Dobrý deň.
Mám 22 rokov, bývam ešte s mamkou a babkou, mám aj 2 sestry. Odmalička som bola ponižovaná babkou. Od 3 rokov nosím okuliare, vždy mi vyčítala, že nie som taká bystrá, múdra, chytrá, šikovná ako staršia sestra, ktorá je doktorka a ja študujem obyčajný a úbohý odbor. Doteraz to počúvam, že som lenivá, ak niečo robím, tak ako drevo robím, som neschopná, Ale keď ja sa snazim a pomáham ako len viem. Minule mi povedala, že som také nešikovné dievča a som zlý človek, lebo som nebola v kostole. Skritizuje ma a potom pýta pomoc s niečim. Už som jej to vykričala veľakrát, že načo ma pyta, keď som nešikovná, tak mi povie, na to, aby si sa zlepšila a nebola taká strašná aká som. Minule mi povedala, že je veľmi zvedavá ako zvládnem vlastnú domácnosť a dieťa, veď vraj na to nemám a určite to nezvládnem. Mamka je už presne taká istá, za všetko ma skritizuje a jediné čo ju zaujíma je frajer a práca. Keď som jej povedala, že sa už správa ako babka, tak ma začala biť po hlave.
Prosím pomôžte mi, ja to už doma nezvládam. Domov chodím, lebo mám priateľa z mesta, v ktorom bývam. Ako mám vyriešiť tento problém?
