Depresia

Ľudia prosím Vás poraďte mi. Trpím strašným pocitom beznáje, zúfalstva,nič ma nebaví a mám pocit, že môj život za nič nestojí. Mám len 21 rokov a mala by som byť plná elánu, ale bohužiaľ opak je pravdou, pretože som prežila len samé sklamania. Bez toho mám hrozne malé sebavedomie a to, čo som zažila mi vôbec nepridalo. Všetko to začalo tým, že som pred vyše pol rokom spoznala jedného chalana. Viem, som skrátka naivná a videla som na ňom len to dobré. Podotýkam, že on bol prvý iniciatívny, nakoľko ja by som nikdy nemala odvahu ho osloviť. Samozrejme, že som sa zaľúbila , ešte nikdy som nič také silné nezažila. Bolo nám spolu príjemne no potom sme sa nevideli dlhšiu dobu nakoľko on býva dosť ďaleko a začalo skúškové a potom prázdniny. Keď začala škola úplne sa zmenil párkrát sme sa stretli náhodne, keďže on prerušil náš jediný spoločný kontakt. Povie mi akurát tak ahoj. Je to totálna ignorácia a doslova ma zabilo, keď ma zbadal a utekal kade ľahšie. Viete si predstaviť ako som sa cítila a ako ma to bolelo. Nič som mu nespravila a čím som si to zaslúžila. Bojím sa, že už nikomu nedokážem veriť, lebo ďalšie sklamanie už nechcem zažiť. Všetko sa to odráža aj v škole, či je to skúška, zápočet všetko pokazím, predtým som zvládala všetko ľavou-zadnou a aj dnes som opäť všetko totálne pokašlala. Už ďalej nevládzem mám strašné depky. Pri živote ma držia jedine moji úžasní rodičia, s ktorými mám veľmi dobrý vzťah a nechcem ich sklamať. Je to hrozné čo tu teraz napíšem, ale už dlhšiu dobu nemám chuť ísť ďalej. Mama mi povedala, že čas je najlepší liek, no ja žiaden pokrok nevidím. Nič iné si neprajem, len zabudbúť, no neviem, či to niekedy dokážem, lebo odvtedy chodím úplne bez duše a to, že ho stretávam mi vôbec nepomáha k zabudnutiu.