ahojte ,neviem kde zacat, ale posledny rok sa mi zacali diat cudne veci ... tak po poriadku . dectvo som nemala nejake vesele ,otec bol negativista ,a mna sa to celkom dotykalo . nikdy ma nevedel pochvalit atd . vlieklo sa to somnou celu skolu . proste som myslela ,ze som uplna nula a nic nedokazem . tak som sa proste brala .. a aj ked som hodiny sedela nad knihami proste som vzdy mala len zle znamky .. proste ,som naozaj toho nazoru ,ze dieta sa musi chvalit a budovat sa mu zdrave sebavedomie . mne budovane nebolo .. bolo skor zabijane . vacsinou som bola smutna ... v case puberty som zacala ozivat . mala som prvych frajerov tak som bola konecne stastna , a nic ma oklo seba netrapilo .. radovala som sa zo zivota ..... musim povedat ,ze v mojom vnutri a podvedomi ,je zakoreneny negativizmus , ten asi zomna nikto ani ja nevykope ,aj keby som sa neviem ako snazila . a to je problem ... momentalne mam 31 rokov .. a posledny rok som upadla do strasnej melancholie a depresie ..... moje vnutro sa chce tesit a radovat .. stale si hladam nieco aby som sa tesila ,aby som to ignorovala ...... moja depresia nie je v tom ,ze sa mi nechce vstat z postele, zabit sa ,netesit sa z veci . ., ( mam manzela 10rok a dieta 8 rok ) proste musim fungovat , nemyslim ,si o sebe ze som nejaka zdeprimovana troska , velmi sa snazim to prekonat . lebo lieky brat nechcem ,neviem comu mam verit , bojim sa priberania z nich , potrpim si na vzhlad ,, tesim sa zo seba ,ze sa viem vkusne obliect a byt kočka :) ale to nieco v mojom vnutri ma ubija , ako keby ma nieco tahalo ku dnu .. mam zle myslienky a zle sny .pred rokom som prekonala stavy paniky a uzkosti /sama/ bez pomoci psychologa ,trvalo to po, roka ,. ..............., a posledny pol rok zacala som sa velmi strachovat , vsetkeho sa nalakam . ako keby sa v mojom vnutri usidlil STRACH a SMUTOK .. a neviem co stym .. velmi by som si zelala nejaku tabletku ktoru by som si dala , nemala ziadne vedlajsie ucinky a ja som znova bola statsna a spokojna ,a nic ma v podvedomi takto netrapilo ,nedepkovalo , psychlogovi zatial odolavam .. viete mi poradit nieco ? este podotknem ,ze som nikdy nepila .. nezniesla som alkohol ...ale od 29 si dam Vino aj celu flasu vecer a je mi po nom lepsie .. tvrdy alkohol neznesiem .. tak to vinko si dam .. proste ale chcela by som poradit ,ak niekto berie alebo pozna nejake neskodne tabletky aby som mala dobru naladu a netazilo ma vnutri taky divny stav ,ktoty trva uz pol roka momentalne :( ,,dakujem .
nespoznavam sa :(
ano to by som aj rada vedela ,co to ma byt , .... ale pravda je ,ze ked si na neho spomeniem ,ako keby vyslo slnko . viem ,ze keby ma objal ,tak tieto chmury prejdu . ale je to nemozne, a chcem zabudnut . ale uz mi to pride velmi dlho .. :(
s tym, ze mas niekoho v hlave uz 5 rokov, tak tiez mam nieco take, neviem sa toho zbavit, mohol by niekto poradit, co to je, tiez mi to nepride normalne
nechapem ,ze skoda somnou stracat cas , chcel si mi nieco poradit ?.. nechapem postoj ,citim negativizmus .. ja som to naozaj stihla .. za tym si stojim . o 8/lebo sme zaspali/ som zacala a 8:35 som uz buchla dverami na cestu do prace.... ale toto tu neriesim ......
opravujem diagnozu, schyzofrenia
Za 30 minut sa neda stihnut co si napisala, skoda stracat s tebou cas.
no na otazku ci sa mam rada .,, neviem ako odpovedat ,,asi takto kvetnato ... mam pocit ,ze som este aj rozpoltena osobnost , na jednej strane sa mam rada za to ako vyzeram , a na druhej strane sa stale karham za to ako sa chovam , vela krat sa citim trapne zo seba ,ako so sa zachovala a mala som sa zachovat .. stale pozurujem ludi ako sa chovaju , obdivujem ludi za to ako nieco dokazu ,ako si vedia zachovat chladnu hlavu .. ja si napriklad v hlave hovorim ,boze aka som neschopna , potom nasledne sa pochvalim ,ale ved to nie je take ,zle ,sama zo sebov sa v hlave rozpravam ,, napriklad ,, v podvedome si o sebe myslim ze som neschopna ! ale dnes rano som za pol hodinu , dokazala ist do obchodu na pecivo , osprchovat sa , nasminkovat sa ,urobit rodine ranajky(prazenicu ),sebe kavu ,,nachystat dieta do skoly a obliect sa do prace . a ist .. naozaj som to stihla za 30 minut ,lebo viac som na to nemala ! a moj manzel spal a nepomohol ! moj muz si mysli ,ze je to samozrejmost ( a to je takto skoro stale ).. ale ja naozaj neviem , som zo sebou nespokojna ,ale na druhej strane , ked vidim fakt ,niekedy zeny co sa o seba nestaraju a su este aj lenive pucmole,ktore muz obskakuje .. je mi nagrc . potom si poviem ,ved ja som skvela ,, potom zas urobim nejaky kix zasa sa na seba hnevam ,ze som neschopna a tak dokola ,a mam v hlave chaos strasny .. neviem sa najst , a byt so sebou spokojna .:( a pritom pred dvoma rokmi som taketo nieco v hlave moc neriesila , tesila som sa zo zivota .. ja nechapem ,
Presne mi zapadas do mozaiky, jedoducha otazka pre teba: máš sa rada?
Ak áno a záleží Ti na tebe samej tak namiesto výhovoriek, rozporuplných drístov ako si dáš záležať na vzhľade čo si už spomenula viackrát , zháňania liekov po známosti atď.
Navštív psychológa, najlepšie dvoch nezávisle od seba, buď Ťa nasmerujú, alebo začneš chlastať flašku vínka obdeň,potom každý deň. Sypať do seba chémiu v 31r ak Ti nebola diagnostikovaná psychická choroba je cesta do pekla.
Buď zodpovedná sama k sebe, lebo naštartovala si niečo čo Ti môže rozvrátiť celý život a potom nebude, manžel, dieťa, potom bude tá troska a vôbec nemusíš mať ani červený nos. Kolegyňa začala podobne. Nedokázala sa z toho vyhrabať, doma ju nepodporili, posielali sme ju nech sa ide liečiť s prísľubom, že miesto jej podržíme. Nedala si poradiť, všetko odmietala.Prišla o prácu, po rokoch som ju stretol bol to smutný pohľad a doteraz mám výčitky, že sme ju mali donútiť aj po zlom, keď to nešlo po dobrom.
este taka vec , velmi mi chyba jeden clovek .. je to take cele divne , spoznala som ho pred 5 rokmi .. potom odisiel prec , neda sa snim stretnut , proste uzavreta vec , ale ja ho mam 5 rok v hlave ,a nedokazem na neho zabudnut , proste taky stav ,ze uz na neho zabudnem ,ale mam ho v podvedomi ,ale neriesim ,potom sa stane nejaka nahoda ,ze si na neho spomeniem a zacne mi chybat ,, a toto sa mi deje dokola .. uplny kolotoc ,, ze uz ho nechcem mat v hlave ,ale on sa mi tam stale vracia , a ja som uz zufala .. ten clovek mi velmi chyba,ale neda sa stym nic robit proste nic .. a ja sa snazim to v sebe zadusit ,,, a ked si uz myslim ,ze je to zamnou ,tak znova sa vo mne ozve nejaky stimul a zacne mi chybat :( ja neviem ci som sa uz zblaznila ,alebo co sa mi deje , ja mam take myslienkove pochody ,ze iny clovek by uz asi bol na lieceni .. ja neviem ,.:/
mne nepomaha behanie ani ziadny sport ja v tom nevidim napln .. ja velôa chodim peso ,tym ze nemam vodicak (ani nemam v plane si ho robit ,lebo ako som pisala ja si neverim ) tak naozaj vela chodim peso skoro vsade kde sa da . tym si udrzujem aj postavu celkom . velmi rada si kupim nieco na seba , mam rada ,ked sa pekne nahodim a upravim .(v ramci vkusnosti ,ziadna extravagancia ) tesim sa zo seba( ale paradoxom je ,ze sa stale na seba hnevam ,ako reagujem ako sa splasene chovam ,neviem ako keby rozmyslat nad tym co robim ,vela krat urobim kix ,kde treba rozvahu , zacala som aj velmi zabudat ) ....... .preto by som nechcela skoncit ako nejaka troska . ale ta moja hlava ma trapi ,mavam naozaj divne stavy , od mala vela rozmyslam .. vadi mi to . ja nedokazem vypnut ,, ja nedokazem obsediet na mieste ,,ja stale musim nieco robit .. stale musim ruky zapodievat ,, chvilu sa dokazem niecim zabavit v hlave a potom sa zas dostanem na tie moje negativne myslienky a strach a smutok a uz mam toho dost .,,, vela krat si poviem a DOST a DOST , nechcem ,,, chcem byt stastna a spokojna sama so sebou .. nejde to :(
velky omyl.. alkoholik nie je len clovek, ktory je "neustale v liehu". Alkoholik je kazdy clovek, ktory si pravidelne dopraje alkohol na zlepsenie nalady a namiesto riesenia veci s odbornikom radsej siahne po flasi. To, ze tvrdy alkohol neznesies a pijes "len" vino, to ta neospravedlnuje. Cela flasa vina staci na stredne silnu opitost, hlavne pri chudej, krehkej zene. A mala si panicke stavy? Alkohol panicke stavy len umocnuje a ak si nedas pozor, prepuknu v panicku poruchu. Mala by si to naozaj riesit s odbornikom a nie sa vyhovarat na zle detstvo a zleho otca. Je malo ludi, ktori mali idealne detstvo a take problemy ako ty mala vacsina populacie. To by pomaly kazdy dospely mohol byt psychickym pacientom. A nevymyslaj si o "neskodnych" liekoch, ktorymi by si nahradila alkohol. Tie nepomozu, tomu mozes kludne verit. Musis ist za odbornikom, inak sa ti depresie budu len stupnovat a pojdes za nim az ked bude neskoro,
lekarka psch a co by ste odporucila , viete nejake mena liekov , ja mam znamu v lekarni , vie mi dat aj liek co je na predpis ... taky ktory by neskodil .. mne dr predpisala citalec citolapram ale precitala som si tu na fore ,ze ludom po nom byva zle ,aj ona lekarka ma na to upozornila .. tak som si to ani nedavala , snazim sa z toho dostat sama . vela citam .ako prave koli liekom sa ludia dostavaju do kolotoca a zavislosti a ked to maju prestat brat maju zasa len strasne uzkosti .. vela som o tom citala .. zacala som brat vitaminy a jest banany .ale akosi nic :(
