Ahojte.
Som v poslednom ročníku na výške a priateľ začína uvažovať, že po škole by sme mohli ísť spoločne bývať. On 2 roky pracuje po výške. Mne sa to celkom páči, lebo doma to mám veľmi náročné. Celé detstvo bez otca, žijem s mamkou, babkou, jedna sestra už skončila výšku, ďalšia teraz študuje. Domov chodím len ja a cítim sa dosť odmietnutá mamou. Stále je len u priateľa a s babkou dobre nevychádzam. Domov chodím, aby som mohla byť s priateľom. Ale o to nejde.
Neviem ako sa mám rozhodnúť a potrebujem nejaké rady, skúseností. Na jednej strane by som rada išla bývať s ním, nechcem byť sama a vzťahy doma už niekedy nezvládal, to už bolo od detstva. Ale na druhej strane, nechcem priateľovi nahradiť maminku, lebo on býva u mamy a tá sa o neho komplet stará.
A vydávať sa ja ešte nechcem. Uvažujem aj nad prenájmom bytu, kde budem len sama bývať, ale je nemôžem byť sama. A už ani nechcem byť. Celý život som bola odstrkovaná doma, nedávali mi lásku (mamka nahradila iba otca, celý čas len pracovala, na nás čas nemala :(, nemám u nej podporu, pochopenie, keď prídem domov, žiaden záujem o mňa, ale aj tak jej za všetko ďakujem, všetky jej dcéry sme slušne vychované, nikdy nám nič po materiálnej stránke nechýbalo), avšak ja potrebujem ľudskú prítomnosť, lásku, pochopenie, čo som doma nenašla.
Skúste mi nejako pomôcť nasmerovať sa.
Ďakujem Vám veľmi pekne :)
Skúsenosti so spoločným bývaním s priateľom?
Tak sním som preto lebo mi je s nim dobre, veľmi dobre sa cítim vedľa neho. Ide z neho pokoj. V našom vzťahu je láska, rešpekt, úcta. Pri ňom som taká aká som, nechce ma meniť, akceptuje všetky moje nedostatky. Má ma rád, váži si ma ako ženu. Je ku mne milý, pozorný, ohľaduplný, neponižuje ma, neporovnáva ma s inými ženami. Je veľmi starostlivý ku mne. Keď ma niečo bolí, hladká ma, pritúli si ma. Vždy ma vie potešiť. Trápi ho, keď má niečo trápi. Pomáha mi, keď som mala toho veľa do školy, tak napísal za mňa seminárku, lebo som nestíhala sa učiť na skúšky. Raz som mu povedala, že ma občas bolí žalúdok, hneď mi kúpil vitamíny. Keď som chorá, stále sa ma pýta ako mi je. Zaujíma sa o mňa. Hocikedy ma milo prekvapí nejakou maličkosťou. Minule sme boli v obchode, skúšala som si šaty, ale nakoniec som si ich nekúpila. Kým som si pozerala niečo iné, on mi ich kúpil. Nie je lakomý. Aj ja mu kúpim nejaký darček. Nefajčí, nepije, správa sa rovnako, keď je so mnou sám, aj keď sme vonku s jeho kamarátmi. A samozrejme sa mi páči, priťahuje ma. Preto som s ním. Ja na ňom viem oceniť jeho emocionálnu stránku, ďakujem mu, že sa tak ku mne správa. Takisto sa ku mne správal aj na začiatku nášho vzťahu. A ja mu to všetko samozrejme opätujem. Dáva mi pocit istoty, radosti, pokoja, lásky. To, čo som doma nikdy nemala, nemá potrebu ma meniť a vyčítať mi niečo.
Len sa viem pozrieť na náš vzťah realisticky, veci ako to funguje u nich doma to si všímam až teraz, keď k nim častejšie chodím a spoznávam ho.
Bohužiaľ ja pravdepodobne nie som taký mamičkovský typ ženy. Variť zatiaľ veľmi neviem dobre. Mám sa ešte čo učiť. Takže nie som dokonalá žena, ktorá by zvládla materstvo a starostlivosť o manžela, keby to bolo všetko úplne na mne. Aj napriek tomu, že by sa správal ku mne, tak ako doteraz. Ja proste potrebujem pomoc v domácnosti.
by som si to asi radšej skočila akoby som mala s takýmto človekom bývať
0monika0 co na nom vidis? lebo fakt ze ked niekomu z rodiny vytopi byt tak akokolvek som si vdy pripadal byt lenivy tak neexistuje ze by som nevybehol a nesiel pomahat aj kebyze je to cez tyzden tak tam utieram vodu do rana. Nevim ci by som s takym clovekom vydrzal. Nieco ine je nechat spinavu podlahu alebo spinavy riad v drese a nieco ine nechat svoju matku riesit takuto havarijnu situaciu a vobec jej nepomoct. Potom sa pravom rozhorcuju 30 rocni panici ze takito lenivci nemaju nudzu o partnerky a oni ostanu sami...
kkkk imho na SK ti tych 2000 v cistom pre celu rodinu uplne staci...to je len tvoja Fanta ze treba viac a potom to s porodnostou vyzera ako vyzera... jeden znamy 30tnik ma plat cez 100 000 rocne v hrubom a to je normalny zamestnanec ziadny zivnostnik a tiez keca podobne hovadiny ze nema na dieta peniaze lebo musi splacat dom a auto. Toto su len vyhovorky este pred 50timi rokmi sme nemali v porovnani s dneskom nic a nebol problem
Rrnesto - tvoje názory sú platné pre dobu spred 30 - 40 rokov, keď sa muž firme zaviazal a za to dostal pridelený byt ZADARMO, alebo rodičia mu za facku kúpili STAVEBNÝ pozemok a on po vojne bez akýchkoľvek úspor začal s celou rodinou stavať a za 3 roky bolo hotovo. Dnes tvoj názor platí pre úzku skupinu najbohatších. Zarábať toľko, že zabezpečíš bývanie + príjem je natoľko veľký, že manželka môže v pohode zostať doma a venovať sa rodine, tak na to nestačí zarábať 1 - 2 tis v čistom. Dom v menšom meste 100 tis a viac, len pozemky majú šialenú cenu a na stavbu domu sú potrebné tisíce hodín, dnes ti na nej nik zadarmo robiť nebude, ani z rodiny. Ak zarábaš v čistom 3000+ tak tvoj názor je ok a žena sa môže v pohode venovať rodine. Za pár eur týždenne ti nik nebude glancovať celý dom, alebo byt, je to úplné iné ako vyčistiť niekde kútik, alebo jednu malú izbu. Na tých 5 eur sa ti každý vyse..
S tebou bude asi ťažký život, pretože si nevážiš kus práce v domácnosti, pre teba to má hodnotu pár euro.
0monika0 - ono, môžeš dosiahnuť akú takú dohodu, že ti bude aspoň v domácnosti z časti pomáhať, možno mu ten entuziazmus vydrží pol roka, ak sa posnaží tak maximálne rok a potom bude zas všetko na tebe. Jednoducho po rokoch to bude vyzerať presne tak, ako je to u nich teraz doma. Mama sa tam pre nich ide zodrať, dáva im všetko a oni si v podstate jej úsilie nevážia ... obrazne povedané, príde v zablatených topánkach aj do kuchyne. Źeny si mylne myslia, že toho svojho naj na Svete prevychovajú ... a budú sa to márne snažiť desiatky rokov. Toho svojho nezmeníš, má od malička vštepený vzor ... ten druhý sa pri ňom ruky zoderie po lakeť a pre neho to bude len ako samozrejmosť, predsa on na to nemá vlohy, je to práca na 5 minúť a za 5 eur a vôbec, treba čistiť dlážky? Môžeš s ním skúsiť spoločné bývanie - zatiaľ v nájme!, zo začiatku to môže byť ok, ale pochybujem, že mu ten elán vydrží dlhšie ako pol rok - rok, potom to skĺzne do jeho štandardu. On potrebuje ženu, ktorá bude okolo neho stále obskakovať, variť mu teplé večere, riadiť domácnosť ... mamičkovský typ.
Mozno prilis premyslas ake to bude.Zalezi na tom ci chcete spolocne byvat.Ano tak tak si budete riesit domacnost spolocne.Ved ked budete len i dvaja na byte tak sa moc nenaupratujes a smeti ti tolko hadam vynesie.Este nemas tri deti.Potom by to bola horsia katastrofa keby ti s nicim nepomahal.
monika, myslim ze najlepsie urobis, ked si s priatelom sadnes a skusite sa o tom spolocnom byvani porozpravat, ze ako by to bolo, ako si to predstavuje on, ako si to predstavujes ty, ci si viete predstavit najst nejake kompromisy v tychto vasich predstavach a uvidis. bez toho sa asi nepohnes. to ze nebol doma zvyknuty este neznamena, ze je neochotny nieco urobit ak ho poprosis alebo sa dohodnete, ako vacsi problem vidim jeho mamu, ktora mu zrejme bude hucat do hlavy dieru (a aj tebe) ked sa dozvie, ze chudak chlapec musi robit ZENSKE PRACE. nonsens.
Ernesto:
Myslím, že by súhlasil a povysával . On je ako muž ,,neškodný", nehundre, nekričí, neargumentuje a poslúchne. Aspoň zatiaľ nie.
No tie upratovacie služby nie sú zlé.Aj to je jedna z možností.
Ja na neho vôbec netlačím, nespomínam to. Chcela som sa vopred s inými ľuďmi poradiť.
Ernesto: no ako čítam, ty si v tomto názore iný ako môj priateľ. Vieš najhoršie je to, že on sa nechytá ani do jednej z prác, ani do mužskej, ani do ženskej. Čo sa týka toho bývania, to som si na 99 percent istá, že mu bude maminka hľadať. Ona mi to aj sama povedala. Keď bude mať priateľ už stabilnú prácu (v tom stálom meste ako doposiaľ), tak mu kúpi byt. Ako ju poznám, bola by schopná, aj sama ho zariadiť. Pre mňa to je hanba. Minulý rok mali v byte, kde býva priateľov brat vytopené. Ona jediná sama bola upratovať. Som sa jej opýtala, prečo nepožiadala o pomoc synov a ona, že ona to chcela sama urobiť, lebo to je ženská práca. Akoby nechcela, aby jej synovia sa nejako navyše ako v práci namáhali.
A ako to mám vyriešiť? Ja ani neviem ako. Neviem, či ho dokážem prevychovať, lebo základy už má, mal videl doma odmala. Aj jeho mama mi hovorila, keď ešte bola s manželom (priateľovym otcom) všetko musela sama robiť.
Prosím skúste mi poradiť čo mám robiť, ako to mám vyriešiť.
bývať s niekým je už dosť veĺký záväzok :)
