Psychologička - pomohla niekomu?

Úprimne, ani sa nedivím, že tréner vo fitku jej nepomohol. Toto nie je cesta pre PPčkárku. Iba tenká náplasť, ktorá sa tvári ako riešenie. Cvičenie a ani dogmatické držanie sa tzv. zdravej stravy nevyriešia problém. Ak by to to bolo také jednoduché... tak im stačí robiť to, čo doteraz... snažiť sa držať diétu a cvičiť.
PPP nie je o zlých návykoch a ani nejedenie celý deň. Motivácia je ušetriť kalórie. Pretože najčastejšia predstava je, že buď jem len "zdravé" jedlá alebo nejem vôbec, prípadne radšej nejem nič, lebo večer budem. A aj hádzanie jedla do seba s minimom kúsania má svoj účel. Takže pre niekoho ako ty sa to zdá absurdné. Pretože to nepoznáš. Takže žiadne odsudzovanie niečoho, čomu nerozumieš.
Neviem, čo by si robila, keby si zbadala bulimičku napchávajúcu sa múkou. To by ťa asi drblo. :)

Úprimne? Zo školy sme asi v 8.triede chodievali pravidelne do psychologickej poradne na rôzne prednášky. Jedna z nich si ma raz vzala bokom, pretože si vraj všimla na mojom správaní niečo zvláštne, či sa mi niečo stalo, alebo ma niečo trápi. Asi po 2 hodinách prehlbovania mi duše a snaženia dostať sa mi do hlavy zo mňa dostala to čo som dovtedy nikomu nepovedala - o tom že som ako dieťa bola zneužívaná, na čo ona pohotovo do mňa skočila, čo si to vymýšľam a prečo sa len za každú cenu teraz snažím na seba upriamiť pozornosť. Takže nie. Z vlastnej skúsenosti neodporúčam. Ale dúfam že to bolo len charakterom tej jednej a ty natrafíš na tú "správnu".

ked som doma ze nemusim rano ist nikam, tak ja mam napriklad na ranajky celozrnna zemla+ natierka nejaka, syrokrem alebo pašteta...
pokrajam si paradajku, papriku... a pri TV/PC normálne ranajkujem 2-3 hodiny... kym to zjem :-D

a ma presne taketo stavy ako ty pišeš... že ona tomu hovori dieta" že nič neje celý den... a potom katastrofa...
bola pri mne a ja varim zdravo, uz neviem presne co som vtedy mala zeleninovu plievku a druhe uz neviem či tiež zelenina zapečena so zemiakmi alebo netuším.. ja som si dala polievku len 2lyzicky, kusok druhe,... lebo ja som taka ze medzi tym prestavky mna to zasyti, napriklad ze zjem len polievku (vela zeleniny) a mam dost na 3 hodiny,.. ona zjedla misku polievky + druhe a vraví...ideme na pizzu? ...
a ja kukám na nu... "ty si stále hladná?" ona ze hej... ty kokooos!!
a je takým štýlom že mozog ani nestihne zaregistrovat ze jedol,..lebo doslova žerie... neje... ona to do seba nahádze, nepožuvá poriadne... ked sme aj na pizzu boli u nas take v meste robia ze mala pizza,... je to velkost maleho taniera... kym ja dojedám len prvý trojuholník ona dojedá posledny...

moja EX-kamoška ktora odmieta pomoc...
ked mala normalne chvilky mi povedala kedy sa jej zacali problemy... ona bola na zakladnej štíhla, pamätám si ju.. lenže potom jej zomrela maminka v čase ked ju najviac potrebovala... asi 6-7 ročník bola..
a kedze mala este 2 sestry, ona bola z nich najrozumnejjsia... vsetko bolo na jej hlave ,... mali este otca... no domacnost, varenie, pranie vsetko na nej... tak vtedy sa jej to stalo ze to zajedala,..
a teraz je uz dosplelá má 29 a má problem.. nepomohla jej ani trenerka s ktorou do fitka chodila a jedalnicek jej urobila.. na nu to prostepríde, nervy stres... a zje všetko čo je v chladnicke.. zle návyky..
ze cely den nic poriadne nezje... a potom večer.... atd...

Diuretiká. Pamätám. Ja som 11 rokov abstinujúca bulimička s plnou komnzáciou... zvracanie, diuretiká, laxatíva, tabletky na chudnutie a cvičenie. Sranda je, že aj keď som vedela, že sa s diuretík, laxatív i tabletiek na chudnutie nechudne, s radosťou som ich zobala, poprípade popíjala čajíky...
Denníček ti pomôže pochopiť, aké mechanizmy spôsobujú to nutkanie sa prejesť. A s tým sa dá dobre pracovať. Ak ich budeš robiť poctivo, tak sa aj veľa o sebe naučíš.
Vždy, keď som si ako bulimička povedal, že sa už nikdy neprejem, tak nastali dve situácie. Ak toto rozhodnutie bolo podmienené nejakou pozitívnou udalosťou, ktorá ma naštartovala, vydržalo to aj dva-tri týždne. Pokiaľ to nadšenie neustúpilo. Ak nie... len som si povedala, že takto nemôžem žiť, tak som bola rada za dva dni. Cítila som vtedy strašne silný záväzok a ako správna PPčkárka som sa snažila o dokonalosť. No bulímia a kompulzívne prejedanie sa je žiaľ o zlyhaní... o zlyhaní v očiach toho, čo by chcelo dokonalé PPP, o predstavách, ktoré ako PPčkárka máš.
Keď už raz príde ku zlyhaniu, je jedno o "aké veľké zlyhanie" ide. Keď už, tak už. :) Toto som si často hovorila. Veď to aj tak pôjde von.
Presne. Pokojne som si čítala a zrazu mi začali chodiť myšlienky kade-tade. A koniec bol vždy rovnaký. Chvíľu som sa prechádza a snažila sa to zahnať, ale... červík už bol hlboko zažratý. Ak som pripustila, že je v pohode, išlo to dolu z kopca. Ťažšie sa zaháňala. A pritom knihy milujem. Kedysi som v nich bola zavŕtaná neustále, teraz už nie je toľko času.
Inak, ak zlyháš, tak s tým okamžite pracuj. Vieš, ono to zlyhanie, žiaľ príde. Tak nezúfaj, že je všetko v keli. Pretože nie je. Žiadna cesta nie je bez tŕňov a komplikácií. Tento fakt si treba uvedomiť. Ak sa vykašleš na cestu ku abstinencii, pri opätovnom rozhodnutí budeš začínať odznovu. Ale z nižšieho stupienku ak prv. Najmä kvôli sklamaniu zo zlyhania a pocitu menejcennosti, ktorý zlyhanie prinesie. Je to dlhá a tŕnistá cesta, ale oplatí sa ju podstúpiť. Pretože tá sloboda, ktorá príde, je to, na čo len teraz len spomínaš.

FilipTT - ďakujem, o tom som nevedela, že niečo takè existuje. Hneď to vyskúšam.
Igork,kiora- ďakujem za reakciu. Bol to nejaký dobrý psychológ či obyčajný?
Angel-demonn -keď fakt neviem čo by to mohlo byť, lebo nemám pocit, že mi niečo chýba, len mám problém so sebavedomím, strašne si neverím som veľmi tichá a hanblivá.

Pasavec,Lombardo1981 - ďakujem za info ako to prebieha, dúfala som, že sa ma bude len ona vypytovať :D aspoň viem, že si mám dačo vopred pripraviť.. mám 19 rokov a trvá to už asi 4 roky, najprv to začalo akokeby anorexiou..nebola som vychrtlá len proste prvý krát sa mi podarilo schudnúť na 52 kg cítila som sa skvelo, že mi je každé oblečenie dobré, ale to schudnutie bolo asi takým spôsobom, že odmietala som pečivo,sladkosti, sacharidovè jedlá,mala som v hlave určené čo je povolenè a čo nie a koľko toho môžem zjesť a kedy a vždy keď som dojedla prišla akokeby kompenzácia toho, že som si dovolila niečo zjesť čiže buď som šla cvičiť alebo sa min. na hodinu prejsť ..no lenže potom raz sa mi stalo, že som bola sama doma cez víkend,hlúpučká som nevedela variť tak som si šla uvariť puding :D a toho pudingu som zožrala asi toľko čo by malo byť pre 4 osoby a tým začali riadne výčitky, doma som našla senný čaj a už to šlo.. našla som spôsob ako si dopriať jedlo a nemusela som ho kompenzovať cvičením/prechádzkou lebo to všetko zo mňa vyšlo po tom čaji..no najprv som ten čaj mala raz za dva mesiace, potom raz za mesiac, potom každé dva týzzdne ..tak sa to nejak striedalo a až mi z toho preplo že už myslím len na jedlo ako ho zjem a potom vykompenzujem cvičením/ prechádzkou/pohybom.. ten čaj som si zakázala vyhodila som ho.. a nikdy mi nenapadlo že to je vlastne všetko kompenzácia ažteraz keď to Lombardo1981 napísala...aj tie potraviny mám rozdelené ako zakázané a povolené..a ani u mňa čítanie knìh a časopisov nepomáha. Pritom knihy milujem ale nedokážem ich čítať lebo často to skončí myšlienkami na jedlo - nájazd do chladničky...
Výskušam si písať denník,pocity pred jedlom, nezakazovať si určité potraviny..aj keď je to tažké stále mam napr.v hlave že z jedného rožka na raňajky priberiem ale pritom poobede keď ma prepadne ten môj stav že mám chuť všetko zjesť tak nemám problém zjesť aj 3 tie rožky zaklincovať to neskombinovateľnými kombináciami..och.

Určite pomoc vyhľadaj. Už len kvôli zrkadlu, ktoré ti nastaví. PPčkárky potrebujú spätnú väzbu. Predovšetkým tú negatívnu. Žijú vo svojom svete, ktorý sa síce zdá nepochopiteľný pre "normálneho" človeka. Síce on je nepochopiteľný. Preto o ňom nikdy nehovoria. Pre nich je jedlo len jedlo. Nič viac. Pre babenky s PPP je to život, niečo čo ich drží pripútané, niečo čo im ukazuje, že žijú. Psychologička ti pomôže spoznať svoje vnútro, svoje pohnútky. Potrebuješ zistiť prečo. Prečo jedlo. Čo jedlo prezentuje? Pretože ono niečo nahrádza. Častokrát je to pocit, spomienka. Niekedy ide o pomstu. Tých prečo je naozaj veľmi veľa. A je viac ako vhodné zistiť to tvoje. Ak sa chceš zbaviť PPP, potrebuješ nielen zvládnuť jedlo, ale to, čo to jedlo spustilo. A samozrejme sa zbaviť predstavy, že jedlo bude robiť to, čo povie moja PPP. To nie je cesta ku abstinencii. Len odbočka... kratšia či dlhšia. Ćasom sa žiaľ, vrátiš ku starému spôsobu života.
Máš povolené a nepovolené jedlá? Skús si ich vypísať na papier. Pozri sa naň a niektoré nepovolené presuň ku povoleným. Ďalšia vec, ktorá by ti mohla pomôcť, je písať si, čo zješ... kedy, kde, čo, NIE KOĽKO, ako si sa cítila predtým a potom, čo si potom robila, či si kompenzovala. A to isté aj, keď sa chceš prejesť či si sa už prejedla... ako si sa cítila predtým a potom, čo tomu prejedeniu predchádzalo, či si kompenzovala a aké pocity tá kompenzácia priniesla a prečo. Ak príde ten nutkavý pocit, skús niečo robiť. Niečo fyzické. Mne osobne čítanie nepomáhalo. Ale písanie, vymaľovávanie. Ale hlavne Scrabble. To som dokázala hrať celý deň. :)
Možno to bude znieť kruto, ale vyhýbaj sa cvičeniu. Najmä nadmernému. Neviem ako ďaleko si, ale závislosť na ňom tiež nie je nič moc. Keď už, tak si stanov čas a dĺžku. Samozrejme tá dĺžka by mala byť primeraná.
Čo sa týka jedla, tak jedz 5-6x denne... raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, poprípade aj druhá večera (v závislosti od veľkosti prvej a toho, ako si na tom s nutkaním na prejedenie večer, pretože hladný žalúdok je rizikový). Snaž sa jesť v pravidelných intervaloch. A keď sa už preješ, tak nekompenzuj. Pretože tá dodáva klamlivý pocit slobody, toho, že som niečo dala von a môžem pokojne porušiť režim.
Povedz si: UŽ NIKDY NEBUDEM KOMPENZOVAŤ! A NIE UŽ NIKDY SA NEPREJEM! Tá druhá varianta so sebou prináša frustrujúci pocit, že niečo nesmieš porušiť. A práve ten ešte situáciu zhoršuje.
A posledné rady na záver: Vyhoď váhu i zrkadlo. :)
Držím silno päste.

mne v istom obdobi velmi pomohla

jednoznačne chod ku psychologičke, určite ti pomože,.. lebo niečo zajedáš... nejaký problém, stres, niečo z minulosti nejaku traumu...