Som tak šťastná až som nešťastná

Príspevok v téme: Som tak šťastná až som nešťastná
DidiLili

Ahojte. Mám zvláštny problém, chodím aj k psychologičke ale ona m vôbec nepomáha.Povie mi len že raz som hore raz som dole. Mám pocit že ju skôr otravujem.
V detstve sme mali v rodine samé problémy, to sa odzrkadlilo aj na mojích známkach. Potom som bola nešťastne zaľúbena, môj vtedajší frajer ma dosť aj bil a ponižoval.
Teraz to všetko skončilo. V rodine sa konečne všetko vysvetlilo a fungujeme ako normálna milujúca rodina. Mám super partnera s ktorým plánujeme dieťatko a užasnú prácu ktorá ma baví a napĺňa. Problém ale je že často mávam úzkosti a také divné stavy, niekedy v noci nemôžem spať. Strašne sa bojím že sa toto všetko skonči a že opäť budem na dne,
Keď ma chytí tento záchvat paniky tak je mi na vracanie, cítim sa slabo, niekedy ma aj preháňa.
Mali ste niekto podobný problém? Budem vďačná za každu radu.

menoo

DidiLili

je to dozva (dozvuk)

ako ked sa stane nieco zle vo svete, resp. v nasich zivotoch a nami to otrasie - vtedy akoby nieze prestavame lubit, ale skor sa utiahneme do seba a to je dobry stav len kratkodobo - treba si oddychnut a po zobudeni rozdavat radost :)

ak mozem vysvetlim to pokrocilejsie, nejako vnimam ze tomu rozumiete:

su urcite veci, ktore akoby su sucastou zivota, napríklad "smrt". bytosti ktore tu predtým boli uz tu nie su. a narodenia: bytosti ktore prichadzaju ....
skuste sa zadivat do ciernej farby - uvidite tam - nic .. okrem nic tam bude nenavist, zlo ... a okrem toho tam bude lutost, prazdno, ze veci ktore tu predtým boli tu nie su
a teraz naopak, skuste sa zadivat do bielej farby - uvidite tam, vsetko, ale zaroven akoby nic ... je tam laska, ale nevidno tam zdroj ... nie su tam ludia, ale vnimame ich pritomnost .. nie je tam nas oblubeny napoj napríklad, ale vnimame ho.

inak povedane, biela (fyzicky je to vlastne zmiesanina vsetkych farieb (ako cierna) avsak je plna svetla).. zlta je napríklad farba radosti, ale je to radost akoby taka pochaba ... biela je farba radosti, ale takej pokojnej, trvajúcej

a ked sa vlastne zacnete divat na veci skrze "bielu farbu", uvidite veci vo "svetle" .. je to velmi krasny filter :)

(lebo v skutocnosti to nie je filter - prave naopak, v skutocnosti je to jednoduchsie vnimanie zivota .... ukazem priklad: v minulosti ste mali neprijmnu skusenost vo vztahu .. ked sa pozriete na veci skrze bielu, zacnete vidiet, ze pohlad na to ze sa stalo zlo (cierna) akosi nie je v súlade s danou bielou farbou .... akoby to nepekne povedane "spinilo bielu farbu" ... a zacnete vidiet viac svetlo, pekne chvilky v danom vztahu v danu dobu, zacnete vnimat ako sa islo v zivote dalej).

biela je v tom pekna, ze je to farba "svetla"..a ked ju vnimate, chcete aby biela zostala bielou :) preto akoby tomu kto Vam spravil zle chcete dat lasku, lebo chcete aby vsetko bolo biele .. preto ked vytvarate depresie sa s depresiami rozlucite, pekne sa im podakujete a pôjdete dalej - pretoze chcete vidiet bielo :)

(hmm este ma napadlo, biela obsahuje urcite veci, ktore volame paradoxy .. napríklad ked je clovek pri ludoch ktori su tmavi a clovek si spravi zo seba srandu, alebo povie nejake pekne slovo - tak z pozicie ciernej to vyzera ako nehoraznost ... ako napríklad v nasich krajoch je cierna spata so smrtou .. kdezto vraj v japonsku su ludia v bielom .... a teraz si to len rychlo prehrajte: ludia ktoria nenavidia smrt a zivot a je to prekliatie co sa stalo .... a ludi, ktorim je velmi luto co sa stalo, ale su vdacni ze vsetky pekne chvile, za vsetkeho dobre, ktori praju vsetkym ktori su este tu vela krásnych chvil, ktori praju zosnulému veeela radosti aj do dalsieho pokracovania v zivote ....... je to ta ista vec, lenze rozne pohlady z nasich strany .. su to kvazy "opacne pravdy".

pekny nazov pre to je "aktivny pozitizmus" - lebo su to radostne pocity, ktore sa prejavuju do radostnych myslienok, ktore sa prejavuju do radostnych cinov :)

a zase spatna vazba - cin sposobuje ukon, ukon posobi na niekoho, u neho sa vytvara stastny pocit, u neho sa vytvara stastna myslienka a ta sa prejavuje ako stastny cin atd atd atd :)

mozno prakticke zhrnutie : budte stastna a prejavujte radost, podelte sa s tym, ze sa dobre citite. ked budete vidiet niekoho smutného, snazte sa ho rozveselit a znovu pokracujte dalej :) (nesnazte sa aby myslienka (=pravda) znicila radost .. prave naopak vzdy sa venujte dobremu pocitu a ked budete mat dobry pocit, budete vidiet dobre myslienky a budete chciet sa nejako prejavovat :)

Iiiii

Zober do úvahy aj to, že aj oni sú len ľudia. Keby si mala zastúpiť svojho psychiatra hoc´ len na jeden deň, tak večer by si si asi tiež niečo do seba šupla. Skús nejakú vlastnú terapiu, napr. sa skús porozprávať sama so sebou, možno sa dozvieš niečo nové alebo sa vyrozprávaj svojmu psovi, on ťa bude počúvať a nepovie ti ani jedno negatívne slovo. Ty si myslíš, že ich to baví alebo ako?:-)

stastnablcha

ahoj. na toto ti pomoze len prijat sama seba a uvedomit si ze aj ty mas pravo byt stastna. to je cele.. lebo akonahle si myslis, ze "niesi hodna "tolkeho stastia tak sa bojis. ja by som sa asi porozpravala s partnerom a nechala ho nech ma uistuje o tom ze ma lubi a vsetko je v poriadku. ak ta ma skutocne rad, pochopi to a bude ti oporou. a este si opakuj, ze uz si zvladla to co malokto a dostala si sa z toho :)

anjelik *

Kúzlo šťastia je skryté hlboko v nás, je skryté v našom svete. Svete spomienok, myšlienok, predstáv, snov, fantázie. :o) Je dané mierou nášho ovládania, spôsobom, ako dokážeme kontrolovať vlastné myšlienky, následne z nich rodiace sa predstavy a spomienky. Taká vôľa sa v nás potom prebúdza..pocit toho krásneho, alebo naopak, toho hnusného. Rovnako je to aj u teba. Akonáhle sa otvoríš spomienkam na svoju minulosť..momentálne precítiš to zúfalstvo..a keďže je to stav pre život neprirodzený, pretože život chce vždy žiť..začne sa v tebe tvoriť vzdor, odpor, hnus, snaha sa toho zbaviť.. Ale aj na to musíš mať silu, aby si ten vzdor, hnus, vytvorila a tak vlastnú silu potom premrháš na vytvorenie tohoto stavu a výsledkom je prázdnota v tebe..strach, beznádej, neschopnosť zaspať, úzkosť..keď sa bojíš a ani nevieš sama, čoho vlastne. :o)
Moja rada je, snaž sa ešte predtým, ako sa pred tvojim vnútorným zrakom objavia spomienky na minulosť..zastavť sa a pouvažovať. Čo z toho budem mať? Pomôže mi to niečo pochopiť, vyriešiť? Bude následný duševný stav, úzkosť, to, čo chcem cítiť?
A možno nie na prvýkrát, možno ani na druhý..ale raz isto, sa ti to podarí stopnúť a ty pocítiš hrdosť na seba a úľavu..že si to ovládla, lebo si sa sama rozhodla to ovládnuť. :o)
Psychologičku neodsudzuj..v konštatovaní, raz si hore, raz dolu, sa skrýva určitá pokora a pripravenosť aj na to dobré, aj na to zlé. :o)
Ale môj osobný názor je, že je na tebe samotnej..ako chceš prežiť svoj život, svoje dni..či v neurčitých, poprípade určitých obavách a strachu, že sa to zlé vráti..alebo sa vyberieš cestou postupného sebaovládania, kde si budeš užívať každý jeden deň, každé jedno malé víťazstvo nad vlastnými slabošskými predstavami, kde prehry budú pre teba výzvou na zosilnenie a nie signálom na upadnutie do zúfalstva, depresie, smútku a iných úžasných stavov, ktorým sa ľudia s takou obľubou oddávajú a príčinu hľadajú všade okolo a nevidia a nevedia, že sú to oni sami, kto tento stav vytvorili a že len oni sami sú zaň zodpovední. :o)

Najčítanejšie články