mam 31 a uz som stratila vsetku nadej na lepsi hodnotnejsi zivot. Doteraz som nemala frajera, som skareda a muzom nepritazliva chcu ma len opilci ked maju vypite, nikdy ma nikto nepobozka. nepomiloval, nikdy nepocitim co je to byt tehotna aj ked toto by nebol asi problem nechat sa nabuchat nejakym alkoholikom ci bezdomovcom ze? Ale potom netuzim az taka zufala po dietati niesom. Ako viem aj ja poznam zeny ktore maju viac ako ja rokov a su stastne aj tak aj ked nemaju rodinu cize muza a deti, su stastne lebo nasli zmysel zivota v nicom inom alebo ich taky slobodny zivot bavi ale ja medzi tieto stastne zienky nepatrim a tuzim uz len zomriet. Nikto ma nema rad, nikto po mne netuzi, nikdy ma nikto nepozval na rande, nepritiahol ma k sebe, neobjal okolo pasa tak milenecky, vasnivo nepobozkal a nestrcil jazyk do ust, nepovedal milujem ta a chcem si ta vziat. Nikdy nikto a teraz viem ze ani sa to nikdy nestane. Som proste nie idealna zena najma vzhladom pre muzov. Nikdy ani na skole som nikoho nepritahovala. Mam 31 a som v koncoch. Uz nemam chut zit, nemam preco zit, nemam dovod zit, nemam buducnost, nemam perspektivu, nemam ciel. Skusala som zoznamky, pokec, FB, chodila som medzi ludi, na festivaly, podujatia, koncerty, zabavy, grilovacky, cestovala som, kupila som si bike, korcule, ze niekoho stretnem tam lenze vsetci akoby boli sebou zaujati a nik sa ku mne neozval. Chodila somsama a uz nechodim lebo samu ma to nebavi. Aj ked mi pohyb robil dobre ked som prisla domov opat ma obklucil smutok a zufalstvo zo samoty. Chcela som psa ale byvam s mamou a jej druhom a oni to neschvalili. Ani praca ma uz nebavi, chodim ako bez duse, len smutok je mojim spolocnikom. Nebavi ma rano vstat a mat silu sa obliect do prace, nebavi ma to uz ani tam. Najradsej by som dala vypoved lebo mam strasnu nechut do prace a to tam robim uz 6 rokov. Hm co bolo pred 6 rokmi... to som bola este plna nadeje ze sa moj zivot zlepsi k lepsiemu. A teraz? Som na dne. Nik ma nema rad. Nikomu nechybam. Preco mam este zit? Ved ani vlastna matka ma nema rada podla toho ako sa ku mne casto sprava. Ja uz vazne nemam ziadny dovod tu ostat. Pomyslala som nad samovrazdou ale nemam odvahu to urobit. Najlepsie keby existovali najomni vrahovia aby ma niekto rychlo zabil. Tak velmi by som to ukoncila. Len toto je uz moj ciel. Poviete si mas len 31 ale nie, nic sa uz nezmeni, po tolkych snazeniach vidim ze sa veci nepohli dalej. Nic sa nezlepsilo. Je zo mna osamela troska ochotna zomriet. Kiez by ma niekto zabil. Ano surove a drsne napisane ale je to tak. Len v tom vidil ciel a riesenie. Teraz je vonku krasne a je piatok a ja? Sedim doma a premyslam nad smrtou. Druhi si ziju lebo maju dovod a ja som sama so svojou samotou. Ani pes po mne nestekne lebo aj tomu som ukradnuta. Nedavajte mi falosne nadeje. Uz v ziadnu neverim. Zisitila som ze nikomu niesom dost dobra.
Čo by ste robili na mojom mieste lebo ja túžim už lne po smrti
presne ako keby pocujem mojho 32 rocneho kamarata. Zahadzuje sa ale nevie sa realne postavit k problemom. Place ze nema zenu deti ale tiez sa odmieta o seba starat zamakat na sebe a odstahovat sa od rodicov ani bohovi. Ja vas ludia nechapem . Viem ze neni lahke sa odrazit od dna ale co budes cely zivot plakat ako si si nesplnila sny? ZIvot patri tym co sa neposrali a vedia sa s nim pobit!
dam vypoved a co? Myslis ze najde tak skoro novu? V dnesnej dobe? Nemam guraz odist tu kde byvam prec. Nemam ani chut ani motivaciu. Mne sa uz nic nechce len umriet. Nic ma uz nenastartuje nieco robit. Este sa cudujem ze tu pisem ale to mozno len preto lebo tu hladam poslednu nadej
a usmev? nebudem sa usmievat ked nemam dovod na usmev. Myslite ze usmev vyriesi moj problem? Blbost. Nemam ani pekne zuby a co poznam co ich aj maju pekne a predsa frajera nemaju tak co mne by to uz len pomohlo?
Najdi si pracu a daj vypoved v tejto praci v ktorej si! Najdi si taku pracu ktora ta bude bavit... a od mami sa odstahuj. A porozpravaj sa s niekym komu doverujes... Mozno ti da nejake rady, skusenosti...
Najdi si pracu a daj vypoved v tejto praci v ktorej si! Najdi si taku pracu ktora ta bude bavit... a od mami sa odstahuj. A porozpravaj sa s niekym komu doverujes... Mozno ti da nejake rady, skusenosti...
nedopisala som vetu
aj napriek tomu ze pracujem ako casnicka a prichadzam do kontaktu s ludmi nik ma nemal dovod oslovit inac ako len casnicku na obsluhu.
niesom pekna lebo mam velky zadok a stehna a navyse meriam len 154 cm. Kedysi som bola chuda ale v puberte som zacala dost priberat asi po matke mam geny aj sestra je takej postavy az nato ze je vyssia po otcovi. Navyse nosim okuliare a sosovky mi nesadli mala som problemy s ocami kvoli nim tak som zostala pri okuliaroch.
nikam uz choditi nemienim lebo je to strata casu. Nikam na festivaly ani koncerty nebudem chodit je to zbytocne aj tak som tam bola stratena dusa. Ked je tam tolko krasiek kto by si uz len mna vsimol. Malu a tucnu. Na korcule a bike som chodila lebo som chcela schudnut a zaroven som dufala ze natrafim na nejakeho chlapa ale nestalo sa. Jasne kto by si zacal s krpatou buchtou.
s matkou byvam lebo nezarabam vela, pracujem v hotely ako casnicka. Aj napriek tomu ze casnicka. Nemozem si dovolit byt ani podnajom. Matka je na invalidnom.
Podľa mňa neexistuje škaredá žena, len taká, ktorá sa nevie upraviť.
Na tvojom mieste by som zašla do skrášľovacieho salónu, kde by ťa komplet prerobili - pleť, vlasy, make up, kúp si niečo na seba pekné a šik, uvidíš, ako ti stúpne sebavedomie a úsmev na tvári nebude pre teba problém. Nesmieš takto zmýšľať, ako si napísala, hlavu hore, ukáž všetkým, že si silná žena a vieš sa popasovať s tým, čo ti príroda nenadelila až tak štedro. Držím palce, nezabudni, najdôležitejšie je tvoje sebavedomie.
Máš akurát vek na muža, muža do života a na celý život. Buď rada že si ešte nikoho nemala, aj keď samozrejme túžiš po tom. Lepšie tak, ako keby si si začala s niekym kto si ťa neváži a len ťa využije v posteli a odkopne....Ak si veriaca, choď niekam kde sú takí ľudia...rozne akcie,festivaly atď....choď do knižnice, kúp knihu, sadni si vonku na lavičku do parku.,,,rob čo ťa baví hlavne, usmievaj sa a buď pozitívna....ja to mám tiež ťažké, ale vzdať sa je to najhoršie.
moja zlata a co tak namiesto toho nariekania konecne nieco urobit zo svojim zivotom?? namiesto toho vyplakavania zamysliet sa nad tym kde mas chyby vazit si to co mas a zacat opravovat svoj zivot? presne take obdobie som mala aj ja v zivote ako opisujes ale nakopala som samu seba lebo som si povedala ze takto uz dalej zit nemozem,. Bola som tucna neupravena negativne naladena zena po ktorej tiez ani ten pes nestekol. Ale potom som sa nahnevala zacala som cvicit isla som kadernicke na kozmetiku a cuduj sa svetze ked som zacala byt spokojna sama zo sebou zacala som k sebe pritahovat aj novych ludi. Ludia maju radi tych ktory sa usmievaju su naladeny pozitivne a nie ludi co sa nonstop stazuju tak oblubena nikdy nebudes . Sama na sebe to vidim ze aj ja vyhladavam toho s kym sa smejem toho kto miluje zivot taky aky je. A co sa tyka byvania pises ze byvas s matkou a jej frajerom. Preco vo svojom veku neriesis vlastne byvanie? aspon podnajom ked sa bojis ist do hypo... myslim ze ak chces vztah je najvyssi cas to zacat riesit..Ale plakat nad zivotom naozaj nema zmysel...treba sa postavit a bojovat...zo zaciatku je to strasne tazke ale ide to..
