Ahojte , mám už dlhú dobu ťažké depresie . Prežila som velmi ťažké veci. Rezaniu som sa vyhýbala -nikdy s tým nezačala (okrem pokusu o ukončenie , po ktorom mám ešte stále jazvu) , lebo som vedela, že je to návykové ,že by som to mala asi problém utajiť a nemyslela som si , že by mi to nejako pomohlo . Keď som myslela ,že už nevydržím , že už nemôžem , že sa zabijem . No predtým než som to išla urobiť , pomyslela som si ,že to skusim, nemám čo stratiť . Začala som sa rezať . Viem , že väčšina ľudí s tým chce prestať ( a možno ma bude aj odhovárať , ale pre mňa je to jediná možnosť ako sa nezabiť . Možno budem mať o nejaký čas taký pohlad ako oni ,neviem , ale zatial iný pohlad mať neviem ) . Píšem sem preto lebo s tým ešte len začínam (včera ráno som začala a robim to skoro dookola , a iba na nohách aby to nebolo vidieť a obyčajnými žiletkami na holenie a to nie je tak uplne jednoduché potrebovala by som niečo ostrejšie alebo ju nejako vybrať , lebo takto ked chcen zarezať hlboko do krvy , tak je to problem musím na vela razy , dosť to bolí a mám potom celé okolo spuchnuté , celé stehná a bolí potom aj každý pohyb nohami , vidno to potom na chôdzi ked idem z kúpelne (zatial som to vyhovorila na udreté koleno ale stále to nepôjde takto) a je to velmi pomalé a určite by sa to dalo aj nejako inak) tak by som potrebovala nejaké ,,technické'' rady .
rezanie sa
Ahoj Broken, vnímam, že si nahnevaný na celý svet a cítim z toho veľké zranenie v pozadí toho hnevu. Myslím, že máš na toto prežívanie plné právo a ak je to spôsob, ktorý ti tie ťaživé emócie nejako pomáha zvládať, tak si pokojne ponadávaj a daj to zo seba von.
Píšeš, že by si chcel na všetko zabudnúť....čo je tým všetkým, čo chceš dostať zo svojej mysle preč?
Jasne, koho to nezaujima...
Každý deň v práci makať ako fretka - koho to zaujimá...
Pre ostatných som divný, večer sa vonku zabavať ako to Vy normálny ľudia robite je totálna neznáma...
A tie kecy stale dookola... prečo nemáš frajerku ? Najdi si nejake dievča, stale chodíš všade sam...
???
Vravím si načo som sa narodil ?...
Ja som sa začal rezať niečo po strednej, nj som zavistli ešte teraz, ale ako sa mam vyrovnať sam so sebou ? Na strednej ma mlatili, každy sk. deň.. psychický teror na deňnom poriadku... každe ráno stavať stým že dostanem nakladačku. Teraz je asi 5 rokov potom a stale tie sračky v hlave. Nie nikdy som o tom nikomu nepovedal a ani nepoviem.. (tu to je annonymne, tak čo ?)
Teraz som stale sám, nechcem nikoho... neznášam ľudí, seba, teba aj tvojho dementneho boha. Všetko čo chcem je len zabudnuť, no zbytočne.
Samovražda - jedine riešenie..
fuck my life
fuck my hope
Mali ste pravdu. Mala som s tým skončiť, vlastne som nemala ani začat. Teraz mám už len návyk a nepomáha to. Necítim už ten pocit , tú úlavu . Buď som príliš zúfalá ... alebo to prestalo mať svoje účinky a zostali len dôsledky . Nie je to pomoc ...včera som zistila, že je to len krátkodobá ilúzia pomoci , po ktorej sa zase vracia zúfalstvo , beznádej, bolesť... A nemala som sem písať , ospravedlňujem sa všetkým čo to čítali . Už viac nebudem písať na toto fórum (a neodporúčam to nikomu skúšať je to len chvílková pomoc s dohodlbými následkami (návykom a jazvami... )) .
www.google.sk vsetkym co sa rezu
Moja, to že ti dala odpoveď, ktorú si očakávala, ešte neznamená, že tá odpoveď je správna. Ako ďaleko chceš, aby to tvoje rezanie zašlo? Myslíš, že ti budú stačiť malé ranky? Pochybujem.
Jax ti to už napísal. Nie si jediná, kto sa utápal v hlbokej depresii. Viem, čo je premýšľať v posteli nad tým, že sa radšej doštím ako vstať ísť na záchod. Celé dni som nejedla, sotva som niečo vypila. Mám za sebou nejeden pokus. A áno, aj na ARE či JIS som kvôli nim bola. Viem aké to, keď sa spomienky prevalcuvávajú, keď privrieš oči, vidíš len tie obrazy, ktoré sa snažím vyhnať. A preto viem, že cesta sebautápania, ktorú si si zvolila, nič nerieši. Iba všetko skomplikuje.
Sebapoškodzovanie nie je cesta. A ja dúfam, že na to prídeš skôr než bude príliš neskoro.
znicena - ja viem presne, ako ti je. Ak si myslíš, že si jediná, čo sa kedy rezala, utápala v depresii, rozmýšľala o samovražde a rútila sa do priepasti, tak si jednoducho hlúpa.
Ak sa nechceš len chváliť, že sa režeš, ale chceš so sebou aj reálne niečo urobiť, napíš mi na mail. Inak si len exhibicionistka čo tu zháňa lajky. Napíš mi mail, alebo mi daj svoj.
Zničená, prosím Ťa, vyhľadaj pomoc odborníka. Vždy som si myslela, že sa režú decká, ktoré nevedia, čo so sebou od nudy. Teraz vidím, že je to naozaj vážne. Prosím, choď k lekárovi, veď sú tu predsa pre nás, sú tu na to, aby nám pomáhali, prosím, poslúchni! Bojím sa o Teba, takto to dlho nevydržíš.
Dakujem vetvicka - dala si mi jedina radu ktora by mi pomohla , tie žiletky som našla na internete den po tom čo som písala na fórum a už to tak nebolí a je to rýchle .
Ešte by som potrebovala nejakú radu čo zo sprchovaním (režem sa každé dve-tri hodiny ,takže mám stále nové rany a keď sa s tým sprchujem , tak to bolí , neviem ako by som to mohla vyriešiť a tiež aj radu s tým (alebo skôr vysvetlenie) či ked sa porežem a prelepím -či to má rovnaký účinok ako ked mi tečie krv , alebo nie . Ako to riešite (tí čo sa tiež režete , ked musíte niekam ísť - a tam sa na wc rezať , teraz je teplo a v zakrvácaných (samozrejme čiernych,aby to nebolo vidno) nohaviciach je to (v uzatvorenom priestore) dosť aj dve hodiny , kým sa znovu porežem . Ako väčšiniu necestujem ale pred dvoma dnami som musela (tak to bol problén nie len kvôli depresii ale aj rezaniu) . Ako to riešite ?
A ipečko nie je anonymne - ked niekto pozná IP tak to to nie je anonymne (ak to nie je IP kaviarne - to by tam mali uviesť ) .
A ďakujem za radu s motivačnou literatúrov no nezaujíma ma už čítanie . A uvedomujem si že by som mala vyhladat pomoc , ale nedokáržem a ani nemôžem.
A ja nesním už ani o bicyklovaní , som rada že mám kedy dokážem vstať z postele ale vela ludí (nikto) z toho čo som písala neporozumelo ako mi je .
vyskúšaj čítať motivačnú literatútu, pomôže ti to
