Ľudia prosím Vás poraďte mi. Trpím strašným pocitom beznáje, zúfalstva,nič ma nebaví a mám pocit, že môj život za nič nestojí. Mám len 21 rokov a mala by som byť plná elánu, ale bohužiaľ opak je pravdou, pretože som prežila len samé sklamania. Bez toho mám hrozne malé sebavedomie a to, čo som zažila mi vôbec nepridalo. Všetko to začalo tým, že som pred vyše pol rokom spoznala jedného chalana. Viem, som skrátka naivná a videla som na ňom len to dobré. Podotýkam, že on bol prvý iniciatívny, nakoľko ja by som nikdy nemala odvahu ho osloviť. Samozrejme, že som sa zaľúbila , ešte nikdy som nič také silné nezažila. Bolo nám spolu príjemne no potom sme sa nevideli dlhšiu dobu nakoľko on býva dosť ďaleko a začalo skúškové a potom prázdniny. Keď začala škola úplne sa zmenil párkrát sme sa stretli náhodne, keďže on prerušil náš jediný spoločný kontakt. Povie mi akurát tak ahoj. Je to totálna ignorácia a doslova ma zabilo, keď ma zbadal a utekal kade ľahšie. Viete si predstaviť ako som sa cítila a ako ma to bolelo. Nič som mu nespravila a čím som si to zaslúžila. Bojím sa, že už nikomu nedokážem veriť, lebo ďalšie sklamanie už nechcem zažiť. Všetko sa to odráža aj v škole, či je to skúška, zápočet všetko pokazím, predtým som zvládala všetko ľavou-zadnou a aj dnes som opäť všetko totálne pokašlala. Už ďalej nevládzem mám strašné depky. Pri živote ma držia jedine moji úžasní rodičia, s ktorými mám veľmi dobrý vzťah a nechcem ich sklamať. Je to hrozné čo tu teraz napíšem, ale už dlhšiu dobu nemám chuť ísť ďalej. Mama mi povedala, že čas je najlepší liek, no ja žiaden pokrok nevidím. Nič iné si neprajem, len zabudbúť, no neviem, či to niekedy dokážem, lebo odvtedy chodím úplne bez duše a to, že ho stretávam mi vôbec nepomáha k zabudnutiu.
Depresia
CelebritaFB ja za ním nebehám tie stretnutia boli čisto náhodné, už na seba nemáme žiadny kontakt. Čakala som, že sa k tomu po tom všetkom vyjadrí a postaví ako chlap. Mrzí ma to strašne, že mu nestojím ani za to aby mi povedal pár slov, on radšej predo mnou zuteká ako taký malý chlapec. K čomu bola celá tá pretvárka a načo s tým vôbec začínal? Jedine k zdvihnutiu jeho ega :-( A to mi hovoril, že by mi nikdy neublížil.
Načo behať za niekým, kto ťa nechce? sústreď sa radšej na školu :)
mas len 21, si obklopena inymi mladymi ludmi, usmievaj sa a po case spoznas niekoho ineho, tes sa na to. nejako tohto vo svojom vnutri uzavri, podakuj mu v duchu za vsetko a tes sa na nove veci. ked mas moznost chodit na jogu alebo naucit sa meditovat, to by ti mohlo tiez pomoct.
Rozpravka, ta posledna veta je pekná.
Ahoj Minnie,
polroka môže byť aj krátky čas.
Verím, žeby bolo dobré, keby si neživila myšlienky na neho a spomienky. Keď ho uvidíš, skús si čo najviac zachovať rozvahu a racionálne zmýšľanie (možno to pôjde až po polhodinke).
Ani nepozeraj romantické filmy, pri nich si na neho spomenieš. Niekedy musí byť človek k sebe prísny, a takéto veci radikálne dať pokom, inak ak budeš nemúdro konať, tak to začne jatriť starú bolesť.
Radšej sa choď vtedy prejsť so psom, alebo kamarátkou, nech ti to zoberie pozornosť.
nekaz si pekne roky zivota tym ze budes mysliet na cloveka co si to nezasluzi... naozaj sa nim nebrzdi a chod dalej..dokazali to aj iny dokazes to aj ty...
treba ist s tym k lekarovi
Ahoj Minnie,
pochopila som správne, že tá depresia teda súvisí s tým chalanom a pred tým si tento problém nemala? Nie som odborník, ale asi teda ide skôr o bolesť, smútok, ale nie vážnu depresiu.
Tak, že čas pomôže je pravda, no ak si citlivejšia tak to môže trvať samozrejme dlho. Potrebuješ mu odpustiť, že sa zachoval tak ako sa zachoval. Nehľadaj chybu v sebe, že by si nebola dosť dobrá. Keď si on nevie vážiť ľudí vypovedá to niečo o ňom a nie o tebe.... Že si sa zaľúbila, ono láska bolí aj vo vzťahoch, ktoré fungujú. Ľudia sa vždy zrania aj keď nechtiac. Láska je ale dobrá! A pomáha nám dospieť, stať sa vyspelými. Nech ti ten cit pomôže odpustiť a popriať mu do života niečo dobré. Že to bolí, to je v poriadku. Priznaj si to, povedz si to nahlas alebo si napíš čo cítiš. Napíš si, že ťa zranil, že ťa hnevá ako sa správa... Ja si niekedy píšem takéto listy, a od prvotného hnevu a smútku prejdem nakoniec ku koreňu veci, prečo to až tak bolí, a vidím vec potom v objektívnom svetle a to zas pomôže mojim emóciám sa upokojiť :) Nestrácaj nádej, buď mu vďačná, že ťa naučil opatrnosti a pri ďalšom potencionálnom priateľovi neuver hneď všetkému čo povie, ale počkaj či to potvrdia aj jeho skutky, kým si ho pustíš k telu. Svoju hodnotu si ale určite nezakladaj na záujme mužov! Je ľahké spadnúť do takej závislosti a určite aj ty poznáš mnoho dievčat, ktoré potom bez mužskej pozornosti majú pocit, že sú vzduch... A nezanevri na mužov. Je dosť aj tých zodpovedných a charakterných. Snaž sa aj ty byť nezávislou v zmysle, že chceš byť vyrovnanou partnerkou, nie takou, čo od muža stále vyžaduje potvrdenie svojej hodnoty (častý problém rozmaznaných ľudí).
