Mam priatela niekolko rokov ale uz mi dochadza s nim totalne trpezlivost. Jeho svet sa toci okolo kamaratov. Problem je v tom, ze ma uz 40 rokov!! Venuje sa jednemu sportu, ktory je pre neho alfa omega jeho zivota. Niekolkokrat do tyzdna chodi s partiou na trening z ktoreho chodi v nocnych hodinach domov, pretoze sa potom este sedi vzdy na pive a pod. A to nehovorim, ze vikendy travi casto na kadejakych sutaziach. Nechcem aby to vyznelo ze som nejaka stihacka. Ja som rada ze sportuje aj ze ma zaujmy. Lenze on ma na vsetkych treningoch 100 percentnu ucast. Zatial co jeho kamarati sa vzdy striedaju. Raz pride jeden, potom druhy ale potom nepridu aj 2 tyzdne. Ale moj priatel sa nachadza na kazdom. Kvoli mne by nevymeskal ani jeden. Kazdy den chodi z prace neskoro domov. Kvoli mne este nikdy neprisiel skor. Avsak ked sa kona trening dokaze prist z prace aj o niekolko hodin skorsie a frci za svojimi milovanymi. On si mysli, ze jeho kamaratom zalezi na nom tak ako jemu na nich. A pritom jeho kamarati ho maju na haku. Nikto nechodi kvoli nemu na trening, vzdy sa na neho vyprdnu. Vsetci sa venuju radsej rodine, zakladaju si rodiny a maju deti. A ked maju lepsi program tiez nepridu. Tak isto vzdy uprednosti predo mnou posedenie s kamaratmi na pive pripadne pri inej cinnosti.
Na ktoru samozrejme sa dostavi z prace skor a sedi s nimi kludne aj do rana do 5. Mnohi kamarati sa odstahovali a pridu 2 x do roka. Hned ked sa ozvu ma tep 300 a rozklepany za nimi bezka. Pritom
oni si na neho ostatne dni ani nespomenu. S takymto chlapom to podla mna nema zmysel. Ktoreho svet sa toci okolo kamaratov a ja ho zrejme ani nezaujimam. Rozhodla som sa ukoncit tento vztah. Ani nvm, ci chcem nejaku radu. Mozete mi napisat vas nazor
na vec aj ked ja som uz viacmenej rozhodnuta. Mozno mu to samemu casom docvakne, ked si vsetci do jedneho zalozia rodiny a on ostane sam. A na trening tiez uz nebude nikto chodit. Uz ich ostalo len par a aj ti posledni uz cakaju deti. Tak nech je stastny!
Končím
chlop ma rozum
pri dnesnych zenskych sa mu ani necudujem
kvitujem jeho postoj
Naratrafila si na chlapa, pre ktorého pravdepodobne niekedy v 60-tke bude najlepším kamarátom 15-ročný chalan :) alebo najlepšími kamarátmi 15-roční, chalani, čo ale nič nemení na veci, že on už bude pre nich starý ujo :) A nie NAJ KAMOŠ :) Veď už teraz sa kamaráti s o 10 rokov mladšími, lebo jeho rovesníci majú 10ročné deti a venujú sa rodine. Ty si preňho ako niečo ako "mamička", ktorá mu navarí, vyperie, postará sa :) Vážne sa s ním porozprávaj o tom, že by si už rada mala dieťa a aj o tom, ako si to predstavuje a či je šanca, že obmedzí svoj koníček a tréningy, aby trošku aj teba odbremenil a s bábätkom pomohol, venoval sa rodine, či by bol ochotný chodiť s vami napríklad na prechádzky, vstať občas v noci a bábo prebaliť (áno, robia to aj chlapi, keď chcú pomôcť)... alebo radšej žiadne deti nechce, lebo on sám je jedno veľké dieťa a vývojovo rozumovo zostal na úrovni 15-ročného pubertiaka :) Všímaj si aj jeho neverbálnu komunikáciu, všimni si, čo ti na to povie, ako zareaguje a podľa toho sa rozhodni, či vo vzťahu zostaneš. Si rozumovo zrelá žena, túžiš po deťoch a zároveň si uvedomuješ že čo sa tohto týka, potrebuješ mať v partnerovi oporu. PS: aj vrcholoví športovci, ktorí na olympiádi dosahujú medaily a celý svet ich obdivuje, ktátko po tridsiatke so športom definitívne končia :) a ty od toho svojho nežiadaš koniec kariéry, len aby to obmedzil :) kvôli tebe, kvôli vám :) Z 10tich súťaží nech sa zúčastní na piatich, z desiatich tréningov na piatich :) Zvládol by to? Spýtaj sa ho :)
podla mna niesi schopna to skoncit a vyhrazas sa tu namiesto toho, aby si to povedala jemu....
asi niesi pre neho az tak dolezita a sport je jeho zaluba ktoru nadovsetko miluje aj sloboda a volnost.... take zlate to je,
duchom vecne mlady muz...nestarne pri detoch a manzelke ale vecne mlady...
jediný komu to nevie "docvaknúť" si ty... mate rozdielne priority, záluby... neni o čom... furt tu dokola zakladáš tuto temu kazdy mesiac...
sa s ním rozíd a nech je vo vzťahu so svojimi zálubami...
Ale ved to vlastne on sa tak rozhodol. Ja som ho lubila a stale velmi lubim, ale jemu zrejme na mne nezalezi a nelubi ma, kedze ho zaujimaju len kamarati. Keby ma miloval, chcel by byt so mnou. Pre mna bol ON vzdy prvorady. Rozpravali sme sa milionkrat - bez vysledku. Jemu to mozno docvakne - o rok, dva, tri... Ale zrejme je takto spokojny.
Alebo sa s nim porozpravat a povedat, ze to takto proste nejde dalej - ak onho teda este stojis. Nie som velmi zastancom konca vztahov sokom. Ci to pomoze, to Ja neviem posudit, takych rozhovorov ste uz mozno mali kopu.
Mne ta moja nikdy nic nepovedala i ked som sa snazil o vztahu rozpravat, co jej chyba, co treba zmenit atd. vzdy bolo vsetko super az jeden den - uz zrazu nie a cez telefon koniec. ... Clovek sa potom citi mizerne a nie kazdy si to zasluzi.
Ak zaujem o zachranu vztahu z tvojej strany je, urcite by som to riesil rozhovorom s tym, ze je to posledna sanca - mozno nejaky ten tyzden od seba by mu pomohol uvedomit si o co vlastne pride.
Nechať ho môžeš, ale ktovie, možno to bol tvoj posledný partner v živote alebo si najdeš tyrana. Je to však na Tebe.
nie, na chlapov určite nie je
rozhodla si sa dobre
nie je nahodou na chlapov?
