Pred 3 rokmi mi zomrela mama a ešte som nebola na jej hrobe. Viem,že by s tym nemala problém a plne by ma chápala,že mi vždy keď sa tam pokusim isť pride strašne zle, začnem hlasno revať, nedá sa mi dýchať + pre mňa a myslím že aj pre ňu znamena ovela viac to že na ňu každý deň myslím ako nejaká raz ročná tradícia. Lenže tento rok ma rodina strašne núti s nimi ísť, sú kvoli tomu na mňa až odporní... Čo im povedať?:(
Dusicky
Je to najhorsi pocit na svete prist o najblizsieho cloveka.
Ale ja by som povedala ze po 3 rokoch by som uz na ten hrob isla.Ano je pravda ze je najdolezitejsie co citime vo vnútri. ..ten hrob je len miesto ale...keby to takto brali aj ti tvoji co uz chcu aby si tam isla...Hrob tvojej maminy by bol prazdny.Vsade naokolo sviecky,kvietky,len tvoja mama by nemala nic.Mohla by si sa skusit premict a ist s nimi.Je hlupe ze ta nutia ale...je to zvyk,jediny den v roku kedy si vsetci spominame na tych co uz s nami nie su.Kazdy svoatok je len raz v roku.Ideme ignorovat vsetky lebo si najdeme na ne dovod?
Aj tvoji stari rodicia prisli o dceru,tvoju maminu,tiez je to pre nich ťažké. Skus sa premôcť a povedz si,ze maminka bude mat o jeden plamienok viac na hrobe.Od teba.Tvoj plamienok ju bude hriať.
Nie je to krasne ked je tam tolko kytic a horia sviecky?Citit mozes...vsetci citime ale...je to jeden krat v roku aspon.Skus to.Maminka pochopi ked nepojdes,ale bola by stastne keby vas tam mala pokope všetkých.
Keď ti je zle a necítiš sa na to, tak si ľahni a pospi si.
A áno, máš pravdu, že to, že na mamičku myslíš, je viac ako by bolo to, keby si si vybrala z banky úver, aby si každý deň mohla kúpiť najväčší a najkrajší venic.
O čom je také chodenie na hrob, že možno, že ten najväčší a najkrajší veniec dá najbohatší človek, ktorý tvoju mamu nenávidel, preklínal a želal si jej smrť a teraz sa tam ide falošne ukazovať, teba ohovárať, že si ani veniec nedala a že si na hrobe nebola a vyvyšovať sa nad každého, kto mal tvoju mamu radšej ako on?
My veriaci veríme, že človek má telo a dušu. Duša človeka môže ísť po smrti do neba, do pekla alebo do očistca. V očistci duša veľmi trpí, lebo nemôže vidieť Boha, ale má šancu dostať sa odtiaľ do neba. Sama si však nevie pomôcť. Pomôcť jej môžu iba ľudia. Tvojej mamičke pomôžeš tak, že sa za ňu budeš modliť, budeš chodiť do kostola, staneš sa veriacou, zájdeš za kňazom a dáš za ňu odslúžiť omšu. Dať 5 € kňazovi za odslúženie jednej omše a zúčastniť sa na tej omši znamená viac ako dať 30 € za veniec. Mnohí neveriaci ľudia začali veriť v Boha po smrti blízkeho človeka, napríklad rodiča.
Ďalšia vec, ktorú môžeš pre mamičku urobiť, je tá, že vždy, keď budeš cítiť nejakú bolesť alebo budeš mať zdravotný problém, alebo trápnu situáciu, tak si pomyslíš, že túto bolesť obetuješ Pánu BOHU za dušu tvojej mamičky, aby už v očistci toľko netrpela a aby sa z očistca dostala čo najskôr do neba. To preto, lebo duša v očistci si sama pomôcť nevie, potrebuje našu pomoc. Pomoc nás, žijúcich. Ďalšia vec ako jej pomôžeš, je tá, že jej odpustíš všetko zlé, čoho sa dopustila, všetky krivdy a neprávosti, možno že aj bitky, ktoré si od nej ako malá dostala.
Na hrob pôjdeš inokedy a pôjdeš tam sama. Keď sa na to budeš cítiť. Lepšie je ísť tam s čistým srdcom a bez venca ako s nenávisťou v srdci, so zlými spomienkami a s vencom.
Uplne ta chapem, som na tom podobne.......
Kolko mas rokov , kolko mala mama ked umrela , ..........
tie dusicky uz nie su co byvali , len komercny humbuk a potom kopec bordelu a odpadu
Ked som bola mala dala sa v tichosti sviecka na hrob a babka s cecinou vyzdobila hrobky , potom sa to v prirode recyklovalo a teraz ten cirkus na tych hroboch je nechutny
Viem aké to môže byť pre teba ťažké. Jasné, si v slobode, ty sa môžeš rozhodnúť či ísť alebo neísť. Neviem či si veriaca. ak áno, aspoň sa za jej dušu pomodli. Ak nie si veriaca/ak nechodíš do kostola, tak buď si istá, že sa tam hore raz všetci stretneme. Aj ja s tebou. Povedz mamke hoci aj bez slov čo práve cítiš. Malo by to byť niečo pozitívne, nie negatívne. Ona ťa počuje.