Ahojte, nastupujem do druhého ročníka na gymnáziu a bojím sa. Prvý ročník bol taký, že sa tam väčšina ľudí poznala a tak sa rýchlo dali do skupiniek a ja som ostala sama. Snažila som sa komunikovať aj s statnými, ale nevzniklo z toho priateľstvo. Vždy iba odpovedali a šli si za svojimi. Možno to bude mojím výzorom, nie som vôbec pekná. Navyše som sedela v prvej lavici v strede, pretože všetci si hneď obsadili miesta a každý sedel s niekym len ja sama. Cítila som sa tak neskutočne sama, nenávidela som prestávky, ani som nejedla, ani nepila v škole. Počas školského roku nežijem, iba sa modlím, aby už bol piatok. Prázdniny ma oslobodili, cítila som sa dobre. Kamarátov nemám, samota mi vyhovuje, ale nevyhovuje mi v triede, pretože keď som sama medzi ľuďmi, kde nemôžem nikam odísť, tak ma samota zabíja. Teraz v skupine spolužiaci písali že budú sedieť presne tak isto, ako minulý rok, takže zasa budem v prvej lavici, aj keď sa budem snažiť ísť aspoň do druhej, ale viem, že ma odtiaľ vyženú alebo na ďalší deň prídu skorej aby si tam obsadili miesto :/ mám strach či zvládnem prežiť aj druhý ročník a keď si predstavím, že ešte tretí a štvrtý.. V podstate tam nie je nikto tichý, cez prestávky je každý živý, iba na hodinách sú niektorí ticho a nepovedia ani slovo. Ale veľa ich je tam extrovertov a aj keby som si tam niekoho našla, nerozumela by som si s ním, som introvert aj keď som sa snažila a bojovala získať si nejakú kamarátku, nevyšlo to. Prosím, poraďte ako to tam zvládnuť. Už teraz sa modlím, aby prišiel júl.
Bojím sa ísť do školy, cítim sa tam neskutočne sama
Povedzem ze som to trocha zvladla to s tou lavicou :)
Ahoj samotárka :)
Raz na jednej hodine informatiky v prváku, som riadne bodoval a vedel som v tú vyuč. hodinu viacej, ako tých 10 ľudí v skupinke. Na konci hodiny odo mňa chceli vedieť 1-2 spolužiaci, ako to vlastne beží. Hneď boli priateľský, keď si som ich vedel poučiť alebo poradiť. :D. Ale mám aj takú skúsenosť, že na 3. hod. som poradil spolužiakovi a potom mi bol za kamoša, no už na 7. hod. si ma nepamätal. Aj takí sa nájdu. Takže, vieš si získať poniektorých rešpekt, ak vieš viacej, ako kdokoľvek v triede alebo aspoň viac ako majoritná skupinka spolužiakov. Snaž sa raz za čas zariažiť vedomosťami ako hviezdička. Urobí to dobrý dojem ako na seba, tak aj na spolužiakov.
Inak, ak si získaš učiteľov na svoju stranu a budeš u nich obľúbená, zvýši sa ti sebavedomie.
Nemáš sa čoho báť, veď spolužiaci nehryzú. Ja som riešil samotu v škole tak, že som došiel ku skupinke spolužiakov a počúval som. No už vo 4. ročníku ma vyháňali. Tak som riešil prestávky. Najviac som sa tešil na hodinu, pretože, tam som mohol byť aktívny, a vtedy ten čas ubieha ako voda v rieke. :) Snažil som sa zaujímať o všetky predmety, aby ten čas fakticky prešiel rýchlo. A bonus k tomu bolo to, že som sa doma nemusel učiť a predsa som mal z odborných predmetov výborné známky (1-2) . Samozrejme aj doma som sa učil, no vôbec som sa do toho nezažral ako červotoč.
Zistil som, že keď chcem byť iba priemerný študent, stačí mi konať ako priemerný študent. Ten, kdo chcel byť vynikajúcim študentom, konal ako sa patrí na vynikajúceho študenta, pilnosť nadovšetko.
Ak sa chcem zbaviť strachu, konám tak, ako by som sa nemal strach a neskôr sa aj toho strachu zbavím, pretože som si zvykol nato, že sa "nebojím to urobiť"(bojím sa, no urobiť to môžem).
Chcel som kamarátov, správal som sa, konal ako kamarát. Bavil som sa s nimi, zapájal som sa do diskusií, snažil som sa, no nie každý ma prijal. No niektorých som si získla konaním ako kamarát, aj keď som ním ešte nebol. Najlepšie si získaš kamarátov, ak budeš pre nich potrebná, budeš im vedieť vždy poradiť. Začni konať, ako zanietená študentka a postupom času si na tom zvykneš a už sa viacej nebudeš báť, pretože konáš nadšene. Staneme sa odvážnymi, keď konáme odvážne. Skutky, činy sa zapíšu do minulosti a tie nám hovoria o tom, aký ten človek je, či má charakter študenta, alebo ulievača. Nepremýšlaj aká chceš byť, ale konaj tak, ako by si ňou bola.
Netreba sa báť školy, prídu aj horšie časy. Napr. robota :)
Ja sám som sa rozhodol, že radšej sa budem učiť, akoby som mal robiť.
Držím ti palce, verím ti, že si nájdeš kamarátky, stačí konať priateľsky a od srdca ;)
Peter
Ahoj samotárka :)
Raz na jednej hodine informatiky v prváku, som riadne bodoval a vedel som v tú vyuč. hodinu viacej, ako tých 10 ľudí v skupinke. Na konci hodiny odo mňa chceli vedieť 1-2 spolužiaci, ako to vlastne beží. Hneď boli priateľský, keď si som ich vedel poučiť alebo poradiť. :D. Ale mám aj takú skúsenosť, že na 3. hod. som poradil spolužiakovi a potom mi bol za kamoša, no už na 7. hod. si ma nepamätal. Aj takí sa nájdu. Takže, vieš si získať poniektorých rešpekt, ak vieš viacej, ako kdokoľvek v triede alebo aspoň viac ako majoritná skupinka spolužiakov. Snaž sa raz za čas zariažiť vedomosťami ako hviezdička. Urobí to dobrý dojem ako na seba, tak aj na spolužiakov.
Inak, ak si získaš učiteľov na svoju stranu a budeš u nich obľúbená, zvýši sa ti sebavedomie.
Nemáš sa čoho báť, veď spolužiaci nehryzú. Ja som riešil samotu v škole tak, že som došiel ku skupinke spolužiakov a počúval som. No už vo 4. ročníku ma vyháňali. Tak som riešil prestávky. Najviac som sa tešil na hodinu, pretože, tam som mohol byť aktívny, a vtedy ten čas ubieha ako voda v rieke. :) Snažil som sa zaujímať o všetky predmety, aby ten čas fakticky prešiel rýchlo. A bonus k tomu bolo to, že som sa doma nemusel učiť a predsa som mal z odborných predmetov výborné známky (1-2) . Samozrejme aj doma som sa učil, no vôbec som sa do toho nezažral ako červotoč.
Zistil som, že keď chcem byť iba priemerný študent, stačí mi konať ako priemerný študent. Ten, kdo chcel byť vynikajúcim študentom, konal ako sa patrí na vynikajúceho študenta, pilnosť nadovšetko.
Ak sa chcem zbaviť strachu, konám tak, ako by som sa nemal strach a neskôr sa aj toho strachu zbavím, pretože som si zvykol nato, že sa "nebojím to urobiť"(bojím sa, no urobiť to môžem).
Chcel som kamarátov, správal som sa, konal ako kamarát. Bavil som sa s nimi, zapájal som sa do diskusií, snažil som sa, no nie každý ma prijal. No niektorých som si získla konaním ako kamarát, aj keď som ním ešte nebol. Najlepšie si získaš kamarátov, ak budeš pre nich potrebná, budeš im vedieť vždy poradiť. Začni konať, ako zanietená študentka a postupom času si na tom zvykneš a už sa viacej nebudeš báť, pretože konáš nadšene. Staneme sa odvážnymi, keď konáme odvážne. Skutky, činy sa zapíšu do minulosti a tie nám hovoria o tom, aký ten človek je, či má charakter študenta, alebo ulievača. Nepremýšlaj aká chceš byť, ale konaj tak, ako by si ňou bola.
Netreba sa báť školy, prídu aj horšie časy. Napr. robota :)
Ja sám som sa rozhodol, že radšej sa budem učiť, akoby som mal robiť.
Držím ti palce, verím ti, že si nájdeš kamarátky, stačí konať priateľsky a od srdca ;)
Peter
Sorry vy dve a int. :)
Int, Lilly18 a Loneliness- určite to prejde rýchlo, držím prsty. :) Škoda, že vy 3 nechodíte do tej istej triedy. :(
Int a Lilly18- drzim vam palce, budem na vas mysliet :) urcite to rychlo ubehne a znova tu budu prazdniny.
Loneliness- Zažívam presne to isté čo ty. Do detailu!!
Idem do 2. ročníka na strednej a normálne sa bojím vstúpiť do tej triedy. Rada som sama a premýšľam, ale v škole to neznášam. Všetci sú v skupinkách, len ja som sama. Ani si s nimi nemám čo povedať, lebo majú úplne iné záujmy než ja. Ja mam rada filmy, seriály, PC hry, knihy, dievčatá zas diskotéky, ožrať sa, telenovely... a chlapci úchyláci. A vyzerajú, že o takú tichú nemajú záujem. Ja som taká, že sa k ním sama neozvem, len keď niečo potrebujem. Som silný introvert. Cez prestávky sa hrám s mobilom alebo počúvam pesničky. Teším sa, keď s tej školy vypadnem.
Na začiatku leta som začala chodiť k psychologičke. Dúfam že mi aspoň trochu pomôže. Držím ti palce, aby sa to zlepšilo. Veľa šťastia. :)
Loneliness...ja som natom podobne,introvert bez kamaratov..16 rocny...pocitujem presne to iste..drzim palce nech to zvladnes
Máš na tvári vredy? Lepru? Akné?
Z toho si nič nerob, aj v nedokonalosti je krása, vdaka bohu pre tupcov je vnútorná krása neviditeľná. A do školy sa neboj.
Stále si opakuj, že si krásna a dokonalá. Da sa to tam vydržať. Stačí myslieť pozitívne, alebo prestávku prespať.
Dakujem. Budem sa snazit byt odvaznejsia aj ked mi to moc nejde. A ano mam 17 a vo februari 18 len som sla o rok neskor :) dufam ze ta skola rychlo ubehne. Ja si praveze tych spoluziakov nechcem moc pohnevat pretoze este neviem ci ich nebudem v niecom potrebovat. Navyse mam tam spoluziacku zo zakladky strasne ma nenavidi jej otec a moj otec sa tiez nenavidia neviem preco. Jej som nic neurobila ale pametam si raz ked som bola prvacka alebo druhacka tak sa moja sestra s jej sestrou pochytila v skole. Dohovie ci proti mne nestve tych ziakov. :/
