Ahojte.
Som v poslednom ročníku na výške a priateľ začína uvažovať, že po škole by sme mohli ísť spoločne bývať. On 2 roky pracuje po výške. Mne sa to celkom páči, lebo doma to mám veľmi náročné. Celé detstvo bez otca, žijem s mamkou, babkou, jedna sestra už skončila výšku, ďalšia teraz študuje. Domov chodím len ja a cítim sa dosť odmietnutá mamou. Stále je len u priateľa a s babkou dobre nevychádzam. Domov chodím, aby som mohla byť s priateľom. Ale o to nejde.
Neviem ako sa mám rozhodnúť a potrebujem nejaké rady, skúseností. Na jednej strane by som rada išla bývať s ním, nechcem byť sama a vzťahy doma už niekedy nezvládal, to už bolo od detstva. Ale na druhej strane, nechcem priateľovi nahradiť maminku, lebo on býva u mamy a tá sa o neho komplet stará.
A vydávať sa ja ešte nechcem. Uvažujem aj nad prenájmom bytu, kde budem len sama bývať, ale je nemôžem byť sama. A už ani nechcem byť. Celý život som bola odstrkovaná doma, nedávali mi lásku (mamka nahradila iba otca, celý čas len pracovala, na nás čas nemala :(, nemám u nej podporu, pochopenie, keď prídem domov, žiaden záujem o mňa, ale aj tak jej za všetko ďakujem, všetky jej dcéry sme slušne vychované, nikdy nám nič po materiálnej stránke nechýbalo), avšak ja potrebujem ľudskú prítomnosť, lásku, pochopenie, čo som doma nenašla.
Skúste mi nejako pomôcť nasmerovať sa.
Ďakujem Vám veľmi pekne :)
Skúsenosti so spoločným bývaním s priateľom?
0monika0 - to čo píšeš môže byť veľký problém do budúcna, nevie nič o živote, čo koľko sa za týždeň zje, koľko to stojí, koľko je s tým práce ... z domu je zvyknutý na nadštandard ... ja na tvojom mieste by som si tieto veci vydiskutoval dopredu, ako sa bude prispievať na domácnosť, kto za čo bude zodpovední. Tak aby to bolo voči obidvom spravodlivé. A uvidíš ako vám to spolu pôjde. Pokiaľ nebude niekde chodiť každý deň, makať na stavbe vlastného domu, tak nie je od veci žiadať účasť na domácich prácach.
Mesačný princ: jooj, ale ja nehovorím, že VŠETCI, ktorí bývajú doma u mamy sú nezodpovední a nesamostatní. Ja môžem len posúdiť ako to je u priateľa.
Priateľ má 28. Jeho mama je veľmi zlatá, stará sa až príliš o svojich dvoch synov, čo sú už dávno dospelí. Vyvára im na obed, na večeru. Chystá raňajky, desiatu do práce každý deň. Ja som si musela chystať raňajky, desiatu do školy od svojich 8 rokoch, inak by som nemala čo jesť v škole. Sama si doma periem, žehlím, upratujem v dome. On proste nemusí nič robiť. V živote nepral, nežehlil. A načo by to vôbec robil, keď jeho mamka to chce urobiť sama. Cez víkend musím skoro vstávať, lebo sa upratuje, pomáha doma. On pokojne môže spať do poobedia. Kebyže s ním bývam a on mi toto predvádza doma, veľmi by mi to prekážalo. Áno, dá sa to všetko naučiť, len musí to sám chcieť a v podstate byť aj odmalička k tomu vedený. Tým som len chcela povedať, že ide o prístup k domácim prácam a nie o to či býva alebo nebýva u mamky. Ešte mi tak jeho mamka raz povedala, že ona bude nosiť kvety svojim nevestám, keď sa budú starať o ich synov. A rozhodne ja so svojou svokrou bývať nechcem a tiež nechcem niekomu slúžku robiť. Stačí, že len pracuje. Mamka od neho ani nechce časť výplaty na byt, proste nič. Jej by bolo nepríjemné, keby brala peniaze od svojich detí. Druhému synovi kúpila byt, kde teraz býva v meste, kde pracuje, ale chodí každý víkend domov (tak, veď mamka sa o neho postará). A tiež mu ona platí energie za byt, nič od neho nechce. Proste toto mu vadí, že tým chlapcom chýba samostatnosť. I keď sú veľmi dobrí ľudia.
bbina
ďakujem ti, dúfam, že sa správne rozhodnem.
Opravujem sa,este to nie je tvoja svokra,ale ostatne by malo sediet.Zivot mas pred sebou a pevne verim,ze ze sa rozhodnes po case ako dalej.Vela stastia.
Tak si prenajmite byt spolocne,ved ste dospely,nie ste tinegerry.Mate vztach a mnohy sa vo vasich rokoch uz sobasia a maju deti.Ak sa lubite tak sa vezmete po case,tak je dobre si skusit aj spolocne byvanie pred sobasom.No alebo skus byvat u neho a uvidis ako to pojde,ale byvat so svokrou...no to je na dalsiu debatu,ale mozno si budete spolu rozumiet a ak nie,tak potom ten spolocny byt,ale ako dvojica,lebo jednemu sa tazko taha.No ak si chces prenajat byt sama,tak to skus,,ved je to na tebe ak nechces byt na nikom zavisla a mas peniaze,tak preco nie.Mozes zacat moznostou,ktora ti prave vyhovuje a cas potom ukaze co je pre vas najlepsie.
