Ja a moja svokra

Dakujem kafe...vazim si taketo odpovede,..toto potrebujem.

attack, pozri, sú situácie ktoré ťa možno majú naučiť byť ráznejšia. A kým sa to nenaučíš, tak sa tie situácie budú dookola opakovať. To neznamená, že budeš musieť byť teraz drzá papuľa na svokru ďalších 30 rokov v kuse. Proste ak nepoľavíš a budeš tvrdá na svokru nejaký čas, ona si tiež uvedomí svoje miesto a hranice ktoré nemá prekračovať. A potom zase môžeš byť sama sebou, milá, ochotná, snaživá... ale v momente keď ti začne šľapať po nohách jej ukážeš aj svoju nepríjemnú tvár (aspoň na chvíľu), aby sa uvedomila. Zvládneš to, neboj. Nájdeš tú správnu mieru, aby si sa slušne ale rázne dokázala zastať seba a svojho miesta pod slnkom. Držím päste.
.............
Svokraa, existuje jedno čarovné slovíčko, ktoré sa dá povedať aj svojim vlastným deťom - nie. Aj pomoc má svoje hranice. Zas odtiaľ potiaľ. Je to trochu podobný problém ako u zakladateľky. Ukázať blízkym ľuďom hranice a nenechať sa ponižovať alebo zneužívať len kvôli tomu, aby bol pokoj v rodine. Zakladateľka je psychicky utrápená a vy ste zas zničení fyzicky. Povedzte synovi, že máte svoj vek a tiež si potrebujete oddýchnuť alebo tráviť svoj čas podľa svojich predstáv. Nech s vašou pomocou počítajú raz za mesiac/za týždeň ale nie každý deň.
Mala som staršiu kolegyňu v práci a ona to svojim deťom vysvetlila raz - že aj oni majú právo na svoj život a vychutnávať si dôchodok podľa svojich predstáv. Nie ho tráviť večne opatrovaním vnúčat. A chodia po výletoch, lúštia krížovky, čítajú knihy.. proste pohoda. Takže určite robíte chybu aj vy, že bezbreho pomáhate.

Ludkovia dakujem za odpovede,rozhodne.si to.nechcem nechat ,a nenecham....ked ona to vie tak dobre do riti ,ze ma zaskoci opica je v tom.dobra.A vsetkych si viem.zastat ale.seba mam problem,no.cim viac rype tym uz.fakt.idem.vybuchnut..
Mame spolocne.byvanie.,dom sme.vyplatili a mame sa postarat,ci mi nevadi ,ale uvidim ako yo bude dalej ked sinkonecne seba zastanem.a zaskocim ju...uz posledne som bola taka.ale.nestaci ...mate pravdu viem je to moj zivot len keby jej to sto krat nepoviem ,ale som si ista.ze uz mq to take sere ze si to uz nenecham

Atta...,
viem o com pises , sama takto zijem uz 20 rokov , svokra ma tak psychicky utrapila , skoncila som z tej psychickej sikany u psychiatricky a chodim tam do dnes.
Ty mas taku povahu a osobnost , ze ona bude mat u teba vzdy navrch , moze tu tebe pisat kto chce co chce aka mas byt drza , ty taka nikdy nebudes , lebo je to proti tvojej prirodzenosti , ona citi tvoju slabost ako predatory v prirode a tak je to aj v zivote.
Preto ti radim odtial okamzite odist, lebo sa utrapis !
Ona by potrebovala drzu svinu , ktora by ju bezmilosti poslala do kuta , nie je to dobry clovek ale pamataj raz ju toto vsetko dobehne a kazdemu sa raz vsetko vrati.

Nebud smutna z toho ze si dobry clovek , vela ludi v dnesnej dobe oceni dobreho cloveka a budu vyhladavat tvoju pritomnost .

Chod odtial prec a strasne sa ti ulavi

a čo z toho máš, že si doteraz nebola za hnusnú v rodine?? Si šťastná ked nie si za hnusnú? Je šťastná rodina? NIE! Tým je to u prdele, klebetia o tebe vymyslené veci, alebo o druhých zaujímavejších. A ty nespíš, trápiš sa, nechávaš sa ponižovať len aby bol kľud.. a tebe je z toho nahovno, tvoj život je naprd. Tak to radšej byť za drzú nevychovanú papuľu a so svokrou sa nebaviť, ale žiť si SPOKOJNE a po svojom. Jediný názor čo ťa má zaujímať je názor tvojho muža. Čo si o tebe vyprávajú sestry.. nech si vyprávajú. Ty sa im pekne priamo pozeraj do očí a svokre tiež. Nerobíš nič zlé, len si žiješ svoj život tak ako TY chceš. A presne tak je to aj správne.

Nemusíš byť tvrdá a hnusná k nej. Ale zakaždý, (zdôrazňujem ZAKAŽDÝM) keď ti niečo nepríjemné povie, jej to daj pocítiť - To čo ste povedali mi vadí, je to ponižujúce. Odpustite si blbé komentáre a naučte sa správať slušne. - Jednoducho nebuď ticho, ohraď sa, vypusti trochu pary hneď v tej konkrétnej situácii. Lebo tým, že sa ovládaš a nepovieš nič, to v tebe ostáva, ničí ťa to, ubližuje ti to a raz aj tak vybuchneš. Zbytočne. Pevné nervy prajem. Nedaj sa.

Nedá mi aby som nepridala aj z tej druhej strany. Som svokrou trom nevestám. V našej rodine nezhody neboli, lebo obaja sme s mužom ten typ ľudí čo radšej dvakrát pochvália ako raz pohania. Možno preto sme dopadli tak ako sme dopadli. Keď sa oženil najstarší syn, ostal so ženou bývať v našom dome. Narodili sa im dvojčatká, bolo treba pomáhať. Tak som ostala doma z práce, aby som bola poruke. Po troch rokoch si kúpili byt, odsťahovali sa. Ale hlavne kvôli tomu, že sa oženil stredný syn. Ten zaujal ich miesto. Do práce som sa vrátila len na rok, lebo dvojčatká boli často choré a bolo treba opatrovať. Na to sa narodil vnúčik druhému synovi, nevesta nastúpila do práce ešte nemal ani rok. Čo som mala robiť? Niekto pomáhať musel, mladí chceli našetriť na byt. Trvalo to štyri roky a keď sa odsťahovali, ostal nám doma najmladší so ženou. A tí sú u nás už sedem rokov. Aj s tromi deťmi. Tiež obaja chodia do práce, tiež šetria na dom, pozemok dostala nevesta od rodičov. Keď sme s mužom sami - čo sa podarí tak na hodinku do týždňa - len si povzdychneme. Už aj manžel je na dôchodku, ale času na seba nemáme vôbec. Práca okolo domu, záhrady, detí, varenie, pranie, žehlenie, upratovanie... Možno si to mladí nedokážu predstaviť, ale človek okolo šesťdesiatky už nemá toľko síl ako v dvadsiatke. A my s mužom si hovoríme - čo je toto za trend - veď my dvaja sme vychovali tri deti, chlapcov, variť som musela každý deň v kotloch, stále boli hladní. A nikto nám nepomáhal, sami sme stavali dom, sami sme sa starali o deti. Všetky vyštudovali, sami sme to financovali. Na koľko sme mali, s toľkým sme sa uspokojili. Čo sa to dnes deje s deťmi, vari si neuvedomujú, že ich rodičia sú už ukonaní, vyčerpaní, že tiež túžia po chvíľach pohody a odpočinku? Len ktorý rodič toto deťom povie? Láska nám zatvára ústa, a tak sa drieme aj vtedy, keď už by sme mali byť na zaslúženom odpočinku.
Mám dobré nevesty, nemôžem sa sťažovať, len keby dnes mladí neboli takí nároční a dokázali sa zaobísť na čas bez auta, dovolenky, krásneho zariadenia a podobných pominuteľných vecí. Veď aj skromnejšie možno žiť a pritom byť šťastný.

Nerozumiem tomuto trendu mladých ľudí na Slovensku zostávať bývať u rodičov po svadbe. Samozrejme je to lacnejšie, ale to je asi tak jediná výhoda a za tie konflikty a stresy to nestojí. Mladí by mali bývať sami, aby sa naučili niesť zodpovednosť za svoj vlastný život. Zakvasiť u rodičov/svokrovcov je to najhoršie riešenie zo všetkých, čo autorka témy asi už pochopila...

Ano ,byvame spolu...uz 6r...ja som sa jej vela krat postavila ale nie natolko ,neraz ma zaskoci,viem ze mam byt takouto tvrdou voci nej,inak to nejde.Nemam rada konflikty alr.ona ich vytvara ...neda sa mi snou ani vypravat,uz dva dni poriadne nespim...musim byt tvrda i ked je to tazko den co den sa snou vidim...muz stoji za mnou on toto.mal cele detstvo...tak ma.plne chape a neraz si ma zastal,cakam na ten moment kedy ma opat zhodi a uz to zo mna vyleti aj pred svokrom ...nrch mi da uz konecne svaty pokoj...nechcela som byt za hnusnu v rodine ona hned vsetko vola sestram a ked ideme na rodinne stretnutie ktoho vie co vsetko vyrozprava...rozmyslala som ze sa zoberiem za svokrom a poviem.mu to ale zase ona tam.nebude ,bude to zvlastne?lebo svokor to vidi...ale najme utoci ked tu nie je...tiez jej minulr.hovoril ,ze neznasam.ked zo mna robis debila...ma len mrzi ze som sa nepridala...

"nech sa snazim ,ako snazim nie a nie vychadzat so svokrou." pozri, ak to nejde po dobrom, tak sa na to vyser, poriadne sa so svokrou pohádaj, úplne že do krvi a viac sa s ňou nebav, nevšímaj si ju a totálne ignoruj.
Akože fakt potrebuješ toto k životu? Baviť sa s mizerným človekom čo ťa potápa? Tak s tým prestaň, bav sa s mužom, so svokrom, svokru pozdrav, usmej sa na ňu a otoč sa jej zadkom. Odpálkuj ju jednoducho a slušne: -Nepýtala som sa na váš názor. Tá plachta/kytica sa mi páči a ja ju budem mať na posteli/na svadbe. Kúpila som si to za svoje, nie za vaše peniaze, takže si odpustite akékoľvek komentáre. - Ak nezaberá asertivita, tak treba asi postúpiť na ďalší level - ignorovať alebo byť slušne drzá. Vyber si. Že si odmietla prispieť na dar cudzím, je podľa mňa v poriadku. Urobila si dobre. Len si mohla prízvukovať že MY (akože ty i s mužom) neprispejeme, potrebujeme... (vymysli si nejakú sprostosť niečo do kuchyne, na opravu auta, na nové auto, na dovolenku..). Neviem, chlap ťa podporil alebo skôr nie? Zastane sa ťa pred svokrou? Vie, že to dosť škrípe alebo nemá ani potuchy aké zlé to medzi vami dvoma je?

tieto handrkovacky ma nezaujimaju... skor ma zaujima, preco ste sa neodstahovali a co si preto urobila, aby ste sa odstahovali...