Hlavne nestrácaj chuť do života. Proste si uvedom, že život nebeží presne podľa našich plánov a s tým musíš počítať. A s tým musíme počítať všetci.
Niekomu bolo súdené založiť si rodinu v 20tich a niekomu až v 40 tich a niekomu vôbec. Veril by si tomu, že ja som si chcela našetriť na byt? A čo mám? 5 rokov tvrdej a ťažkej driny vo fabrike pri páse na Slovensku za minimálku: o veľkú väčšinu z toho ma okradli poisťováci, podvodníci. To ma donútilo ísť do zahraničia. Potom ďalších 10 rokov makačka v Rakúsku a čo mám? BuĎ nespravodlivý vyhadzov z každej roboty, alebo pracovná zmluva na dobu určinú (4 mesiace asi), práce musím striedať.
Niekoľkokrát som sa zahrala na šibnutú. Jeden z dôvodov bol, že som nevedela niekoľko dní a nocí zaspať a druhý, že som si chcela vysimulovať silikónové cecky. Tretí neprezradím. A čo mám? 4000 dlh zo zdravotnej poisťovne. V Rakúsku sa na mňa pozerajú nóbl paničky, šéfky ako na masovú vrahyňu. PRečo? LEbo si myslia, ze som im prišla prebrať chlapov. Nechcem ich. A snažia sa mi všelikoho dohadzovať: " Toto a hento by bol frajer pre teba, je bohatý, má všetko, len ženu potrebuje, bla, bla..." hnusia sa mi tí namyslení chvastúni, mňa takí nikdy nepriťahovali, nechcem ani jedného. Neznášam vetu:"Mohol by som ťa niekam pozvať?" Koľko stojí káva v kaviarni? Tri Eurá? BOhužiaľ alebo chvalabohu moja poctivosť nie je na predaj za tri Eurá, len aby si niekto mohol pripísať ďalšiu pretiahnutú trofej, čiže mňa. PRavidelne strácam kvôli tomu robotu. Na každom pracovisku ma nenávidia, lebo nemám sex, chlapa a deti. Naučila som sa s tým žiť a práce striedať. Mám peknú tvár a prsia ako 4ročné dievčatko, ale vypchávam si.
...Idem si kúpiť škaredé najlacnejšie okuliare s hrubými čiernymi rámami, beriem iba také, v ktorých budem do tváre vyzerať ako retard, aby som bola škaredá. Až potom sa budem uchádzať o ďalšiu robotu.
Plus počúvam od rodičov reči o tom, aká som neschopná, zadĺžená a ako som ja už v takomto veku mala mať rodinu. A ako hentá a tá kamarátka po príchode zo zahraničia, keď už decko nemá, tak aspoň rodičom dala kuchynskú linku, kúpeľňu a kto vie, čo v byte poprerábať, aby mali nové a pekné. Veď aj ja by som radšej rodičom zaplatila také veci, jak sa nechala od poisťovákov, klamárov a darmožráčov a zdravotnej poisťovne ošklbať. A ešte počúvam, jak si mám na Slovensku robotu hľadať. Ale na Slovensku treba XY povolení od lekára a ja som oklamala psychošku, že počujem hlasy, ktoré sa mi vysmievajú, že som škaredá, lebo mám malé prsia. Odvtedy som diagnostikovaná ako psychóza, ktorá nesmie robiť vôbec nič, žiadne zamestnanie. Raz, keď som v Rakúsku prišla o robotu, som chcela rodičom zapchať hubu a zamestnať sa aspoň na pár mesiacov vo fabrike na SR za minimálku. Nech sa vytešujú, že ma majú doma. Fabrika ma chcela zobrať. Praktická lekárka ma poslala k psychošovi, psychiater nedal potvrdenie, vraj do fabriky nemôžem, hento a to nemôžem, nič nemôžem, lebo všetko je vraj pre mňa psychicky náročné. Psychiater ma chcel poslať do invalidity. To by ale už bolo naozaj v rozpore s mojim svedomím. Dosť mám toho na rováši, nepotrebujem ešte aj takúto sračku.
Ale zato v Rakúsku môžem všetko:) aj bez desaťtisíc lekárskych povolení a potvrdení:)
Niekedy sa podarí do hotela na sezónu s ubytkom na tri mesiace. Inokedy musím hľadať podnájom. Naposledy to bol podnájom v meste, v ktorom neexistuje práca na plný úväzok. Len na polovičný 20 hodín týždenne za 500 €, plus všade mimoriadna flexibilita. Raz musíš do roboty ráno, raz večer, to znamená bez šance spojiť dva tajlcajtové berufy:) robím si prču z nemčiny:) Krása.
Nechcem písať o všetkých problémoch. Na pracovisku ma nenávidia, lebo nemám chlapa a deti.
Nenávideli ma zato už na Slovensku vo fabrike a vysmievali vždy a všade. Pozerali na mňa jak na polo debilnú a retardovanú. Pritom mám gymnázium, no neboli peniaze na štúdium. Pravdepodobnosť, že pôjdem študovať, som definitívne vypustila z hlavy, skôr uvažujem o možnosti spraviť si v Rakúsku učňovku. Ale len ak budú peniažky. Musím s tým žiť a žijem s tým.
A čo si myslíš, že som zúfalá? Nie, nie som, som vďačná svojmu osudu aspoň za to, že som zdravá a vládzem makať (kto má napríklad rakovinu, ten si ju naplánoval? asi nie).
Stále verím, že tá smola vo finančnej oblasti vymizne. Že to raz prejde. Niekedy, keď tak veľmi intenzívne myslím na dlhy a na to, ako veľmi som sa do nich zamotala, tak sa mi stane, že povedzme dva dni a dve noci nespím. Proste neviem zaspať, tak to na mňa doľahne občas. Stane sa mi to tak raz za rok povedzme. Vtedy si musím jednu tabletku cvokársku hodiť, aby som zaspala. Ale nie brať to denne. Keby som to brala denne, bola by som už mŕtva, spala by som 24 hodín denne a pracovať popri liekoch, to by sa fakt nedalo.
A myslíš si, že takto som si plánovala život? Nie. Takto nie. Ja som si plánovala, že si v zahraničí našetrím na byt a potom sa vydám za nejakého škaredého, chudobného a zakomplexovaného, s nízkym sebavedomím, skromnejšieho kresťana, panica, BEZ VŠ, sex po svadbe, alebo pôjdem na pytačky k farárovi Kuffovi do Žakoviec, nech mi dá jedného bezdomovca za muža, to by bol dobrý skutok z mojej strany :), ale takého, ktorý je už na kresťanskú vieru obrátený a skromný a s nízkym sebavedomím, že keď už ho nikam do roboty nevezmú, lebo bol vo väzení, tak nech mi tri deti mi spraví a nech sa potom o ne stará, aby sme nemuseli platiť škôlku a aby sa nenudil a do roboty budem chodiť ja (keby som v Rakúsku v robote povedala, že mám muža a deti, manžel sa stará a ja som flexibilná, kopu fotiek ukázala, tak by pekne jednali, ani by ma nevyhodili, lebo by už tie nóbl paničky nežiarlili) :) a nech seká dobrotu :) Lebo neznášam namyslených chvastúňov samoľúbych a bohatých, ktorí si nevedia vážiť ženy a prechovávať k nim úctu. Takí sa mi doslova hnusia. A čo mám? 36 rokov a dlhy na krku, prácu síce v Rakúsku, ale vždy len na pár mesiacov a ani rodičom som v byte nedala nič prerobiť a vynoviť, lebo prachy nikdy neboli pre nich. Len pre poisťovákov, okrádačov a darmožráčov. Už ani tie silikónové cecky nechcem. Radšej splatiť dlhy a potom našetriť na veno a šup do kláštora: to je možnosť, o ktorej uvažujem pre prípad, že nikdy nenašetrím na vlastný byt:) Aspoň by boli rodičia hrdí, že vychovali mníšku :) a prestali by ma ponižovať aká som neschopná :) lebo nie som, naozaj som sa snažila a veľmi :) nič som si neužila, len tvrdú a ťažkú drinu, posmešky, nespravodlivé vyhadzovy, považovanie mojej osoby za hnusnú štetku, čo prišla do Rakúska starých samcov do postele lákať (intrigy), robenie na darmožráčov, okrádačov, poisťovákov :) ani len na to fitko nemám, ani dovolenku pri mori, nikdy.
Medzičasom som prestala podávať aj Loto. Pochopila som, že mi nebolo súdené tam vyhrať, tak ľutujem aj to jedno Euro na to dať. Radšej ho dám žobrákovi do klobúka. Osud sa mi pomstil za moje klamstvá, čo som naklamala u psychiatrov a za hranie sa na šibnutú.
Neviem, kedy už tá smola vo finančnej oblasti skončí. HOci keby Pán Boh dal, mohla by som aj v 43 porodiť zdravé dieťa a potom druhé a tretie rýchlo. Takže ešte môže byť:)
A myslíš si, že si z toho robím depku, alebo vyplakávam? Nie, nevyplakávam, chápem proste len, že život nebeží podľa našich plánov. ALe presne viem, čo nechcem. NEchcem prachatého muža, namyslenca a chvastúňa, čo mi bude do neschopných nadávať, že som nevedela za 36 rokov našetriť na byt, na nič. TO nechcem určite. A ani založiť si rodinu na dlh, ani to nechcem. A hlavne nechcem byť ponižovaná svojim (keď Pán Boh dá) budúcim zákonitým manželom a počúvať primitívne reči, ako by som ja bez neho a bez jeho peňazí na ulici bola, a podobne. Lebo ponižovali ma rodičia a robia to stále (psychická opora u nich žiadna, neschopnosť rozoznať smolu od nešikovnosti a neochoty pracovať, neschopnosť človeka poľutovať, radšej vynadajú, jak by mali poľutovať), tak preto. Nemohla by som ja s rodičmi bývať pod jednou strechou a tam vychovávať dieťa a aj s mužom tam u nich bývať, lebo by sa môj muž naučil od nich ponižovať ma a podceňovať ma a opovrhovať mnou a to by som nezniesla, od toho radšej skapať na ulici ako túlavý pes. Alebo bývať od nich dobre ďaleko, nech si s mužom mojim nevolajú a neovplyvňujú ho zlým smerom (aby podceňovačné, opovrhovačné a ponižovačné reči na moju adresu hádzal). Asi mi to bolo súdené, že až po smrti rodičov bude svadba:) lebo ináč by mali zlý vplyv na môjho muža. Sestra preto ani domov nechodí a svojho muža k našim rodičom nedonesie, hoci býva blízko. Museli by rodičia moji onemieť a prestať písať a čítať a asi aj oslepnúť a o ruky prísť, aby nekydali na mňa a nezhadzovali ma pred chlapom.... vtedy by som sa nebála pustiť k nim chlapa môjho, ak by som nejakého mala :)
Čo tým chcel básnik povedať? Nemusíš vedieť, čo presne chceš, ale mal by si presne vedieť, čo nechceš. Nezúfaj, keď ťa opilí kamaráti vysmievajú, že si nepretiahol celé mesto. Je možné, že ti bolo súdené nájsť lásku až v neskoršom veku a nie hneď teraz. Váž si, že si zdravý a vo fitku sa poobzeraj po nejakých kočkách. AJ po tučných, ktoré tam prišli schudnúť. Skôr zbalíš nedokonalú ako dokonalú. Môžeš sa napríklad niektorej prihovoriť, poradiť, ako správne cvičiť, polichotiť jej, že je krásna, že robí pokroky (po pôrode aj tak bude tučná, aj keby zrovna teraz schudla...), pokecať len tak o živote... ako chceš. Len nezúfaj a nefňukaj. A hlavne nevyberaj úvery, nerob si dlhy a nepodpisuj poistky a ani sporiace fondy a somariny, čo ti v banke ponúkajú. Neber kreditnú kartu. Len jeden bežný účet bez kreditky. Všetko ostatné je podfuk. Oklamú ťa a prídeš o veľa. Dobre si kontroluj, kde si čo zaplatil kartou, pozeraj výpisy z účtu, kontroluj si výdavky. Aby si nedopadol ako ja. Mňa nespravodlivo označili za štetku, povyhadzovali z robôt a tebe sa len trošičku povysmievali, že si nepretiahol pol mesta a už tu plačeš. A čo potom majú povedať ľudia s rakovinou a s ťažkým postihnutím a s chorobami, ktorí sú ešte oveľa horšie na tom ako sme my?
Dohodneme sa, kámo. Ty mi drž palce, nech zoženiem okuliare, v ktorých budem škaredá a nech si nájdem prácu na stálo už konečne v tom Rakúsku a aby som už nebola nespravodlivo vyhadzovaná z každej roboty. A ja zase držím palce tebe, nech nájdeš kočku na vážny vzťah. Vieš, kto sú tí posmeškári? Možno sú HIV pozitívni, lebo popreťahovali všetky štetky. A závidia ti tvoje zdravie. Nenechaj si ho zničiť. Lepšie je sa nechať vysmievať závistlivcami ako zničiť si zdravie a život kompletne pohlavnými chorobami. Ver tomu. idem spať, lebo aj toto ma uspáva. dobrú noc :)
