Môj problém spočíva v tom, že mi asi pred rokov skumulovali funkciu a začala som pracovať za dvoch ľudí. Bolo to strašne stresujúce, ale keďže ja som veľmi zodpovedný človek, robila som všetko preto, aby som to zvládla, Nechcela som pripustiť, že to nedokážem a zároveň som sa aj bála, že ak zlyhám, môžem prísť o prácu a práve v tom čase bol nezamestnaný aj manžel. Spočiatku to išlo celkom v pohode, no boli to obrovské stresy. Postupne sa to nabaľovalo a ja som to prestávala zvládať. Ostávala som dlhšie, sem tam som išla do práce aj v sobotu, napriek tomu to bolo zlé a okrem práce už neexistovalo nič iné. Odmietala som stretnutia s kamarátkami, nestretávala som sa s rodinou, len minimálne, až to nakoniec vyústilo do štádia, že som zrazu zistila, že mám vysoký tlak. Začala som ho liečiť, no do práce som chodila ďalej. Neskôr však nastala situáciu, že som sa zverila najlepšej kamarátke a kolegyni, že keď ešte zajtra prídem do práce, tak sa v nej zrútim. Kolegyňa na mňa hneď nakričala, že sa mám spamätať a kašlať konečne na prácu. Na druhý deň som sa dala vypísať a ostala som doma, no to už nestačilo, začala som mať stavy úzkosti a strachu až som musela navštíviť psychiatričku. Momentálne beriem lieky a snažím sa s tým bojovať. Nedokážem byť sama doma, tak cez víkendy som doma s manželom, cez týždeň som u rodičov. Rada by som sa porozprávala s niekým, kto si niečím podobným prešiel a poradil mi ako s tým bojovať. Momentálne som na tom dosť zle, schudla som, nechutí mi jesť, od liekov som ospalá a spomalená, nie som to ja. Rada sa porozprávam s človekom, ktorý si prešiel niečím podobným. Ďakujem.
Úzkosť
Ďakujem za povzbudenie. Viem, že brať lieky nie je riešenie, no momentálne mi to pomáha. Neutlmujú ma úplne. Určite ich budem chcieť postupne vynechávať. Len zatiaľ som ešte veľmi slabá. Najväčšiu pomoc mám však u svojich najbližších manžela, brata, ktorý si prešiel niečím podobným, rodičov a môjho anjela strážneho. Je to môj bývalý šéf, pracuje aj naďalej tam kde ja a vie o všetkom čo sa stalo a zároveň mi aj najlepšie rozumie. Snažím sa dávať si minimálne ciele čo budem každý deň robiť, aby som nemyslela na úzkosť, aby som sa niečím zamestnala a verím, že to postupne zvládnem. Čo sa týka práce, tú momentálne vôbec neriešim. Ešte som sa nerozhodla ako ďalej, či sa tam vrátim, alebo nie. Je to ťažké. Pracujem tam 20 rokov, inú prácu som nikdy nemala a do doby, kedy nastali problémy to bola moja vysnívaná práca.
Ahoj. Prepac, ze Ti tikam. Ale to je nepodstatne proti tomu, co zazivas.
Ja som si tym presiel, no este v podstate stale prechadzam. Dufam, ze sa to uz v tej najhorsej forme neukaze, ale uplne 100 percentne viem, ake je to hnusne, co prezivas.
Jednu vec Ti poradim: iba TY si si bola panom a strojcom stastneho zivota do chvile, kym neprisli tie hnusne stavy. To znamena, ze len TY sa musis z toho nejako sama vykopat a postavit sa naspat na nohy. To hovorim ja, co sam to musim denno denne robit, aby som neuveril tym hlupym a klamlivym myslienkam a pocitom, ktore cloveku chodia v kuse po rozume.
Som nazoru, ze clovek sa musi sam dat do stavu, v ktorom sa citil fajn a radoval sa zo zivota.
Ja sam som v najhorsich chvilach neveril, ze mi este bude v zivote dobre, no cuduj sa svete, nenazdajky take dni prisli, no nezostali dlho. bol som ako na koliske - zle, velmi zle, lepsie, zle, lepsie, zle, vyborne, zle, velmi zle - proste robi si to so mnou co chce.
Ale prisiel som aspon na dovod, preco to je tak, preto dufam, ze sa poucis a nebudes sa lutovat ako som sa lutoval ja, a to som chlap.
S liekmi to netreba prehanat, treba proste bojovat, nech to stoji co to stoji, a najst si svoj sposob zivota s velmi hnusnym kamaratom strachom!
urcite treba vyhladat pomoc terapeuta
Dobry neskory vecer.
Kym sa nenajde niekto s osobnou skusenostou, poradil by som Vam okrem liekov od psychiatra skusit aj dobreho psychoterapeuta. /Tazko sa hlada, ale stoji to za to/. Proste niekoho, kto s Vami Vase problemy bude riesit rozhovormi a aj roznymi metodami.
Postupne, ako naberiete znovu sebavedomie by som si na Vasom mieste hladal novu pracu, alebo ziadal zamestnavatela o zredukovanie zadelovanej prace na povodny stav.
Lieky, ktore Vas prilis utlmuju a ste z nich otapena treba samozrejme vymenit za ine.
Zelam skore uzdravenie.
