Čo by ste robili na mojom mieste lebo ja túžim už lne po smrti

mam 31 a uz som stratila vsetku nadej na lepsi hodnotnejsi zivot. Doteraz som nemala frajera, som skareda a muzom nepritazliva chcu ma len opilci ked maju vypite, nikdy ma nikto nepobozka. nepomiloval, nikdy nepocitim co je to byt tehotna aj ked toto by nebol asi problem nechat sa nabuchat nejakym alkoholikom ci bezdomovcom ze? Ale potom netuzim az taka zufala po dietati niesom. Ako viem aj ja poznam zeny ktore maju viac ako ja rokov a su stastne aj tak aj ked nemaju rodinu cize muza a deti, su stastne lebo nasli zmysel zivota v nicom inom alebo ich taky slobodny zivot bavi ale ja medzi tieto stastne zienky nepatrim a tuzim uz len zomriet. Nikto ma nema rad, nikto po mne netuzi, nikdy ma nikto nepozval na rande, nepritiahol ma k sebe, neobjal okolo pasa tak milenecky, vasnivo nepobozkal a nestrcil jazyk do ust, nepovedal milujem ta a chcem si ta vziat. Nikdy nikto a teraz viem ze ani sa to nikdy nestane. Som proste nie idealna zena najma vzhladom pre muzov. Nikdy ani na skole som nikoho nepritahovala. Mam 31 a som v koncoch. Uz nemam chut zit, nemam preco zit, nemam dovod zit, nemam buducnost, nemam perspektivu, nemam ciel. Skusala som zoznamky, pokec, FB, chodila som medzi ludi, na festivaly, podujatia, koncerty, zabavy, grilovacky, cestovala som, kupila som si bike, korcule, ze niekoho stretnem tam lenze vsetci akoby boli sebou zaujati a nik sa ku mne neozval. Chodila somsama a uz nechodim lebo samu ma to nebavi. Aj ked mi pohyb robil dobre ked som prisla domov opat ma obklucil smutok a zufalstvo zo samoty. Chcela som psa ale byvam s mamou a jej druhom a oni to neschvalili. Ani praca ma uz nebavi, chodim ako bez duse, len smutok je mojim spolocnikom. Nebavi ma rano vstat a mat silu sa obliect do prace, nebavi ma to uz ani tam. Najradsej by som dala vypoved lebo mam strasnu nechut do prace a to tam robim uz 6 rokov. Hm co bolo pred 6 rokmi... to som bola este plna nadeje ze sa moj zivot zlepsi k lepsiemu. A teraz? Som na dne. Nik ma nema rad. Nikomu nechybam. Preco mam este zit? Ved ani vlastna matka ma nema rada podla toho ako sa ku mne casto sprava. Ja uz vazne nemam ziadny dovod tu ostat. Pomyslala som nad samovrazdou ale nemam odvahu to urobit. Najlepsie keby existovali najomni vrahovia aby ma niekto rychlo zabil. Tak velmi by som to ukoncila. Len toto je uz moj ciel. Poviete si mas len 31 ale nie, nic sa uz nezmeni, po tolkych snazeniach vidim ze sa veci nepohli dalej. Nic sa nezlepsilo. Je zo mna osamela troska ochotna zomriet. Kiez by ma niekto zabil. Ano surove a drsne napisane ale je to tak. Len v tom vidil ciel a riesenie. Teraz je vonku krasne a je piatok a ja? Sedim doma a premyslam nad smrtou. Druhi si ziju lebo maju dovod a ja som sama so svojou samotou. Ani pes po mne nestekne lebo aj tomu som ukradnuta. Nedavajte mi falosne nadeje. Uz v ziadnu neverim. Zisitila som ze nikomu niesom dost dobra.