normálny šťastný život 17 ročného chlapca. Cez leto som chodil nonstop s chalanmi jazdiť na BMX, vkuse som mal vyplnený čas, stále som niekde bol a užíval si svoj život tak ako nikdy. No nato začalo také divné obdobie, začal som sám seba z ničoho nič sledovať že či som v poriadku, či dobre vidím, či mi nič není . Bol som totižto na jednej párty v lete, riadne som sa vybláznil a zabavil sa. No cestou domov ma ale chytali dosť divné myšlienky, opúšťal som sa ľudovo povedané a uvedomil som si z ničoho nič, že som sa vôbec za celý večer nespotil aj keď bolo leto, vonku tak 26 stupňov a ja som tancoval ako zmyslov zbavený. Keď som zaspal mal som veľmi divný sen, ktorý bol dá sa povedať nekonečný a prehral sa mi v ňom celý predošlý deň. Vstal som úplne ustrachovaný, nevedel som čo sa stalo a bol som celý deň strašne unavený. Aj keď si moje telo pýtalo spánok, ja som si ľahol, snažil sa zaspať ale nešlo to. Stále som mal nejaké divné myšlienky v hlave a bál sa o seba. Tento stav neustáleho kontrolovania sa somnou vlečie dá sa povedať doteraz, už je to akési podmienené. Trvá to už skoro pol roka. V poslednej dobe stým bojujem, snažím sa vrátiť život do starých koľají, mávam lepšie a aj horšie dni ktoré sa stále striedajú, v tých lepších dňoch absolútne nemyslím na tieto veci, užívam si život, vnímam emócie a som nesmierne rád, ale problém je to, že si hovorím že čo ak príjde znova tento zlý stav. Naopak v tých horších ma všetko znepokojuje, vkuse mám tendenciu si namýšlať že mi niečo je, nedokážem sa zabávať, všetko čo robím mi príjde také "suché". Ako keby som chodil len po tomto svete a neužíval si. Znepokojuju ma obyčajné veci napríklad keď si nedokážem spomenuť na niečo, alebo keď troška zle vidím niečo - hneď si myslím že mi niečo je. Nemám zdania čo sa stalo a dosť ma to štve pretože rád by som žil môj život plnohodnotne, užíval si každý moment ako predtým keďže som si za ten čas našiel dievča a mám bezstarostný život.
