Je mi veľmi ťažko žiadať, či dokonca prosiť o pomoc a ešte k tomu niekde takto na internete, ale neviem už ako ďalej a som asi prvý krát po rokoch ochotná chytiť sa hocičoho ak by som mala ešte akú takú nádej vrátiť sa do normálneho života.
Hlboko sa ospravedlňujem za dĺžku príspevku, ale musím začať od začiatku - no pokúsim sa to zostručniť najviac ako sa dá.
Narodila som sa slobodnej maminke. Otca som nikdy nepoznala. Maminka mi zomrela keď som mala 8 rokov. Po jej smrti si ma vzali krstný rodičia. Keď som mala 9 rokov bola som niekolkokrát sexuálne zneužitá. Maminkinu smrť a sexuálne zneužívanie som niesla veľmi ťažko - nikomu som o tom nepovedala, hanbila som sa strašne a hlavne aj bála. Krstný boli dosť snobi a veľmi prísny a emocionálne chladný. To čo sa mi stalo som im proste nedokázala povedať. Začala som však z toho všetkého mať rôzne psychické problémy. Nevedela som v noci spať, mávala som výbuchy zlosti a absolútnej zúrivosti, doslova hysterické záchvaty keď som sa bezdôvodne hodila o zem, hocikedy a hocikde a z ničoho nič, búchala som si hlavu o podlahu a jačala o dušu - krstný si mysleli a brali to tak, že som rozmaznaná, vždy ma len hrešili a boli stále prísnejší. Mávala som stavy úzkosti, nočné mory a všetko to zašlo tak ďaleko, že som sa začala báť všetkého a všetkých. Odmietala som chodiť do školy a vychádzať z bytu. V škole som mávala hysterické záchvaty paniky, strachu a dezorientácie a tak na naliehanie triednej učitelky som napokon putovala k psychologovi. Nič o sexuálnom zneužívaní som mu nepovedala. Bavila som sa s ním maximálne tak o maminke, ale o tom som tiež nevedela poriadne rozprávať, bola som uzavretá do seba. Napokon som ako 12 ročná prvý krát skončila na psychiatrii. Bola som tam do svojich 15tich rokov 3 krát. Brala som silné lieky, chodila psychologovi, psychiatričke. Nič mi nepomáhalo. Bola som ustráchaná, uzavretá, často hysterická, depresívna, pokúsila som sa o samovraždu. A zrazu, ked som mala 16 rokov nastal absolútny obrat o 180 stupňov. Začala som chodiť na strednú školu a z dievčatka ktoré bolo vystrašené a hanblivé sa zrazu stalo niečo ako ,,královná diskoték´´. Začala som strašne veľa piť, pod vplyvom alkoholu som sa skoro vždy s niekým vyspala, len aby som potrestala samu seba, sex ma nikdy netešil, vždy to bolelo psychicky aj fyzicky, ale ja som mala zrazu nekontrolovateľnú túžbu si ubližovať. Rezala som sa, spávala s kdekým, spíjala sa pod obraz boží. Začala som brať extázu, vtedy sa mi svet zdal nádherným, pripadala som si vtedy dokonalá a milovaná všetkými aj celým vesmirom, neopísateľné pocity proste. Bola som neudržateľná, mala som problémy doma s krstnými aj v škole. Vyriešila som to tak, že keď som mala 18 tak som sa odsťahovala do garzonky ktorú som zdielala s mojou najlepšou kamarátkou, ktorá tiež fičala na éčku, diskotékach a chlaste. Cez ňu som si aj našla robotu v jednej putike. Stále som chodila psychiatričke a v 19tich rokoch som mala vypestovanú slušnú závislosť na oxazepame. Garzonka v ktorej sme s kamoškou bývali vyzerala katastrofálne. Bordel, flaše alkoholu, preplnené popolníky. O rok na to som spoznala jeho - lásku môjho života. Skrátim to - zamilovali sme sa do seba, tiež bol komplikovaná povaha. Mal rád tvrdý, naozaj veľmi tvrdý sex. Voviedol ma do sveta bdsm. Napriek tomu alebo možno práve kvôli tomu čo som si v detstve zažila ma práve ten extrémne tvrdý sex uspokojoval. A pri ňom sa cítila bezpečne tak ako pri nikom inom. Brala som ho ako človeka ktorý vyriešil moje sexuálne traumy, on ma vyliečil! On jediný vedel o všetkom. Zbožňovala som ho ako nikoho. Boli sme na sebe závislí, posadnutí sebou. Taktiež sme spolu skúšali aj iné drogy - hlavne LSD. Tie prvé tri roky s ním boli rajom. Presťahovala som sa k nemu, pili sme, brali LSD, extázu, koks, experimentovali s rôznymi liekmi, milovali sa a sexovali, cestovali sme kam sa dalo, len sme si užívali. Celé naše peniaze išli na zábavu, pôžitky, problém bol len v tom, že on bral minimálne tak dva krát do mesiaca pervitín, čoho som sa ja dosť bála, zakrývala som si však pred tým oči. Byt v ktorom sme bývali bol jeho vlastný - za tri roky sme ho doslova prefetovali a prehýrili. Vtedy bol už myslím na piku závislí. Ja som do toho spadla tiež. Keď prišiel o byt, išli sme do podnájmu, tam sme dlho nevydržali, susedia sa sťažovali na hluk a podobne. Byt skončil v katastrofálnom stave. Majiteľ nás vyrazil. Ja som nerobila asi rok, jeho v tej dobe vyrazili tiež, prespávali sme striedavo u kamarátov, a v rôznych provizórnych príbytkoch u bezdomovcov a hlavne u feťákov. Ako 25 ročná som sa prvý krát vyspala s chlapom za peniaze, kúpila som si za ne piko - aj pre priateľa, keď som mu povedala ako som to piko zohnala, strašne ma zbil. Bol nafetovaný a zúrivý. Táto situácia sa opakovala ešte pár krát, vždy ma zbil, potom sa ospravedlňoval, potom sme si v náručí plakali. Celé to bolo šialené. Nakoniec sme žili už ako bezdomovci v podstate. Zistili sme, že neni iná možnosť ako sa liečiť. Bolo to hrozné - nedokážem to opisovať, no dostali sme sa z toho. Chvílu sme bývali u jeho deda, veľmi nám pomohol kým si priateľ našiel vďaka výbornému kamarátovi prácu. Ja som si prácu bohužial nájsť nevedela. No priateľ si zobral pôžičku a šli sme do podnájmu. Všetko šlapalo ako hodinky. Dokonca sme uvažovali o dieťatku. Problém nastal keď sme sa pár krát stretli s jednou našou kamarátkou z našich feťáckych časov. Dali sme si zopár krát piko - len rekreačne - tak sme si to vždy vraveli. No potom sme raz išli na jeden žúr s tou kamarátkou. Dali sme si tam heroín. Ten prvýkrát to teda bolo dosť hrozné, skôr nám z toho bolo zle ako dobre. Potom sme sa ale nejako zase dostali do fet spoločnosti a dávali sme si hlavne rôzne lieky ako tramal a podobne, dokonca sme mali aj morfium a raz niekto zohnal aj opium. A tam bol problém - morfium aj opium bolo presne to čo som chcela. Bolo to dokonalé. Keby som to mala opísať, tak by bol tento príspevok tri krát tak dlhý ako je, takže to vynechám. Takže zážitky z morfia a ópia ma opäť primäli skúsiť heroín, priateľ do toho samozrejme išiel so mnou. Druhý krát to bolo fajn a tretíkrát som na heroíne zažila duševnú extázu najhlbších rozmerov a fanaticky som sa zamilovala do heroínu. Obaja sme boli v tom, že nás vytiahlo zo všetkých sračiek, že až teraz sme vyhrali nad svojimi traumami ktoré máme obaja z detstva. Áno naivné - samozrejme, že sa z nás stali narkomani. Najhoršia závislosť na svete. Hlavne preto, že čistý heroin je veľmi ťažké tu zohnať. Chodili sme kvôli tomu aj do Prahy aj do Rakúska, ale nedá sa tak existovať. A vôbec - celé je to už na nič. Hlavne si nikdy neprestanem vyčítať, že som kvôli heroinu potratila ... Toto som tu vlastne ani vôbec nechcela písať, pretože viem, že po tom, že som fetovala aj keď som bola tehotná ma už len odsúdite. Tak isto viem, že polovica ľudí si bude myslieť, že toto celé je len vymyslené. Vynechala som mnohé veci - to je pravda, ale potrebovala som to celé zostručniť, ak má niekto nejaké nejasnosti - kľudne odpoviem. Tak isto viem, že mi poviete aby som sa šla liečiť. Ja viem. Ale neviete si predstaviť aké je to ťažké. Nemám nikoho. Iba priateľa. Mám 28 rokov, som dievča bez otca, sirota ktorej umrela maminka, som kurva, som narkomanka, som matka ktorá zabila heroinom svoje dieťa, som žena ktorá nadovšetko miluje svojho chlapa a umrela by pre neho a obaja sa milujeme a do smrti si budeme vyčítať, že sme prišli o dieťatko a to ako sme len vlastnou vinou dopadli. No teraz prosím o trochu súcitu. Chcem len radu ako z toho von. Ako sa z toho dostať a neprísť o priateľa, ako neprísť o neho a o život. Ako to zvládnuť? V detve som nikomu nedokázala povedať o tom čo sa mi dialo a o svojich problémoch, bála som sa žeby mi neverili a hanbila som sa. Paradoxne som sa opäť ocitla v rovnakej situácii - hanbím sa a mám strach žiadať o radu, zdá sa mi aj, že je to neriešiteľná situácia, presne ako vtedy. No možno to bol problém vtedy - že som bola ticho a radšej som sa uchýlila k sebadeštrukcii. Teraz to chcem urobiť inak ...
Prosím pomôžte mi niekto - asi sa zbláznim ...
Suhlasim s tym, co napisala Anicka,, suhlasim so vsetkym, co napisala,, vela si si toho zazila, vela vela si si uzivala, to nieje pasivny zivot, ale naozaj aktivny, plny silnych emocii, ziarivy zivot, nelutuj. Pasivne zivoty niesu dobre,, mozno tak ako aj zas prilis aktivne zivoty, ale nelutuj, skus sa stabilizovat. Stale mas toho svojho frajera, tak hlavu hore, niesi sama,, len si musis najst stabilnu pracu, a drzat si ju ako kliest. Nevyzeras zeby si bola zlou babou. Tak zacala si sexovat za peniaze, na slovensku sa strasne vela zien predava, si praveze v tom skoro normalna. Ale tak ked sa to nepaci tvojmu priatelovi, tak akua mu povedat, nech teda on prinesie peniaze do domacnosti, a ked nie, tak nech je ticho,, a keby mu to aj tak nijak raz nedalo, tak prestan s tym. Drogi pouzivaj uvazene, kto raz zacne, tak asi snad ani neskonci, takze nebudem ti pisat, od teraz koniec, ked to aj tak asi nieje mozne,, a citis sa po nich dobre, tak to by som ti tiez nechcel odopriat,, ale skus ich obmedzit, aspon natolko, aby ste stihali platit najom a stravu,, aby ste nesli do minusu,, aby ste nejake to euro aj odlozili na horsie casy, a ked to dosiahnes, potom si uzivaj,, ale kontrolovane,, musis to dokazat, neprides mi arogantna, hlupa.
A tiez ako anicka, niesom ziadny fetak, ani nic podobne, som praveze tiez skor ten, co akoby od narodenia caka len na to, kedy konecne zomrie, nic ma nebavi, zivot mi pride zbytocny, tak aspin sa snazim trochu pomahat,, zit na sposob ako napisal meno...
ahojte Cherry
veru tazky zivot, pardon za to :-/
v podstate na zivote je z mojich skusenosti dobre to, ze na nas nikdy nezabudne, vzdy tu je :_)
ono ak mozem hned na zaciatok povedat, co v zivote nefunguje je : zisk. zisk zisk zisk zisk zisk zisk.
to prosto nefunguje.
(vidno to kvazy aj globalne na svete, ze zacal stupat trend zisku, nieco ziskat : krasu, peniaze, vplyv, pracu, rodinu, atd atd).
Vlastne ked sa pozriete spatne na svoj zivot, urcite tam uvidite, ze predtým ako sa zacali diat zle veci, ste prosto boli zla a nieco ste chceli ziskat ... nie dat, ale naopak ziskat.
Aby som to skratil: ten zly zivot, ktory asi mnohi z nas mame v sebe, je len spatnou väzbou nas samotných..
Aby v buducnosti/pritomnosti sme sa mali dobre, potrebujeme sa vzdat seba (svojich potrieb kvazy).
Tu asi kazdy sa pytame co robit? Odpovedou je : co po nas zivot chce.
Hocikto od Vas nieco chcel / resp. nieco chce - pomozte druhym.
Ked mate volno a neviete co robit - pomozte druhym ludom. Zavolajte rodinke, spytajte sa ako sa ma, ci im mozte nejako pomoct. Zavolajte priatelom, spytajte sa ako sa maju, ci im mozte nejako pomoct. Jednoducho aby clovek nieco robil, potrebuje vidiet zmysel toho, resp. potrebuje vidiet ten vytvor.
Prosto odpovedou ako dalej, je ako pomoct rodine, priatelom, alebo vsetkym ludom a vsetkemu. Mozte aj sama byt iniciativna, ale aj zivot Vam pomoze, oslovi Vas.
(musite sa ale vzdat svojich potrieb - iba tak uvidite potreby druhych.
(to co teraz nevidno ... pretoze vela vidite seba, svoje problemy, svoj zivot .... ked budete menej vnimat seba a viac druhych, uvidite coraz viac moznosti, ako pomoct :)
Je fajn si zajst napríklad do kostola, je tam ticho, klud, stretnete ludi .. upokoji Vas to a ukaze cestu :)
vela stastia a vytrvalosti prajem
Nemusis byt smutna z toho ze radost do zivota a rozsirenie obzoru zmyslov ti priniesli az drogy nic nelutuj
Mozno si za svoj ktatky zivot spoznala a okusila sfery o ktorych obycajny clovek nema ani sajnu....
Najvacsie hity a skldby rockovych klasikov vznikli len vdaka lsd .....
Neverila by si kolko vysokopostavenych managerov fungule denne na tramale a lekarnici uzivaju kolkokrat opiaty cely zivot...
Ak toto ma byt tvoja cesta asi to ma tak byt
Nieci zivot vzblkne rychlo a intenzivne aj rychlo vyhori ale je krasne ziarivy
Niekto sedo tlie aj 90 rokov a je to aj tak o nicom ☺
Nemysli si ze ti to pise nejaka fetacka som obycajna zena .....
Cherry lieč sa a takisto aj tvoj priateľ,ak to naozaj chcete zmeniť obaja.
Je to dlhodobý proces,u vás oboch celoživotný,ale musíte to chcieť obaja inak stiahnete jeden druhého na dno.
Ak on nezdieľa tvoj názor je to samovražda zostať s ním,viem bude to pre teba ťažké,ale ak máš ešte aspoň trochu seba v úcte,urob to pre seba,nenič sa,hľadaj možnosti...máš prístup na net,určite nájdeš východisko,držím ti palce ,viac ti nedokážem pomôcť,no
NEVZDÁVAJ SA!!!
Takto, tiez som si nie uplne isty pravdivostou tohto prispevku. Ak je to pravda tak sa podla mna nedozijes dalsich 5 rokov. Jedna z moznosti je zbavit sa svojho priatela a pokusit sa najst niekoho kto by ta tahal opacnym smerom alebo sa zavriet na psychiatriu. Ine riesenie nemas.
No tak na toto rozhodne hrdá nie som ani sa tým nechcem chváliť. Viem, že jediná cesta je liečenie, no bojím sa toho čo bude potom, bojím sa, že stratím priateľa, bojím sa, že to bude aj tak celé zbytočné lebo do toho spadnem znova. Tento svet som totiž nikdy nechápala, vždy som mala problém sa zaradiť, ľudia mi prišli ako stroje bez citov. Všetko to tu bolo bezcitné. Nevidela som žiadny zmysel. Ale s drogami som zrazu mala vždy vo všetkom jasno, zrazu všetko dávalo zmysel, zrazu som vedela, že toto je to čo má zmysel, že toto by mal každý vyskúšať, že takto by to proste malo byť, vtedy mi mama bolestne nechýbala, len som vedela, že je jej už dobre a to čo sa mi stalo, na to som taktiež zabudla, ako by sa to stalo inej osobe, akoby som vtedy neexistovala. Ja som sa vždy riadila citmi a pocitmi, zabudla som na rozum, neviem ho asi správne používať ale tento svet a túto dobu som nikdy nechápala. Preto sa rozhodujem či zomrieť alebo či sa ešte pokúsiť žiť, ale bojím sa, že sklamem zase samú seba a opäť budem len stratená v živote, neviem kam sa pohnúť. Neviem akým spôsobom mám zmeniť pohľad na svet a na život - mám si vsugerovať že to čo sa deje a to ako to na svete funguje je vlastne skvelé? Alebo ako?
Je to dost dobre napisane, hlupa niesi, sama velmi dobre vies, co je spravne,, vsetky tie cesti si si vybrala sama, 10 rokov si uz dospelou,, a este prave k tomu vsetkemu co sa ti stalo v detstve, by si mala byt rozumnejsia ako oatatny, lenze absolutne sa nerozhodujes rozumne. Sexualne ta zneuzili ako malu,, potom si sa spravala velmi zle... nemyslim ze to bolo tym zneuzitim, myslim ze aj keby sa ti nic nestalo, prezila by si problemovu pubertu, tam spoznala problemovych ludi a bola aj tak presne prave tam, kde si. Bud si ziskala tuto povahu po mame alebo po otcovi, jeden alebo asi akoro obaja museli byt tebe velmi podobny, co aj dokazom toho je fakt, ze otca ani nepoznas, vykaslal sa na teba. Si chtiva, niektore zeny take su, sice ich nieje moc vela, ale su take, a postupne chcu viac a viac, tvrdsi sex, bdsm, poznam take, to nieje zneuzitim. Pri sexe sa vyplavuju latky do tela, mas to to iste ako drogovanie, ked drogujes, chces viac a viac, tak aj ten sex...
Tebe nik nepomoze, len ty sama jedina. Si len neuveritelne lahostajna, a neskutocne nezodpovedna. Vies velmi dobre, ako sa ma spravne zit, ty si si to vybrala,, a inak tolko si toho popisala, co vsetko si poskusala, ze mi to pride, akoby si sa len chvalila,, myslim ze si dokonca nato hrda, a urcite sa tym vela ludom chvalis, co vsetko si uz vyskusala atd,, ved dobre ze si to vyskusala, tiez by som rad vsetko to vyskusal,, ale vseci vieme, ake je to riziko,, ty si sa na riziko vykaslala, tak so zazitkami mas na pleciach aj jej negativne vedlajsie vazne zalezitosti. Ale aj tak to je jedno,, si uz tak vydrogovana, ze tebe bude aj tak vzdy dobre, akurat ze raz hore a raz dole, ale nakoniec aj tak dobre, a svet sa bude rutit dalej do pekiel...
Je to dost dobre napisane, hlupa niesi, sama velmi dobre vies, co je spravne,, vsetky tie cesti si si vybrala sama, 10 rokov si uz dospelou,, a este prave k tomu vsetkemu co sa ti stalo v detstve, by si mala byt rozumnejsia ako oatatny, lenze absolutne sa nerozhodujes rozumne. Sexualne ta zneuzili ako malu,, potom si sa spravala velmi zle... nemyslim ze to bolo tym zneuzitim, myslim ze aj keby sa ti nic nestalo, prezila by si problemovu pubertu, tam spoznala problemovych ludi a bola aj tak presne prave tam, kde si. Bud si ziskala tuto povahu po mame alebo po otcovi, jeden alebo asi akoro obaja museli byt tebe velmi podobny, co aj dokazom toho je fakt, ze otca ani nepoznas, vykaslal sa na teba. Si chtiva, niektore zeny take su, sice ich nieje moc vela, ale su take, a postupne chcu viac a viac, tvrdsi sex, bdsm, poznam take, to nieje zneuzitim. Pri sexe sa vyplavuju latky do tela, mas to to iste ako drogovanie, ked drogujes, chces viac a viac, tak aj ten sex...
Tebe nik nepomoze, len ty sama jedina. Si len neuveritelne lahostajna, a neskutocne nezodpovedna. Vies velmi dobre, ako sa ma spravne zit, ty si si to vybrala,, a inak tolko si toho popisala, co vsetko si poskusala, ze mi to pride, akoby si sa len chvalila,, myslim ze si dokonca nato hrda, a urcite sa tym vela ludom chvalis, co vsetko si uz vyskusala atd,, ved dobre ze si to vyskusala, tiez by som rad vsetko to vyskusal,, ale vseci vieme, ake je to riziko,, ty si sa na riziko vykaslala, tak so zazitkami mas na pleciach aj jej negativne vedlajsie vazne zalezitosti. Ale aj tak to je jedno,, si uz tak vydrogovana, ze tebe bude aj tak vzdy dobre, akurat ze raz hore a raz dole, ale nakoniec aj tak dobre, a svet sa bude rutit dalej do pekiel...
Oceňujem tvoj pokus, ale neverím ti to. Na bezdomovkyňu a feťáčku s toľkými skúsenosťami píšeš až príliš dobre. Vlastne takmer bez chýb a preklepov, s diakritikou... Videl som rôzne prípady, ale toto nie. Toto vyzerá na slohovú prácu ;)
Každopádne, čo robiť si aj sama písala a máš to tu napísané v X témach...
