Som zúfalá a neviem čo mám robiť. Mám priateľa, ktorý je v zahraničí na vojne. Každú chvíľu sa mu môže niečo stať a veľmi sa o neho bojím. Neviem sa sústrediť na nič iné, sedím iba doma, nemám chuť nič robiť, bojím sa a je mi smutno. Okrem toho tam nemôže používať internet, takže veľakrát nemám o ňom žiadne informácie. Je to hrozný pocit a ja to nevládzem znášať, nič ma neteší. Navyše tento rok štátnicujem, čiže čo sa týka školy bude to ešte náročnejšie a bojím sa ako to zvládnem, keďže psychicky som strašne vyčerpaná. Najradšej by som šla niekam preč, som unavená z tohto spôsobu života, z tejto krajiny, som osamelá, bojím sa o svojho priateľa a nič ma nebaví. V podstate nemám ani kamarátky, s ktorými by som mohla tráviť čas, vyrozprávať sa a ktoré by ma trochu podržali. Ako mám zvládnuť takúto situáciu?
Čo s takým životom?
moj znamy raz pekne povedal ked boli dole v srbsku ci kde a vravel, ze tam ludia robia vsetko od srdca, zabavaju sa od srdca, placu zo srdca ....
mozno su neni taki "mudri" ako my tu .. ale ako som raz cital pekny citat od dakoho múdreho "vymenim vsetku svoju mudrost aby sa niekto strachoval aby som doma stihol este teplu veceru"
urcite zivot neberte tak vazne Paulina876 :_) podla mna robite dobre ze tak robite .... avsak musite sa na veci vediet aj vykaslat :D v skutocnosti budete samozrejme zajtra pokracovat v zivote .. ale to kratkodobe odlahcenie Vam urcite pomoze.
podla mna sa Vam vodi dobre, avsak ako kazdemu mohlo by sa aj lepsie ...
ak mozte vyskusajte zmenu .... ak zmena nie je mozna, vyskusajte zmenit svoj sposob divania na svet ... ako ked napríklad sa teraz pozriem na nebo, a mmm ake fajne nebo .. modre .. prijemne na oci .... a fest prsi ... a dobry vzduch ... a paradne vymyva cesty :D prosto je lepse vymenit zufalost zablaznostvo ... lepsie docasne sa zasmiat, ako nafurt byt v sebe strateny :)
ovecka
vojak ASR urcite taky rozkaz nedostane. Ked si precitas historiu SR, tak nikdy v historii sme neboli v bojovej misii , ak neratame SNP. A ani nebudeme. Slovensky vojak moze tak dostat tak akurat rozkaz ku preveleniu. Ako som spominal, nasa armada nema na to vycvik ani nic. V armade SR som bol tri mesiace a rychlo som zutekal. Bolo mi z toho na grcanie. My, nie ze nie sme boja schopny, ale mame vyse 14 000 vojakov, kde kazdy hlada sposob ako nerobit. Cest vynimkam a to 5 pluku zo ziliny. Cize ludia nerobte si idealy zo slovenskej armady , ako nejaky Stefan z neviem odkial dostane rozkaz ,ze zajtra leti do Afganistanu zabijat ludi. ASR chodi iba na mierove misie a aj to vojaci davaju uplatky aby sa tam dostali.
Superspace toto je presne to co si kazdy mysli... ak je ale niekto profesionalny vojak tak kludne zo dna na den moze dostat rozkaz ist niekam kde sa striela... je to v podstate len stastie ze sa take este nestalo... alebo maju v pracovnej zmluve ze ich neposlu do nebezpecnyh teritorii? a v pripade ze dostanu taky rozkaz tak ho mozu odmienut?
Ked tu citam tie zenske komentare o zabijani a o povoleni zabijat, je mi neviem , ci do smiechu , alebo placu. Chalan isiel urcite zo slovenskeho utvaru na misiu. A neboj, slovenske utvary nemaju tzv. bojove misie. "Nasi" chlapci chodia iba na mierove misie. Co znamena, ze su zatvoreny v kontigentne s ostatnymi utvarmi zo sveta. Maximalne sa striedaju v otvarani a zatvarani brany na vchode. Cize zo svojho samopalu vzor 58 si ani nevystreli. Bohuzial /chvalabohu/ nasi nemaju vybavenie , ani vycvik na bojove misie. Na to su tam ine staty ako napr. F, GB, samozrejme velmoc USA. Takze sa o neho bat nemusis. Pokial si dobre pamatam , pocas 6mesacnej misie mas 30 dni volna a preplatenej letenky domov. Co znamena platena dovolenka. Domov donesie za 6 mesiacov minimalne 12000€ podla hodnosti samozrejme. Takze neplac do vankusa ,nic sa nestane. Iba ak si pamatas , dva krat zomreli slovenski vojaci vracajuci sa z misie. Aj to viniou pripiteho pilota lietadla, ktory si myslel, ze moze ist bez autopilota a j.bol to do najblizsieho kopca. Vynimka moze byt samozrejme, ak ti zmizol do legie. To uz je uplne niekde inde.
Ježiiiš, vy čo ste za ľudia? Dievča chce trochu ukľudniť, počuť niečo pekné a vyrozprávať sa, a vy jej tu dávate odpovede a "rady", ktoré ak nejaká labilnejšia povaha vezme k srdcu, tak spácha rovno samovraždu. Ak jej neviete napísať nič pekné, radšej jej tu nepíšte nič...
Choď za ním a budete spolu a prinajhoršom vás oboch ... Potom ti to nebude ľúto že len jeho ... :) nič iné ma nenapadá...
Ešte som nepočul o tom, aby mal niekto na vojne zakázaný net. Možno, keď ho prichytil veliteľ pri tom ako plače a povedal mu celú pravdu o tebe, tak spravil výnimku a internet mu zakázal:-)
Sorry len fabulujem:-)
A po akom čase spolunažívania s tebou sa stal vojakom? Asi nemal odvahu, aby to ukončil sám:-)
Zožeň si psa.