Dusicky

123
SUpeeer
Moc gratulujem.Dokazala si to a ver ze to bude lahsie na druhy krat.Strata velmi boli a bude dlho ale mas miesto kde mozes ist.Aj ked dusa je inde a ty ju mas pri sebe stale a stale na nu myslis ale...ten pocit ...ten klud,vela kvietkou..sviecky co horia...nenasla si tam trosku pokoj?

No vidíš :). A viem, možno je to citlivá otázka-ty si tam nechcela ísť kvôôli smútku ktorý v tebe zostal alebo preto, že si mamku nemala rada alebo naopak, chýba ti? prepáč za citlivú otázku. Ak nechces odpovedať na moju otázku, nemusíš. Len ma to zaujíma. :) Tak pochváľ sa tým čo ťa tam nútili ísť že si tam už bola. :)

Nakoniec som tam bola - a sviatky máš pravdu - vobec to nebolo také strašné. Ale možno preto že som zrovna mala dobrú náladu. Kúpila som jej kráásne kvety a tešila sa že to tam bude mať pekné :)

pre mňa tieto dušičky boli veľmi ťažké

123... no čo bola si na cintoríne? Z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať že mi blízky z rodiny zomrel a nebolo to vôbec pre mňa také ťažké. A rada chodím na jeho hrob. Neviem prečo ale je to tak. Tak na povzbudenie.... Určite tam choď a potom napíš ako bolo. :)

Osol, Biela Kobra, Kukurica krásne príspevky. Je tiež veľmi dôležité mať niekoho milujúceho a chápavého, kto ťa neodsúdi a nebude sa vysmievať, nenávidieť a ohovárať a poučovať, aké máš dať vence a za koľko a kedy tam máš ísť.
Biela Kobra cigarety som neznášala a dym mi smrdel až do chvíle keď som sa dostala do takého kolektívu, kde skoro všetky kočky fajčili. Tak som si dala. Lebo som si pomyslela, že lepšie je mi aj ako nefajčiarke niekedy si jednu zapáliť ako všetkých odsúdiť.

Velmi ti rozumiem. Ja som mala vynikajuci vztah s babkou. V case, ked zomrela, vrcholila moja panicka porucha, agorafobia a podobne pliagy, ktore som nedokazala prekonat, nebola som ani na pohrebe. Prve dva roky som na Dusicky nebola na jej hrobe, aj ked ma rodina vyzyvala. Na treti rok som tiez nechcela ist, vlastne nikdy v zivote som tam nechcela ist... Ale sla som. Sama. S rodinou by som to nedokazala, potrebovala som si tym prejst sama, prekonat to, pripomenut si ten doverny vztah. A to bolo len medzi mnou a babkou.
Odvtedy chodim kazdy rok. Aj vcera som bola. Uz nie sama, ale s priatelom. Srdcervuco som plakala, rozlutostila som sa.
Ked ti mam poradit, chod tam. Sama alebo s jednym clovekom, ktoremu plne doverujes a nehanbis sa pred nim plakat. Uvidis, budes zo seba spokojna, ze si sla. Ze si to prekonala. Bude ti lepsie.

Urob to, na čo sa cítiš. Bola to tvoja mama, nie ich. To medzi vami dvoma bol najbližší vzťah, aký môže medzi dvoma ľuďmi byť. Takže ucti jej pamiatku tak, ako to cítiš ty, a nie tak, ako ti ostatní tlačia do hlavy.
Keď mi zomrel otec, chodievala som na jeho hrob zapáliť si. Žiadne sviečky, žiadne kahance, ale cigaretu. Bol tuhý fajčiar, ja nefajčiar. Zapálila som si, párkrát potiahla a nechala cigaretu vyhorieť. Tá vôňa mi ho pripomínala, ako keby bol so mnou, a nikomu to neublížilo. A je mi jedno, čo si o tom mysleli ostatní, lebo to bolo medzi mnou a otcom. Nezáleží na tom, aký rituál si zvolíš, keď spomínaš na svojho blízkeho, nezáleží na tom, čím mu vzdáš úctu, hlavne to nikomu inému to neublíži a tebe to prinesie pokoj.

123 normalne im povedz, ze oni nech idu, ze ty zapalis sviecku doma a nech su taki laskavi a nech to respektuju bodka. nediskutuj s nimi o tom hodiny, lebo nebudes mat energiu.

Messje, trepes dve na tri. Si ako ti jej pribuzni. Je pokrytecke a malomestiacke robit nieco len preto, lebo by sa malo, lebo susedia, lebo druhi .. Nastastie sa doba zmenila.