Bojím sa ísť do školy, cítim sa tam neskutočne sama

Príspevok v téme: Bojím sa ísť do školy, cítim sa tam neskutočne sama
Loneliness

Ahojte, nastupujem do druhého ročníka na gymnáziu a bojím sa. Prvý ročník bol taký, že sa tam väčšina ľudí poznala a tak sa rýchlo dali do skupiniek a ja som ostala sama. Snažila som sa komunikovať aj s statnými, ale nevzniklo z toho priateľstvo. Vždy iba odpovedali a šli si za svojimi. Možno to bude mojím výzorom, nie som vôbec pekná. Navyše som sedela v prvej lavici v strede, pretože všetci si hneď obsadili miesta a každý sedel s niekym len ja sama. Cítila som sa tak neskutočne sama, nenávidela som prestávky, ani som nejedla, ani nepila v škole. Počas školského roku nežijem, iba sa modlím, aby už bol piatok. Prázdniny ma oslobodili, cítila som sa dobre. Kamarátov nemám, samota mi vyhovuje, ale nevyhovuje mi v triede, pretože keď som sama medzi ľuďmi, kde nemôžem nikam odísť, tak ma samota zabíja. Teraz v skupine spolužiaci písali že budú sedieť presne tak isto, ako minulý rok, takže zasa budem v prvej lavici, aj keď sa budem snažiť ísť aspoň do druhej, ale viem, že ma odtiaľ vyženú alebo na ďalší deň prídu skorej aby si tam obsadili miesto :/ mám strach či zvládnem prežiť aj druhý ročník a keď si predstavím, že ešte tretí a štvrtý.. V podstate tam nie je nikto tichý, cez prestávky je každý živý, iba na hodinách sú niektorí ticho a nepovedia ani slovo. Ale veľa ich je tam extrovertov a aj keby som si tam niekoho našla, nerozumela by som si s ním, som introvert aj keď som sa snažila a bojovala získať si nejakú kamarátku, nevyšlo to. Prosím, poraďte ako to tam zvládnuť. Už teraz sa modlím, aby prišiel júl.

Loneliness

Mala som najlepšiu kamarátku na základke, prežili sme najkrajších 9 rokov, avšak všetko sa zmenilo, keď odišla na inú strednú. Alebo niekto iný ju zmenil.. Mávam o nej sny ako sme tu na gympli a sedíme spolu v jednej lavici.. Vždy mi príde ľúto