Zdravim, potrebujem poradit ako sa zbavit sebatriznivych myslienok. Myslim si o sebe strasne veci, viem, ze to tak mozno ani nieje, na zaklade toho co hovoria ini ludia. Ale o nich mi nejde, proste ja so sebou uz viac neviem zit. Neznasam svoje telo, mam pocit, ze som tucna, skareda, taky ludsky odpad. Vcera vecer som si studovala o komplexe menejcennosti, na 80% nim trpim. Neviem cim to je, mozno aj viem, len neviem co s tym spravit. Nikto na svete ma neuraza, tolko kolko ja samu seba urazam v hlave. Nemam tieto stavy stale, ale su dost caste na to, aby mi zneprijemnovali zivot. Nemam zdrave sebavedomie, komplimenty a pochvaly neprijmam, respektive ma vobec nezaujimaju, lebo ja v svojej hlave som aj tak presvedcena o tom, ze som na nic. Nechce sa mi zit so sebou, potrebujem nadobudnut nejakym sposobom to stratene sebavedomie. Len neviem ako.
Ked som bola mala, pametam si vela negativnych veci, ktore tak rodina ani nemyslela, alebo nevedela, ze to na mne zanecha stopy. Napriklad si pametam nakupy s rodicmi, kde mi mama vybrala dvoje siat, bola som silnejsej postavy, vek okolo 10 rokov. Vyskusala som si ich a mama otcovi aj mne teda vyhrkla, ze "jej sa neda nic kupit, pozri sa jak vyzera".. pametam si to akoby to bolo vcera a to uz preslo 18 rokov. Bolo vela takych situacii, brat ma volal zlty zub a mastny vlas. Zuby som si drhla jak sialena a aj tak mali stale taku divnu farbu. Potom sa dostavili problemy s akne, plet som mala vyhadzanu, hrud tiez. Raz som bola chuda, raz silna a dookola, mama raz mojej spoluziacke povedala, ze priberam jak diva svina, ona mi to potom rozpravala. Moja mama je super clovek, ty nechcem obvinovat nikoho, proste su to, ale veci, ktore na mne zanechali stopy. Je mi smutno z toho, jak vidim zeny, ktore niesu dokonale, ale maju tolko sebavedomia, ze ho mozu rozdavat.
A najhorsie je, ze ked dostanem nejaky kompliment o vyzore, ze dobre vyzeram, alebo nieco take, tak som z toho priam az agresivna. Neznasam to, neviem to prijat a neverim tomu, beriem to jak klamstvo. Nikdy nezabudnem na to ako mi kolegyna v robote povedala, ked sme sa prezliekali v satniach, ze naco ty stale chudnes, ved si chuda. Lenze ja sa vidim tucna a je mi zo seba zle. Som proste chora na hlavu, taky ludsky odpad.
