Krásny človiečik :) hnev sa nedá ovládnuť vôľou. Aspoň nie ten nervácky. To sa utrápiš, ak sa budeš snažiť ovládať sa. Viem ako ťa to mrzelo a ako to bolí. Nedokážem ti to tu dopodrobna opísať čo všetko som robila aby som sa zmenila. Ale na začiatku bolo rozhodnutie - chcem byť láskavá, chcem pre deťúchy robiť pekné veci, chcem aby ich moja láska hriala. Ak to mám nejak stručne, obrazne popísať, najprv som zohriala to svoje srdce láskou a potom ma už určité situácie nedokázali rozčúliť tak, že som bola jak utrhnutá z reťaze. Dôležité je hnev ventilovať, nie potláčať. Máš možnosť športovať? Beh, bicykel, dlhé prechádzky v prírode, otužovanie... čokoľvek. Zabiješ dve muchy jednou ranou - nebudeš doma a vyčistíš si hlavu i vnútro. Ďalej napĺňať svoje vnútro niečim... hrejivým. Knihy (okrem iných i motivačné knihy), pesničky, priatelia, koncerty, dobrovoľnícke aktivity, rozvíjať tvoje záujmy, to čo ťa baví, realizovať sa, modliť, meditovať... obklopovať sa ľuďmi, ktorých máš rada. K tomu patrí aj odchod z domu čím skôr. Ak máš možnosť bývať u babky, u niekoho z rodiny, využi to. Hodiť sa pod vlak je tiež možnosť ako to vyriešiť:) ale ešte si nevyužila iné možnosti. Takže to si nechaj na inokedy. Ak budeš hľadať možnosti, ako sa mať, cítiť aspoň o kúsok lepšie, život ti tie možnosti, odpovede na otázky prinesie do cesty. Napríklad ja som mala plné zuby duchovných kecov, chcela som jednoducho vedieť AKO život funguje, lebo som nerozumela, prečo sa mi nič nedarilo, išla som od 9-tich k 5-tim a bolo mi tak strašne nahovno. A už som trochu v obraze :) odpovede som našla. Čo by si o živote chcela vedieť ty? Aké otázky máš? Aký život by si chcela prežiť? Pýtaj sa, zisťuj, rozprávaj sa s ľuďmi, čítaj knihy, počúvaj rozhovory druhých ľudí v buse, he-he... odpovede, riešenia akejkoľvek situácie k tebe prídu. Len aj ty potrebuješ byť otvorená, vnímavá aby si ich dokázala zachytiť. Zvládneš to, neboj sa.