Veríte v to?

M. Princ, nevera ako taka by v podstate vobec nemusela existovat, tak ako ani interupcia ci rakovina, ak by ludia dokazali odhadnut-vycitit kedy sa stiahnut ci rozist a zostali verni v prvom rade sami sebe...az potom mozu byt verni aj komusi druhemu.
Ak taka nevera dajme tomu prebehne vo vztahu dvoch, ktori k sebe patria, tak najskor prehliadali tito dvaja svoje potreby ako jednotlivci v prospech udrzania vztahu, ktory sa im vsak vymkol z ruk. Vtedy by sa taki ludia rozist ozaj mali, pokym si to v sebe neurovnaju, neodpustia a nepochopia, ze ozaj k sebe patria a ozaj ziadna nevera tohto sveta nestoji za to, aby si takto vzajomne ublizovali.

Nevera ja tym padom istou formou uniku z niecoho pred cim sa utiect neda - pred sebou samym. Niekto uteka k nevere, druhy k flaske alkoholu, treti k workaholizmu atd.

Neverím na osud... Predstav si, že by ho mal každý dopodrobna určený... niekto by ho mal dobrý a niekto zlý.. Ta bezmocnosť zmeniť ho... To by asi nebolo moc fér nemyslíš? Tvoja duša prišla na zem, preto aby sa niečo naučila....A preto, lebo tu má určitu úlohu... Myslím, že niektoré veci dané sú, tie nezmeníš, ale práve to sú tie veci, na ktorých sa máš učiť, ktoré ťa urobia silnejším , veci v ktorých sa máš zlepšiť... Ak si z tých udalostí nevezmeš ponaučenie a nezmeníš vnútorný postoj, tak sa ti budu neustále opakovať práve tieto situácie...
Všade naookolo je tucet ludí, ktorý sa sťažujú napr. že neustále ich niekto podvedie, opustí, že sa im nedarí, že sú nespokojní v práci, že maju šťastie iba na zlých ludí... A to je znamenie toho, že niečo robia zle, že musia zmeniť prístup ....
Človek často nejedna v súlade so sebou, velakrát ho vlastný strach premože a, neurobí to po čom skutočne túži... Treba počúvať svoje vnútro a túžby ...Prekonať zónu ktorú už poznáte a prejsť hranice do neznáma ( myslím skúsiť niečo, čo chceš ale nemáš nato odvahu :)

Nie

"veríte že existuje niečo ako energia (osud) ktorý dá tých čo k sebe patria nejakým spôsobom dokopy?" ano. Na gravitáciu napríklad nepotrebuješ veriť, proste tu je a funguje. A keď ľudia prišli na to AKO to funguje, mohli tie poznatky využiť vo svoj prospech. Aj v živote existujú rovnaké zákony, ako vo fyzike, chémii. Ale ľudia ich nepoznajú, preto považujú život/svet, za nespravodlivý, zlý, obviňujú druhých, partnerov, bohatých za to že je vo svete chudoba.. a pritom tento svet i život funguje úplne dokonale :) a krásne. Nepotrebuje opraviť.
To, čo k sebe priťahujeme je v našom vnútri - túžby (ale radostné túžby, zúfalé túžby pritiahnu presný opak toho, čo chceme), presvedčenia, názory, nezahojené zranenia a sklamania, obavy, strach.. všetko to, čo nám denne behá hlavou, náš vnútorný monológ o sebe samom, o druhých ľuďoch, čo sledujeme v telke, na nete priťahuje podobné situácie a ľudí. Čomu venujeme pozornosť, to akokeby pozývame do svojho života. Lenže v skutočnosti neexistujú dobré a zlé veci. Že to, čo nám i druhým robí radosť je dobré a žiadúce a čo bolí a ubližuje je fuj fuj zlé a treba sa tomu vyhýbať. Pretože ako ľudia potrebujeme rásť, vyvíjať sa (alebo niektorí upadajú a degenerujú) tie zlé a nežiadúce situácie (choroba), bolesť nás má niečomu naučiť, máme zmeniť nejaké chybné presvedčenie, správanie. Je to ako ručička na nádrži s palivom čo nám ukazuje - dochádza benzín, nemôžeš ďalej jazdiť ako blázon kde chceš (ano v skutočnosti si strašne veľa a slobodne môžeme VYBRAŤ, čo sa nám páči zažívať) potrebuješ urobiť niečo iné (natankovať, vymeniť olej, dať do poriadku motor, brzdy... to síce ukazuje iná kontrolka ale tak snáď sa rozumieme:), či sa ti to páči alebo nie. Nepríjemné veci, situácie, ľudia v živote sú skvelé - sú ukazovateľom toho, čomu venujem pozornosť, ako som nastavená, ako mám naladené svoje vnútro. To, čo nosíme vo svojom vnútri sa premieta navonok do reality, životných okolností. Niekedy sa máme niečo naučiť MY, alebo sa má niečo naučiť ten druhý človek (ak je niekto drzý a hrubý ku mne, nespytujem si svedomie na čo preboha som myslela, keď som si debila pritiahla do svojho života - ALE sa ohradím alebo mu vynadám alebo mu s úsmevom dám dve eurá aby mal krajší deň - tiež podľa toho na čo sa momentálne cítim). Nemôžeme byť iba šťastný a mať sa dobre. To je ako chieť aby bol ide deň, iba pekne, život sa jednoducho musí meniť, plynúť. A to dobré rovnako ako i to zlé k zmene prispievajú. Pleseň, chrobáky, larvy čo sa živia mŕtvolamy - všetok ten hnus potrebujeme preto aby nad trávou rástli stromy, jahody, čučoriedky. Je to súčasťou jedného celku. V budúcnosti bude mať "zlo" inú podobu, nebude také brutálne (mučenie, vraždy, pedofília) ako je tomu teraz.

"a prečo potom keď jeden z dvojice podvedie tak to je tiež plán osudu či náhody?" nič sa nedeje náhodne. Ale to vysvetlenie - prečo - môže mať milión odpovedí. Napríklad: ten čo podviedol je proste blb a len sa ukázal čo je zač; alebo neni blb ale naozaj konal skratovo, poučil sa a viac takto konať nepotrebuje, nerobí mu to dobre a uvedomil si čo vo svojej partnerke má; niečo vo vzťahu chýbalo a aby si to uvedomili obe strany a zmenili, potrebovali si prejsť týmto zážitkom; verný jedinec je zakomplexovaný, podozrievavý, žiarlivý a svojim sprostým chovaním partnera dotlačí k nevere... Nevera sama o sebe neni zlá. Tak ako neni zlé, že cítime horúci oheň - ak by sme to necítili priškvŕkneme si paprče. Ľudia k sebe pasujú ako skladačky puzzle - nielen tým dobrým ale aj tým zlým čo navzájom jeden druhému robia. Ak mi niekto ubližuje, je to preto, že buď mám v sebe nezahojené zranenia, alebo sa potrebujem naučiť byť silnejšia (papuľnatejšia) a vedieť sa ohradiť, alebo mám zmeniť spoločnosť a nestretávať sa s blbom alebo padla kosa na kameň a ja mám tomu druhému ukázať - nesprávaj sa ako dement, poprípade mu kľudne aj jednu vraziť. Lenže kto koho má učiť, či prvý toho druhého alebo druhý toho prvého... ano to je ťažké zistiť ale poväčšine je to vzájomné, slabší sa učí byť silnejším a silnejší potrebuje aby ho niekto trochu zbrzdil. A platí jednoduché - byť sám sebou, cítiť sa dobre a chovať sa k druhým tak ako by som to bola ja (a sama seba by som tiež občas prefackala, to neni o tom chovať sa IBA pekne).

Uff, som sa rozpísala. Ale tak, kto sa pýta, sa veľa dozvie. Mne sa páči, keď sa ľudia pýtajú :) na to rada reagujem.

treba pocuvat svoj vnutorny hlas, ak sa pri nejakom rozhodovani citime uvolnene, mame dobry pocit, sme stastny tal je to spravna cesta, ak citime nervozitu, velky strach, napatie, uzkost z nejakeho rozhodnutia je to zla volba ci uz ide o nejaky nakup, cestu, pracu, partnera a pod. Dolezite je to co v danom momente nutorne citime, ako sa pri rozhodovani citime, aky mame z rozhodnutia pocit. Dobry, stastny ci zly, napaty.
Tym si tvorime svoj osud. Vnutorny hlas nas vedie ale malokto ho pocuva lebo je hlucna uponahlana doba preto je dobre sa raz denne stisit a nechat vnutro nech rozprava.

lLily - odkiaľ vieš, že ak jeden vo vzťahu podvedie, tak tí dvaja k sebe nepatria??? Vždy priťahujeme podobné bytosti, s podobným vyžarovaním.

Čo ak to je len lekcia, ktorú musíme pochopiť a zvládnuť? Čo ak sme aj my takí, ako ten náš partner, ktorý podviedol a musíme to zvládnuť? Čo ak je to skúška?

lLily - presne :)

Nesprávne rozhodnutie neexistuje,

Castaway) Pre teba)

youtu.be

And what about those rotating sp. balls?:-) No, thank you.

Je komplikovaná doba a aj ľudia sú komplikovaní. Mladí ľudia by mali predtým než sa zoberú najskôr navštevovať psychologickú poradňu, aby to neskôr malo aspoň akú takú perspektívu. Pre mňa osobne je osudom to, čo som už prežil a nie to, čo ešte prežijem. Budúcnosť si chcem kreovať sám. Je moderná doba, ale asi by si trebalo zobrať príklad z toho ako žili ľudia kedysi. Rodiny držali spolu a neišiel si každý svojou vlastnou cestou, necestou. Starí rodičia pomáhali mladým s deťmi, napríklad. Teraz je to akosi len o peniazoch, ale čo je to za hodnota?! Chceme mať bio-potraviny, bio-mäso, ale každý si to chce len kúpiť, za peniaze. A čo keď tie peniaze raz stratia hodnotu? Čo zostane potom? Aká bio-potravina? Dôležité je nestratiť vôľu, dôležité je nikdy si nepovedať, že tak teraz sa idem zabiť. Ľudia sa uchyľujú k bludárstvu. To ste chceli počuť odo mňa? Tak som to povedal. Ale prečo to nepoviete na rovinu Vy? O mňa sa vy len tak nestarajte. Ja sa o seba viem postarať. Idem ešte dokončiť jeden po.ebaný preklad, aby som niekomu pomohol. Ja nečakám karafiáty. Ja si ich kúpim aj sám.
Ja sa neľutujem a ani to nebudem robiť. Nemám čas na sebaľútosť. Na to už isto nie.