Som zúfalá a neviem čo mám robiť. Mám priateľa, ktorý je v zahraničí na vojne. Každú chvíľu sa mu môže niečo stať a veľmi sa o neho bojím. Neviem sa sústrediť na nič iné, sedím iba doma, nemám chuť nič robiť, bojím sa a je mi smutno. Okrem toho tam nemôže používať internet, takže veľakrát nemám o ňom žiadne informácie. Je to hrozný pocit a ja to nevládzem znášať, nič ma neteší. Navyše tento rok štátnicujem, čiže čo sa týka školy bude to ešte náročnejšie a bojím sa ako to zvládnem, keďže psychicky som strašne vyčerpaná. Najradšej by som šla niekam preč, som unavená z tohto spôsobu života, z tejto krajiny, som osamelá, bojím sa o svojho priateľa a nič ma nebaví. V podstate nemám ani kamarátky, s ktorými by som mohla tráviť čas, vyrozprávať sa a ktoré by ma trochu podržali. Ako mám zvládnuť takúto situáciu?
Čo s takým životom?
To bude asi tym, ako s vekom klesaju rozne pocity a clovek zacne viac pouzivat aj rozum. Pocity su fajn, ale ak budem mat dobry pocit, ze mam vlozit ruku do mixera - aj tak to neurobim, lebo mam rozum. Ale niektori ludia si zakladaju len na pocitoch.
chlop asi jej to vrznutie az tak nevadi.. ja ale nechapem preco sa da nejaka zenska dokopy s vojakom? je to v podstate niekto kto je pripraveny na rozkaz len tak zabijat.. tiez ho mozu hockedy zabit.. proste normalny clovek sa da s takym dokopy len ak dufa ze bude dedit...
To mas akoby si mala namornika. Ked vies, aku ma profesiu a ze bude vacsinu casu prec, preco si s nim zacinas vobec vztah ?
Vies kolko vojacikov ma takto zienky, ale kedze su niekde prec, chute na sex im nezmiznu. Ako myslis, ze to riesia ? Vacsinou sa v blizkosti vojenskeho zariadenia potuluje typ zien ala "matka pluku". Len velmi malo vojakov nevyuzije moznost, vrznut si aj niekde inde - ak su nonstop zavreti v kasarnach. Ale to si asi vedela a tak trochu si masochistka, nie ?
tak si si mala najst brigádu cez prázdniny,.. on tiež určite neplače do vankúša, tam na to nemá čas...
racionalne asi dokazem pochopit preco su niektori ludia tak strasne zavisli a naviazani na inych ale emocionalne to nikdy nepochopim a neprecitim. to pritom dokazem citit lasku ako ktokolvek iny a mozno este hlbsie. ale aby som sa dokazala takto samu seba citovo vycerpavat kvoli inej osobe... sory ale toto mi nejde nie ze do hlavy ale do srdca. clovek by mal vo vztahu k druhemu cloveku pouzivat srdce aj rozum nie iba srdce alebo iba rozum. si myslim ja
