Dobrý večer, môj problém je nasledovný:
Tento rok to u nás medzi mnou a našimi v podstate neustále škrípalo. Drobné i väčšie hádky kvôli ich priveľkému ochranárstvu, kvôli tomu, že nevedia a nechcú pochopiť, že pomaly dospievam (v lete budem mať 20), takisto podrýpavanie zo strany otca, citové vydieranie od mamy...je tam toho viac a je to kus komplikovanejšie. Prejdem k jadru veci.
Posledné 2 mesiace trávim každý víkend u svojich starých rodičov, práve kvôli vyššie spomínaným veciam. A na Štedrý deň máme takú tradíciu, že rodičia, ja a brat spolu so strýkom, tetou a sesternicami ideme ku starým rodičom na večeru, rozbalíme si darčeky, pozrieme nejakú klasiku v telke a ideme domov.
Znie to milo a pekne ale ja na to teraz vôbec nemám chuť. Najradšej by som klasicky zajtra (ako každý piatok) išiel k starým rodičom a bol tam ideálne až do konca prázdnin. Im by to nevadilo, cítia sa so mnou dobre, často spolu srandujeme, smejeme sa a vieme sa aj hodiny rozprávať ako dospelí ľudia. Keby šlo o iné prázdniny/sviatky neváhal by som ani sekundu a bol s babkou a dedom, no keďže Vianoce sú o tom, že má byť rodina spolu...Nehovorím, za ten štedrovečerný stôl sadnem o to nejde...problém je, že sa mi vôbec nechce ďalšie dni byť s našimi a tváriť sa ako si cez sviatočné dni užívam pokoj a pohodu, keď viem, že vnútri to tak cítiť nebudem. Starí rodičia tušia, že sa niečo deje inak by som nemal potrebu byť každý víkend pri nich. Oni sú však aj za to, že cez sviatky má byť rodina spolu stoj čo stoj a neviem, či by ma pochopili. Ako by ste to riešili vy?
