Ahojte, nastupujem do druhého ročníka na gymnáziu a bojím sa. Prvý ročník bol taký, že sa tam väčšina ľudí poznala a tak sa rýchlo dali do skupiniek a ja som ostala sama. Snažila som sa komunikovať aj s statnými, ale nevzniklo z toho priateľstvo. Vždy iba odpovedali a šli si za svojimi. Možno to bude mojím výzorom, nie som vôbec pekná. Navyše som sedela v prvej lavici v strede, pretože všetci si hneď obsadili miesta a každý sedel s niekym len ja sama. Cítila som sa tak neskutočne sama, nenávidela som prestávky, ani som nejedla, ani nepila v škole. Počas školského roku nežijem, iba sa modlím, aby už bol piatok. Prázdniny ma oslobodili, cítila som sa dobre. Kamarátov nemám, samota mi vyhovuje, ale nevyhovuje mi v triede, pretože keď som sama medzi ľuďmi, kde nemôžem nikam odísť, tak ma samota zabíja. Teraz v skupine spolužiaci písali že budú sedieť presne tak isto, ako minulý rok, takže zasa budem v prvej lavici, aj keď sa budem snažiť ísť aspoň do druhej, ale viem, že ma odtiaľ vyženú alebo na ďalší deň prídu skorej aby si tam obsadili miesto :/ mám strach či zvládnem prežiť aj druhý ročník a keď si predstavím, že ešte tretí a štvrtý.. V podstate tam nie je nikto tichý, cez prestávky je každý živý, iba na hodinách sú niektorí ticho a nepovedia ani slovo. Ale veľa ich je tam extrovertov a aj keby som si tam niekoho našla, nerozumela by som si s ním, som introvert aj keď som sa snažila a bojovala získať si nejakú kamarátku, nevyšlo to. Prosím, poraďte ako to tam zvládnuť. Už teraz sa modlím, aby prišiel júl.
Bojím sa ísť do školy, cítim sa tam neskutočne sama
Mala som najlepšiu kamarátku na základke, prežili sme najkrajších 9 rokov, avšak všetko sa zmenilo, keď odišla na inú strednú. Alebo niekto iný ju zmenil.. Mávam o nej sny ako sme tu na gympli a sedíme spolu v jednej lavici.. Vždy mi príde ľúto