Koniec

Príspevok v téme: Koniec
Lucia3

Takže pred týždňom mi zomrela maminka,posledná rodina,posledná kamarátka. Mám 18, do detského domova ma nezoberú. Neviem,ako mám platiť za byt, ako povybavovať milion vecí ktoré treba, ako si nájsť prácu, ktorú nebudem zvládať. Ja ani len neviem ako sa mám poriadne zabiť. Nedokážem skočit pod vlak,nejde mi to. Bojím sa pojesť tabletky,všetkého sa bojím. Nieje tu ani nijaká skupinka bezdomovcov,ku ktorým by som sa pripojila. Nechcem tu byť a neviem ako odísť prosim pomožte

mandolinka

Lucka, to že sa nemáš o čom porozprávať s dedom je len dočasné. Keďže ste mali doteraz od seba odstup, musí sa to zmeniť. Určite aj s dedom to pohlo, pretože stratil dcéru a určite ľutuje, že ubehlo veľa času a nezmieril sa so skutočnosťou, ktorá bola kým mamička žila, že si nenašli k sebe cestu. Otvor si svoje srdce, dedo je určite len zatrpknutý a isto sa to zmení. Máte jeden druhého a vážte si to.

zita 05

Ahoj, Lucka, som veľmi rada, že si sa ozvala. Drž sa, dievčatko, a daj o sebe vedieť. Veľmi Ti držím palce. Páá

3RB3G

Rad ta sem "vidim" Lucka :), ubera sa ti to uz dobrym smerom, kamosov si casom najdes :), nech sa ti v zivote dari :)

Kýčera

Lucka, potešilo ma, keď si sa ozvala. Dobrí ľudia ešte žijú... Prajem Ti, aby každý Tvoj nasledujúci deň bol menej bolestný a aby si našla s dedkom spoločnú reč.
Čakajú Ťa však ešte povinnosti - dedičské konanie. Vyhľadaj Bezplatnú právnu pomoc v mieste svojho bydliska, aby Ti s tým pomohli. A vybav si všetky veci, na kt. máš nárok.

Lucia3

Ahojte. Vobec som necakala tolko reakcii a podpory strasne vam dakujem. Doteraz som tu z nich revala :D Myslela som ze to nikoho nebude zaujimat. Az teraz som sa dostala na internet. Byvanie a všetky prakticke veci mam vybavene-teda nie uplne všetky,ale budem mať s nimi pomoc. zobral ma ku sebe moj dedo o ktorom som si myslela ze na nas kasle. Teda aj kaslal. Nemame sa o com porozpravat,citim sa strasne sama(a vlastne aj som) ale dúfam ze si mozno nájdem priateľov a bude ako tak dobre.
Aspon mam stale svojho psika. Este raz dakujem