potýčka s priateľom, má muž právo fyzicky ublížiť žene po útoku ženy?

Takže objasním to. Sme s frajerom 4 roky. (22,29). Máme viaceré problémy, ako každý pár, ale plánujeme si spoločnú budúcnosť, aj manželstvo,akonáhle doštudujem výšku. Ja som mala pred ním iba taký divne školský pubertálny vzťah,čo vôbec nebol vážny,takže moc neviem,ako to chodí vo vzťahch. On nemal predo mnou nikoho,iba raz sa bozkával na diskoteke s jednou.vraj nič vážne.On už pracuje, je úspešný chlap, máme sa radi,viem to,ale nezvládame to niekedy. Pri sebe. Je však citovo chladnejši typ, príliš vážny. Furt som na vine iba ja vo všetkom, čo sa odohrá medzi nami. Kedysi sme sa takmer vôbec nehádali,ale posledné dva roky sme takmer každý mesiac v sebe,ale naše hádky sú strašné::( a vážné, nie sú tu iba také miešanice.
nežijeme zatiaľ spolu v jednej domácnosti, mňa vytáča aký je, tvrdohlavec, čo si nikdy neprizná, že má chybu,a musí byť vždy po jeho,sme výbušné povahy, hysterici, obaja, no máme sa radi veľmi. To vieme už dávno o sebe. Ja nemusím jeho bratov, ani otca,(mám na to seriozne dôvody, nielen tak)tak máme večne o tom hádky. Rád sa necháva využívať rodinou. Najmä bratmi,či finančne alebo inak. No on si ich chráni všetkých. Mne to vadí, vie o tom. Tak začnem od začiatku. Sem tam v našich búrlivých hádkach padne nadávka, škaredé slovo, ale snažíme sa to eliminovať, čo najviac. Nechceme si nadávať,ale on je dosť človek,čo používa nadávky, nazval ma už kadejako.čo sa aj hanbím napísať. Ja jeho tiež,ale chceli by sme to zmeniť. Mali sme mnoho potýčok v našich hádkach,ja zvyknem vrieskať ako šialená naňho, on je zväčša ticho, málokedy kričí on. Keď už ale tak to stojí za to tiež. Veľakrát som počas hádok doňho mierne strčila, proste sú medzi nami aj malé fyzické ataky, nikdy však nie,že by sme si ublížili. Žiaľ deje sa to, alebo ja som mu vylepila pred rokom facku, ale slabú,ked ma provokoval, on mne potom,ked som ho provokovala. Alebo ma on potiahol za vlasy, a aj ja jeho. Uzavreli sme to, ze na to zabudneme,ked sme sa provokovali.
Mali sme nádherné obdobie od leta, žiadne hádky,iba láska, neha, fakt sme si rozumeli,bli sme na mnoho pobytoch mimo SR, bolo nám fajn spolu. Žiadne problémy, hádky,kriky, nadávky, nič. No včera som opäť mala jeden zo svojich hysterických záchvatov,po tom čo mi povedal,že jemu je rodina prvoradá a také,začal drístať. ta som dostala hysteriu úplne, ako keby ma kôn kopol. Tak som mu ked sme sli autom vlepila facku slabu, nedokázala som sa ovládať, strašne ma vytáčal svojím sarkastickým smiechom. on šoferoval,tak dostal strašné nervy, že nech sa kontrolujem,že čo robím,ale nč neurobil.Potom sme vystúpili z auta, tak som strčila donho, keď sme sa vadili,ako psy. A on nič, ziapali sme po sebe. Potom sme prišli ku mne domov, a tam to pokračovalo. Sedeli sme obaja na posteli tvárou k sebe a vykladali sme si veci, ako čo do budúcna atd či o má zmysel atd,začal sa mi sklabiť do kscihtu a ironizvoať, že nič neviem,že som nanič, že neviem poriadne upratať,ani zapnúť práčku,ani navariť, že som totálne lenivá a také, tak som schytila plyšového maca,čo mam od neho na posteli a som mu do brucha s nim buchla,ale maco mu nemohol ubližiť,ved je z molitánu,tak sa tak nasral, ze mi schytil zapastia tak silno, a vykrucal mi ich, a sialene mi nadával,ze som pi...vymleta, a podobne.strašne to bolo. a uplne ma prittlačil k posteli, úplne agresívne. Ja by som mu to v živote neurobila,ani m utak neubližila, poškrabal ma nechtami a začínajú sa mi robiť modriny na zapastiach. ze co si o sebe myslím,ze furt ho môžem napádať a že kto som ja, že či som princezná,či čo. tak ma strasne vyprovokoval,tak čo som mala robiť ?I ked nie som zástancom potýčok fyzických,ale to sa už nedalo počúvať.a ved ja som ti skôr s tým plyšákom myslela,zo srandy.vôbec nie zo sily. A on silou na mňa zautočil,až potom keď som mu povedala,že ma to strašne bolí,nech prestane, že au,tka potom prestal,a vybehol z izby preč do kupelne sa schladiť.A potom došiel asi za pol hodiny,ked som ja revala na posteli, že mam mu prepáčiť, že ho to mrzí,čo urobil.ale že ja som zautčila prva,že sa iba bránil.Ja nechcem takýto vzťah, kde sa budeme fyzicky napáadať ani mať takéto potýčky,ale neviem,ako z toho von. Rozísť sa nechcem zataiľ Ved sa to nedeje stále.iba občasne.No neviem,či má chlap právo takto narábať so ženou,hoc ho provokuje, a zautočí nanho prvá. To znamená, že žena ked vlepí mužovi,tak automaticky jej má on vrátiť ?Kto je na vine?ako z toho vykorčulovať s hrdosťou ?prosím poradte nejaké rady.