Naco su medziludske vztahy

1: Väčšina ľudí je jednoduchých.
2: Väčšina ľudí sa nechce hlbšie zamýšľať nad určitými vecami (tá jednoduchosť z predchádzajúceho bodu)
3. Väčšina ľudí myslí len na seba.
4: Väčšina ľudí si vyberá najľahšiu cestu.
Ak toto pochopíš, alebo skôr sa budeš podľa toho správať, bude sa ti žiť omnoho lepšie a nebudeš premýšľať nad takými ""hlúposťami"" ktoré si tu napísala.
"Nerozmýšľaj nad takýmito "zbytočnosťami" a radšej si užívaj život".

ja sa až čudovať nestíham

Tak za prve, byvam v este preludnenejsom meste, nez je bratislava. A taka rada, ze 'odstahuj sa na dedinu' nie je presne to, co som chcela riesit. Ja to sem ani nepisem ako nejaky svoj najvacsi problem, ale skor len taka uvaha, skor som chcela pocut naozaj ten opacny uhol pohladu, ako to vnimaju trebars extrovertnejsi ludia, ci naozaj necitia take hrube steny, ktore sme si my ludia v tejto spolocnosti vybudovali, aby ochranili nasu zranitelnost, strach, nevedomost, komfortnu zonu. A ze je len velmi malo odvaznych, ktori su dost odvazni na to, aby tu svoju stenu zburali a ukazali sa svetu obnazeni.
Ja s tym mam asi take skusenosti, ako napriklad v tejto diskusii. Myslim si ze moc ste ma nepochopili. Proste vobec neviete, kde si ma mate zaradit. Je to ale casta ludska vlastnost. Na kazdeho cloveka mate podvedome uz pripravenu skatulku. Jedna ma tu vykreslisla ako nejaku chudinku, ktorej chyba asertivita, ktoru ludia osocuju a nerespektuju, dalsi si pomysleli, ze budem asi nejaky sociopat, nebezpecny pre spolocnost, ini zas, ze som uplne rovnaka falosnica ako ostatni a ked sa mi nepaci, mam byt ina.
Zastavila by som sa pri tom, co tu niekto napisal, ze teda ak je to takato velka vec, ktoru pocitujem ako problem, tak problem bude skor vo mne. To by ale znamenalo zacat klamat samu seba, nahodit masku a stat sa dalsou malou bezvyznamnou suciastkou vo velkej masineriii, ktora pracuje pre niekolkych vyvolenych. To mna ale nebavi.

tak na vtipoch sa nesmejem ani ja nie su mi smiesne skor trapne. Celkovo vtipy nemusim. A ja ked sa s niekym nechcem rozpravat tak sa nerozpravam ked sa ni nechce dvihbut mobil tak ho nedvihnem. Je to vsetko falosne a silene. Myslim tym tie pretvarky a nasilu sa s niekym rozpravat a tvarit sa ze som v pohode a stastna to je o com? A mezaujimaju ma starosti a zivotne pribehy fotky druhych ludi keci o ich rodinach.

Preľudnenosť: Bratislava, Viedeň, a podobne. Necítiť ju ale v každom meste. Mne osobne to nevadilo, keď som prechádzala cez Blavu a cez Viedeň, no a čo? Však sú to hlavné mestá s najväčším počtom pracovných príležitostí a ľudí to tam ťahá za prácou, tak čo už, no? Tak by ti asi viac sadlo bývanie niekde na niektorej z menších dedín, tam preľudnenosť nepocítiš a máš problém vyriešený.
Falošní a zlí ľudia?: Ako ktorí. Ľudí si treba vyselektovať a o kom vieš, že je falošný, s tým sa priveľmi nebav, neráč a komunikáciu maj s ním len minimálnu v rámci nutnosti, napríklad na pracovisku o robote, a tak. Radšej sa viac toč okolo tých, ktorí ti sadli, ktorí ťa neurážajú a prechovávajú k tebe úctu a sadnete si, lebo to bude vzájomné. Vrana k vrane sadá. A to nielen v rámci partnerských vzťahov, ale aj v rámci tých medziľudských vo všeobecnosti. Najviac ti sadnú tí, ktorí sú ti najviac podobní a majú s tebou najviac spoločného. Protiklad nepritiahneš. Iba ak by si bola hašterivá a túžila by si sa často hádať :):):):):):):):):)

uplne s tebou suhlasim. a preto mam ludi na haku. stretavam sa len s istym uzkym okruhom ludi, kt. mi vyhovuju, zvysok sa snazim nevsimat si. ked niekoho stretnem, pozdravim sa a pokracujem, do small talku ma nikto nedonuti, neexistuje, nech si myslia ze som divna ked chcu, nebudem sa nikoho pytat co ma nove ked ma to netrapi. myslim ze si dost jasny introvert a preto tymito beznymi interakciami trpis - rovnako ako ja

teda takto nejde tam len o to že na akú prácu sa hodíš ale aký si typ osobnosti.

Gertrúda skús si dať tento www.emiero.sk test.

Hej a ešte k tomu, že ťa niekto osočuje a podobne. Podľa mňa si musíš uvedomiť 2 veci:
1, nezakladať svoje šťastie na ľuďoch
Keď budeš zakladať to, že až ťa ostatní budú mať radi a ostatní k tebe budú zlatí... vtedy budeš šťastná, tak hneď, akonáhle sa s niekym pohádaš, alebo akonáhle ťa niekto odmietne a nebude k tebe najmilší, tvoje šťastie klesne a budeš z toho viniť ľudí. Ale v skutočnosti ide o to, aby si si svoje šťastie založila na niečom stálejšom, ako sú ľudia a vôbec ti nezáležalo na tom, ako sa k tebe postavia (resp. by to tebou tak neburcovalo)
2, hádky sú totálne bežné
Ľudia majú veľmi často zlú náladu, ty do nich nevidíš a nevieš, čo prežívajú a keďže sa to boja ukázať navonok (resp. sami to nevedia, tak hlboko to majú v sebe zakorenené), niekedy sa správajú nepekne ba až hnusne, hádajú sa, vysmievajú sa, sú povýšeneckí, pyšní a neviemakí. Áno, ľudia žiaľ nie sú svätí :D a kaaaaždý včetne teba má týchto chýb neúrekom a situácií, kedy sa nezachoval racionálne tiež. Musíš jednoducho akceptovať, že ľudia robia chyby, vedieť, že nech je k tebe niekto akokoľvek zlatý, raz sa poškriepite a proste si to nebrať tak veľmi k srdcu, ale chápať aj toho druhého človeka, naučiť sa empatii a povedať si: fajn, spravil chybu, ublížil mi.. ale keď to budem ďalej riešiť, budem tým ubližovať len sama sebe a možno aj svojmu okoliu neskôr, takže to nechám tak, odpustím mu a ide sa ďalej, však ja som tiež toooľko hlúpostí porobila..

Hej a ešte k tomu, že ťa niekto osočuje a podobne. Podľa mňa si musíš uvedomiť 2 veci:
1, nezakladať svoje šťastie na ľuďoch
Keď budeš zakladať to, že až ťa ostatní budú mať radi a ostatní k tebe budú zlatí... vtedy budeš šťastná, tak hneď, akonáhle sa s niekym pohádaš, alebo akonáhle ťa niekto odmietne a nebude k tebe najmilší, tvoje šťastie klesne a budeš z toho viniť ľudí. Ale v skutočnosti ide o to, aby si si svoje šťastie založila na niečom stálejšom, ako sú ľudia a vôbec ti nezáležalo na tom, ako sa k tebe postavia (resp. by to tebou tak neburcovalo)
2, hádky sú totálne bežné
Ľudia majú veľmi často zlú náladu, ty do nich nevidíš a nevieš, čo prežívajú a keďže sa to boja ukázať navonok (resp. sami to nevedia, tak hlboko to majú v sebe zakorenené), niekedy sa správajú nepekne ba až hnusne, hádajú sa, vysmievajú sa, sú povýšeneckí, pyšní a neviemakí. Áno, ľudia žiaľ nie sú svätí :D a kaaaaždý včetne teba má týchto chýb neúrekom a situácií, kedy sa nezachoval racionálne tiež. Musíš jednoducho akceptovať, že ľudia robia chyby, vedieť, že nech je k tebe niekto akokoľvek zlatý, raz sa poškriepite a proste si to nebrať tak veľmi k srdcu, ale chápať aj toho druhého človeka, naučiť sa empatii a povedať si: fajn, spravil chybu, ublížil mi.. ale keď to budem ďalej riešiť, budem tým ubližovať len sama sebe a možno aj svojmu okoliu neskôr, takže to nechám tak, odpustím mu a ide sa ďalej, však ja som tiež toooľko hlúpostí porobila..