Stávam sa zlou ako moja matka

zlou? je to len o uhle pohľadu

Nemusíš ísť na vysokú, aspoň nie hneď. To sa dá aj neskôr diaľkovo. Študujú aj 40 roční a čo stratili v živote? Raz ten titul aj tak budú mať. Teba dosť ovplyvňuje, že si stále s ňou, ale kým nemáš skončenú školu, tak musíš bývať s ňou, iné ti ani nezostáva. Dobre by bolo, keby si po maturite odtiaľ odišla. Môžeš napríklad do zahraničia opatrovať dieťa a naučiť sa tak jazyk, alebo na sezóny do hotelov, alebo ak nechceš zahraničie, tak vypadnúť niekam na ubytovňu na Slovensku a neskôr vziať hypotéku na byt.

Ja s týmto bojujem 28 rokov. Moja matka je alkoholička. Dokonca bola chvíľu aj bezdomovkyňa. Štetka. Na pár ľudí aj zaútočila nožom. Mňa nenávidí odkedy som sa narodila, prežila som s ňou peklo, pokus o znásilnenie jej odpornými známymi je iba špička ľadovca. Našťastie už 20 rokov s ňou nežijem. Ani slovo s ňou neprehodím, nenávidím ju ako sa len dá a želám si, aby už skapala, lebo sa stále sem tam dopočujem čo vyvádza a akú hanbu stále robí. Tak poraďte ako sa nedá niekoho nenávidieť keď vám ten človek takmer zničil život.

0večka, viac menej to človek odpozerá, vníma, nasáva atmosféru doma, strachy, spôsob riešenia problémov, prejavovanie lásky, úcty doma... športové gény sa nededia, to je len ťažké sedieť na zadku v rodine, kde sa rodičia hýbu, milujú pohyb a to všetko deculo nasáva ako špongia a získava k tomu + vzťah. Ale sú veci (dobré i zlé), ktoré v prenesenom význame človek dostane "geneticky" od predkov. Nie len od rodičov a starých rodičov, ale aj 4-5 generácií dozadu. Pripomína mi to trochu karmu (na ktorú ja osobne neverím).

Aj ja ocenujem Kafe a jej postoj. Tvoje deti su stastne,ze maju taku uvedomelu matku. Tak by sa mal chovat kazdy rodic. :-)

kafe dobre si to napísala. Je to presne tak ako píšeš. Tvoj príspevok by malo čítať čo najviac ľudí. Gratulujem ti k tvojej pozitívnej premene. Málo kto to dokáže. Ale dá sa to Ty si toho dôkazom.

kazdy je strojcom svojho šťastia... hned ako skončíš skolu sa zamestnaj najlepsie niekam odíd kde budes mat ubytovanie zabezpečene, mozes si peniaze setrit, na zariadenie bytu... no a vypadnut z domu, cim skor... najlepsie je zobrat si hypoteku na vlastny dyt, niekde v mensom meste kde su ceny bytov prijatelné....do 22 rokov sa to dá v pohode... proste čim skor...

inak by ma zaujimalo ci tieto veci clovek pochyti od svojich rodicov geneticky alebo to odpozera.... dufam ze je to ta druha moznost

XDDDDD svet je smiesny-

jeeeej :) toto je pekná téma. Toto poznám úplne dokonale. Tiež som si povedala, že nechcem byť ako moja mama (nervák) a celkom sa mi to i darilo. Vždy som si hovorila, keď nejde o život nejde o nič a nestojí mi to za rozčuľovanie. A pohoda. No keď prišli deti... amen tma, to bolo niečo hrozné. Musela som na sebe poriadne zapracovať, lebo keď mne rupli nervy tak ma bolo počuť o dva vchody ďalej. Cítila som sa hrozne, plač, chuť hodiť sa pod vlak (aj kvôli iným veciam)... ale ja som sa zaťala ako mulica a povedala som si, chcem byť normálna, milujúca matka, lebo do pixle tie moje úžasné deti mi za to stoja. Trvalo mi to roky, furt dookola začínať odznova. A ano, podarilo sa mi prekonať to nechcené dedičstvo po mame a stať sa inou. Láskavou, trpezlivou, milujúcou mamou. Ešte stále mám svoje sprosté chvíľky, ale držím sa. Z 30-tich uvrieskaných dní mesačne, zostali 2-3 a podotýkam, že tých ostatných 27 je naozaj takých mňam pekných, rodinne "teplých" :)

Pozri. Ak nechceš byť ako mama a prechovávaš k nej nenávisť, si na najlepšej ceste stať sa jej kópiou. Môžeš si ale vybrať aj inú cestu.
1. Sústreď sa viac na to, aká by si teda chcela byť. Všímaj si láskavých, milých ľudí vo svojom okolí (kamoška, suseda, učiteľka) a čo je príjemné tebe, rob druhým, správaj sa k druhým tak pekne ako by si ty chcela aby sa druhí správali k tebe. Mamu sa snaž ignorovať, byť milá k nej je trochu iný level a vyžaduje si to už "trénovaného" človeka. Ty len začínaš.
2. Nenávisť, strach, neistota, odpor sú silné emócie čo fungujú ako magnet a priťahujú k tebe presne to, čo nechceš. Nepríjemné situácie, nasratých ľudí, alkoholika, čo ogrcia v autobuse akurát teba, posilňujú presne tie vlastnosti v tebe, ktorých sa chceš zbaviť.. Nemusíš maminu ľúbiť, skús sa dopracovať aspoň k tomu, aby si ju brala neutrálne - je aká je, tiež mala blbé detstvo (aká je tvoja babka a dedko?), ľudia ako ona nie sú šťastní a svoju frustráciu si vybíjajú takýmto spôsobom. Čo už. Každý sme nejaký. Nenávisťou ubližuješ najviac sebe. Zbytočne. Neživ ju. Skús mamu pochopiť prečo je aká je, spýtaj sa jej o čom ona snívala, keď mala 17 a skús jej odpustiť, že sa tak hlúpo správa. Lebo keby sa vedela správať lepšie, tak by sa tak správala . Ale nevie, nejde jej to, nevládze alebo proste sa nechce inak správať. Na to krajšie správanie jednoducho nemá. Od slimáka nečakaj že bude ako gepard. Ale aj slimák tu má svoje miesto.
Voľný čas sa snaž tráviť čo najviac mimo domu s kámoškami, aby si nenasávala tú blbú atmosféru a ak nechceš ísť na výšku, práce je na Slovensku dosť a dosť. Sleduj si inzeráty, nech máš trochu prehľad čo, kde, ako a po škole sa nepýtaj, zdvihni kotvy a choď z domu. Zvládneš to dievča :)