Preco je tolko deti depresivnych, preco nemaju chut a motivaciu zit

tasty - koníčky v tomto prípade nefungujú. teda aspoň u mňa je to relatívny stav. Mám asi 30 rôznych koníčkov....takže toto by som tak ružovo nevidel.

Skôr sme tlačení spoločnosťou tam, kde byť máme tak, aby to spoločnosti vyhovovalo.

Keď má človek okolo seba len citovo tupých psychopatov, tak to je deštrukčná záťaž na psychiku. Pre vlastné zdravie treba svoje city prejaviť tam, kde to zmysel má a nečakať.
Sociálna izolácia je bežný jav a "odborníkmi" uznávaná metóda ako sa má v dnešnej dobe žiť. Ale je to to najhoršie, čo pre seba človek môže spraviť.

deti, dospelý, celkovo ľudia v súčastnosti dostávajú málo pozitívnych podnetov z okolia, z činností, z hocičoho....

žijeme stereotypom, škola - stres, práca - stres, po škole, práci ide učenie, nič nerobenie, telka, FB, net, varenie, upratovanie, a potom pádame do postele, a za celý deň sme nič pozitívne nezažili, tak to ide deň po dni, rok po roku, mozog nedostáva pozitívne podnety, mení sa jeho hladina hormónov, najmä serotonínu ale aj iných a mení celkovo jeho funkciu, až to naberie chronický charakter, nazývaný depresia

preto pri depresiách odporúčajú si nájsť nejaký koníček, alebo nejakú aktivitu, ktorá človeku robí radosť, skúste si spomenúť alebo ešte raz sa vžiť do situácie, ak ste niekedy spravili nejakú ručnú prácu hocijakú myslím teraz proste niečo ste vytvrorili, ako ste sa cítili, boli ste nadšený? plný elánu? cítili ste sa zvláštene pozitívne?

kedy ste naposledy niečo také vytvorili?

ďalšou vecou dnešnej doby je že sa uzatvárame do seba, chodíme do spoločnosti, kde sa musíme kontrolovať, a chodíme tam len pro forma

úprimne si položte otázku,

kedy ste naposledy boli posedieť či doma alebo vonku s kamarátmi, rodinou, kde ste sa cítili naozaj uvoľnene, a nemuseli ste sa na niečo hrať?

V súčastnosti ľudstvu chýbajú pozitívne aktivity a pozitívna sociálizácia, sú to základné veci čo človeka robí človekom, a nedostáva to, a práve preto, ja sa vôbec nečudujem, že prečo je toľko depresií, a kam ľudstvo speje. Príčina je jasná.

No odputavanie sa od cloveka je to co mi pride na mysel prve. Padlo tu viacero podla mna velmi trefnych nazorov. Mnohe suvisia so sfecifikami slovenska, s chybajucimi zakladnymi istotami atd. Ale ak by som to mal vziat viac zosiroka vseobecnejsie tak si myslim ze by mohlo hrat ulohu este cosi ine. Mozno to znie hrozne otrepane klisovito ale napriek tomu si myslim ze to ma docinenia s konzumnym materialnym sposobom zivota zameranym na status, vykon, vlastnenie, vyzor, hdp. Ma to za nasledok velmi silne rozsirenu ekonomizaciu zivota. Cenime si co je meratelne, vonkajsie, zijeme povrchnu dobu. Ja teraz nejdem riesit ake boli predosle doby, ja len reflektujem co je priznacne z mojho pohladu pre tuto dobu a mohlo by mat vplyv na naladu v spolocnosti. Clovek je akoby casto povazovany iba za prostriedok na uspokojenie ekonomiky a ludia sa sami degraduju na prostriedky pre cudzie ucely. Potom sa porovnavaju tymito statusmi a materialnymi vecami ktore su same o sebe bezvyznamne a navyse sa vzdy najde niekto kto ma cohosi viac. Kedysi som aj pocul taku trefnu poznamku ze kto svoje telo a svojho ducha chape uz len ako kapitalovy vklad, ci akcie ktore musia byt vynalozene pokial mozno ziskovo, poskodzuje zym svoju vlastnu dostojnost. Myslim ze na tom cosi je. Clovek ako osoba je nic.
A napriklad casto hovorime o vyvinutejsich, menej vyvinutych, nerozvynutych krajinach, ale asi by sme mali predifinovat nanovo vymedzit kriteria vyspelosti vyvoja. Neposudzovat len kolko sa vyrobi, kolko sa dovezie, vyvezie, ale aj kvalitu zivota. Do tej kvality zivota patri jednak aj zivotne prostredie ako ekologicke ukazovetele, ale zaroven aj ludskeho prostredia, medziludske vztahy. Takto vo vseobecnosti v skratke.

Ale tymto len vlastne opisujem ako to je, ale nie pricinu toho. Ja si skromne myslim ze minimalne jednou z dolezitych pricin moze byt ze mi neprehodnocujeme tento sposob zivota a myslenia, my ho len slepo prijimame a kto nejde s nami je cudak, luzer, pako a to nevadi malkomu. My nerozmyslame nad tym preco by to co uznavame a za cim sa pachtime malo byt take dolezite, aku hodnotu to naozaj pre nas osobne ma, neucime nad tym uvazovat nase deti, my to nekritizujeme nikde. My im povieme ze tak to je a ty sa snaz zaradit. Problem je ze nie kazdemu to vyhovuje. Takyto ludia to potom vnimaju ako tlak, to u nich vyvolava pocity nizkej sebahonoty, frustracie, bezvyznamnosti, sposobuje to vela stresu, to moze viest u tychto ludi k depresiam, pesimitiskemu vnimaniu sveta, alebo k istej rezignacii ked uz funguju ako taki zombici spolu so stádom. A cim vacsi tlak tym viac ludi to drví.

Mne nejde o to kompletne menit spolocnost, taky utopista nie som. Ale skromne si myslim ze ludia by mali castejsie prehodnocovat, predefinovavat hodnoty a sposob zivota a nehanbit sa za to. Lenze toto je zamerane na vnutro cloveka, my vsak zijeme v spolocnosti kde je vsetko vacsinou zamerane na to vonkajsie a aj to len rychlo a povrchne. Neucime ani ako zaobchadzat so svojimi emociami smedziludskymi vztahmi, vysporaduvat sa s nimi ako im rozumiet a ked tak jedine ked uz sme na tom zle a ideme ku psychologovi. Nekladieme si ani otazky o zivote, len prijimame co povazujeme za udajne dolezite. Lenze aj od toho psychologa cakame rychlu radu ktora hned zaberia najlepsie bez nasej snahy. Nehovoriac o tom ze s novymi technologiami a neustalym prisunom informacii a zabavy mame obrovske mnozstvo ako sa odputat od seba sameho a neriesit, lebo toho sa mozno aj tak bojime. Uspokojenie radsej hladame zase v tom konzume, materialnom, statusoch ktorymi sa chceme chvalit, porovnavat. Ale to len na chvilu, lebo to nie je nic trvacne a nic hlboke, klzeme po povrchu, prazdnote. A aj to jedine ked na to mame, ked na to nemame porovnavame sa a citime sa oproti inym mizerne. Potom sa tak ci tak ale zas zaradime do kolobehu niecoho co povazuje vacsina za samozrejmost a vobec to nekritizujeme, a celkom urcite sa nezaoberame svojimi pocitmi, ked tak ich len zahlusime ozran party, alebo mobilom, diplomom z vysokej ktory sluzi len pre pracovny trh a aj to je relativne. A potom sa cudujeme odkial sa berie ta prazdnota, frustracia, depresia.

Dakujem vsetkym za reakciu, skusim postupne kazdemu odpovedat, ale neviem, ako sa tu da inak, len ze menovite kazdemu prispevok...
Chcem len doplnit, zacala som po VS v uplne, ale uplne rozbitej garzonke....Mala som postupne tri zamestnania, jedno hlavne, zle platene, potom druhe, pocas dovoleniek a neplateneho volna (ale ovela lepsie platene, ako to hlavne....) a este jedno, co sa dalo doma robit, teda preklady....
Zohnala som si vyradeny nabytok z kancelarie, otapetovala, nafarbila, vybehovy koberec na inzerat a pod.....
Ano, mozno boli lacnejsie byty, ale nebolo nic ine, vsetko som si sila, kopu veci som si dorobila s rodicmi v ramci zahrady....Pamatam si, ako som si farbila ram slnecnych okuliarov, aby som bola moderna, a pamatam si aj na svoj prvy magnetak z Tuzexu, robila som na neho 22 dni nocne v pekarni....a lesk na pery bol len v polskej predajni.....
nemyslim si, ze vsetko bolo jenoduchsie, mozno sme boli skromnejsi a o to dravejsi, si urobit vela veci sami, lebo v obchode aj tak nic nebolo, teda nevideli sme to tam, tak sme nefnukali, ze si to nemozeme kupit, lebo to nebolo proste.....nevidela som sa ani nahodou ako matka a manzelka, proste som milovala knihy, divadlo a leto v Senci...nikam som sa neponahlala a kaslala som na to, co si o mne kto mysli....a to som bola ozaj pol mladosti hrozne zakomplexovana.....prisny rezim doma
Aj teraz este stale asi tak fungujem, nemam pocit, ze potrebujem mat najnovsi mobil, ten potrebujem len na telefonovanie, nemam pocit ze mi nieco chyba, luxusne......
lenze decka, co sem chodia a vratane mojho syna, ako keby ten nedostatok perspetivy, co je tiez relativne, patlali potrebou veci, co cih aj tak neuspokoja a ak, tak len na chvilku.....
Stale ktosi cosi zhana, nespokojni su su vsetkym, a ak to nie je hned, alebo rychlo, tak jednoducho, su nestastni ci co....
Materialny svet uz davno premohol pocitovy, emocionalny, marne sa pokusame objimat svoje dospele deti, ked oni maju pocit, ze tym, ze nemaju handry, sebavedomie, vyzor, karierny postup...aky treba, tak su mimo a byt iny, na to treba silu a odvahu....a maju depky, lebo su ini....a akokolvek ja osobne, snazim sa hovorit, objimat, bud sam sebou, nevadi, ze si iny, mam ta rada.....su niekedy dni a tyzdne, kedy radio jerevan neprijima a je to stres....a ja nic nechapem, lebo myslim, ze aj to, ze je leto, da sa ist kupat, opekat spekacik ci behat konecne bez bundy, pocuvat cvrkot nocnych cikad, a divat sa na pradlo, preplieskavane vonku, slnkom a vetrom, je fajn......a aj ist na zmrzlinu je fajn, a nemusi byt pistaciovobananovocokoladovo 5 kopcov, staci jeden kopcok a uzit si nie?

lentakamatka,
z pohľadu dcéry Ti viem povedať, že ak som od mojej mamy cítila záujem, podporu, dôveru, ktorú mi dávala TAKMER vo všetkom a zároveň ma vychovávala prísnejšou rukou, tak sa i vzťah mňa k nej menil. Najsilnejšími momentmi bolo, ak povedala, že je na mňa hrdá a bola som tam prítomná, či keď to povedala iným ľuďom a naozaj sa chválila tým, aké má dobré deti a ako jej záleží na ich šťastí. A my sme z jej života videli,že to nie sú len nejaké prázdne slová, ale ona tým naozaj žila. Náš vzťah rodič- dieťa je naozaj skvelý, priateľský, otvorený a aj keď si uvedomujeme to všetko, čo tu ľudia píšu v komentároch, aký zlý systém je v tomto štáte, ako sme znevýhodňovaní, ako po škole nemáme uplatnenie a tie nové choroby....tak sme motivovaní žiť, sme motivovaní niečo dosiahnúť a tvrdo na tom makať. Aj pád na hubu je posun vpred, padli sme už mnohokrát a mnohokrát aj padneme,ale to neznamená, že sa vzdáme v žití života, ktorý nám bol nejakým spôsobom pridelený.
Aj ja si zažívam pocity bezmocnosti, beznádeje, krivdy, depky a chápem deti, mladých, či starších, ktorí ich tiež mávajú. No, to čo si navzájom môžeme poskytnúť je blízkosť, je ocenenie, je prijímanie seba ako jednotlivcov tej istej ľudskej rasy, ktorá potrebuje držať spolu, pomáhať si, ťahať sa a byť k sebe vnímaví i citlivejší, inak by sme ako druh veľmi rýchlo vyhynuli. Verím tomu,že ty ako matka robíš maximum,čo je v tvojich silách pre svoje deti a je to náročné, no viem tiež, že mladým chýba pochvala, chýba objatie, chýba ten pocit, že sú milovaní a preto ani sami seba nevedia mať radi a prijať sa, že sú fakt jedineční a výnimoční. Nie,že by nechceli, ale fakt nevedia ako a potrebujú mať vhodný vzor na identifikáciu, aby sa to naučili. Láska dáva slobodu, slobodu v tom, kým som a kým byť chcem a k slobode sa viaže i zodpovednosť, zodpovednosť za moje vlastné konanie.

Především je důležité si definovat pojem deprese, protože ne každý kdo bývá označen jako depresivní člověk, opravdu depresi má. Deprese je nemoc, ne chvilkový stav který dříve či později odejde. Život není jednoduchý a umění žít život každý neovládá, také s tím mám problémy. Dnes tento problém řeší tolik lidí, kdo ho řešil pře 100, 50 nebo 30 či 20 léty? Jak to, že dnes je tak jednoduché zajistit svému dítěti nějakou diagnózu, která ho mnohdy zachrání před možným neúspěchem ve škole či společnosti. Jak to, že to dříve neexistovalo také? To se dnes rodí více autistů, hyperaktivních dětí než dříve? Ale já jsem se ve škole také po dvou hodinách vrtěl a nedával už takový pozor, třeba by mě také dnes někdo označil jako hyperaktivního, autistického a kdoví jakého ještě. Kdysi takové lidi nechávali buď nemilosrdně propadat, dávali je o zvláštních škol apod. To znamená, že není tak jednoznačné říci že teď je všechno horší, školství je mnohem jednodušší a klidnější než kdy bylo, za mě to byly frustrované, direktivní a staré učitelky, mnohdy nedokázaly naučit nic, vše pokazili! Nerozeznali ani talent, nic! Dnes děcka učí třeba mladá příjemná osoba, třeba ne vždy tak vzdělaná, zásadová atd. Tady by měli deprese ustupovat, ty spíše měly být v minulosti, kdy se člověku doslova natahovalo z toho, když měl ráno vstávat do školy, koho to zajímalo?

I tenkrát se soutěžilo, porovnávalo, ale dnes se se vše více přepočítává na peníze. Kdysi bylo všechno průměrováno, buďte průměrní a příliš nevylézejte z řad! Dnes je podle průměrný člověk, vlastně nejvíce úspěšný, protože se ničím nemusí trápit, jen konzumuje co mu kapitalismus naservíroval, je to sice paskvil kapitalismu a socialismu dohromady, ale to je jedno.

Já vidím jako největší problém u lidí touhu se měřit s ostatními, kapitalismus na tom staví. Jen se hnát za mamonem. Podléhat manipulaci. Být nevzdělaný. Nemít žádné emoce. Být prázdný.

Mnozí obdivují dnešní dobu, prý nejlepší jaká kdy byla, to je nesmysl. Vždyť přibylo mnoho jiných problémů! Buď si lidé vytvoří lepší systém, (mám obavu, že se lidé ještě nikdy nevrátili k něčemu původnímu) nebo budou muset žít v tomto systému se vším co obnáší a přiznám se, já v systému ve kterém zažívám degradaci úplně všeho nikdy šťastný nebudu, hloupé lidi jsem nikdy nepochopil a ani je netoleruji, podvodníky také ne, ale to, že se na tom podílějí i školy a univerzity, že vytvářejí pseudokulturu, pseudovzdělanost a pseudoradost a pseudoštěstí, to už je moc!

Podívejte se někdy, na nějaké fotografie z takových stránek, jak se ti lidé culí od ucha k uchu, je to falešný, povrchní smích, nepravý jen naaranžovaný!

Ovecka chces dokazy.
Patrim ku generacii ktora zila aj v minulom rezime tak viem porovnavat. Takze.
V 90 rokoch nam tzv.dobry kapitalizmus rozbil JRD co boli vlastne fabriky na vyrobu potravin. Dezinformacie ktore zacali hlasat boli. Nic take vam netreba nemusite chovat ani pestovat ved potravin je v Europe dost. My Vam vsetko dodame. A tak da nicili farmy,prestalo sa prstovat chovat,JRD nic nevysadili a zvierata popredali. To ze kolko ludi tym prislo o pracu netreba ani spominat. Cca v kazdej dedine bolo jedno JRD a byvale Ceskoslovensko bolo sobiestacne co sa tyka potravin.
co sa stalo s podnikmi a zavodmi ktore zamestnavali tisice ludi je skoda reci,ako sa to vsetko rozpadlo znicilo. Vsetko za podpori zapadu,pre debilny narod to nazvali privatizacia co bola vlastne likvidacia. A tu je zaciatok problemu. Ludia stratili zamestnanie tym padom istoty.V minulom rezime sa planovalo na 5 rokov,takze kazdy vedel ze ma pracu istu. Ucen ci maturant vedel ze po skole nastupi na vojnu potom do prace. Flakanie sa nepripustalo.
ale spat k potravinam. To ze sa stavali super ci hyper markety ludia vitali ako divy. Ale to ze potraviny v nich predavane nie su az take kosher to uz ludi netrapy. Obchodnikom staci dat Akcia a ludia sa idu pozabijat. Pritom uz bolo spravenych vela studii o obsahu chemickych ci inych latok v potravinach.
videl som video kde dali 10 cervikov a k nim 2 jablka. Jedno s hypermarketu druhe od gazdu. Ako sa budu cerviky spravat. Jasne ze sa zavrtali do gazdoveho kedze nestrieka ani nehnoji chem.prostriedkami. Takze jablko dobre pre cervika je v poriadku a zdrave aj pre cloveka. A nemusim mat zaruku na potraviny napr.mesiac,lebo viem ze za ich trvanlivostou je zase chemia.
co sa tyka injekcii podavanych tehotnym ci babatkam na nete je toho ako info dost.
niekde som cital ze za par rokov ludia budu jest len pastu ci tabletky energeticky bohate no neznameho povodu.

ludia nemaju chut a motivaciu zit lebo to nedokazu vo vnutri pocitit, lenze s tym im nikto nedokaze pomoct, kazdy v zivote prekonava prekazky a niekedy su naozaj tazke (strata blizkej osoby, strata prace az po nasilie ....) a kazdy sa s tym vo vnutri sam vysporiada
Mozme tomu cloveku byt oporou a butlavou vrbou a to ze on vo vnutri citi beznadej ci ma chmurne myslienky nedokazeme zmenit to musi jedine ON
bud to zvladne a prekona a ide dalej (a to si myslim ze v dnesnej dobe je dost veci ktore maju ludia v ramci svojich moznosti vykonavat ci zazivat) alebo sa tym necha pohltit, bude na praskoch az to raz skonci
vedci zistili ze strata zamestnania je rovnako pre cloveka taky isty sok ako umrtie blizkej osoby, rozchod ci rozvod, ze za kazdou takouto udalostou to je pre telo a psychiku taka zataz ako keby prekonal infarkt takze to potom ako sa z toho dostane ci lahko a rychlo je silne individualna zalezitost

Tiez sa v tomto vagone asi od 14tich veziem. Prispevky tu majj daco do seba. Ozaj je to siroky problem a to z viacerych hladisk. Materialneho, dusevneho aj duchovneho. Suhlasim so zdradcom, ze prechemizovana doba nas obera o ziviny, vitaminy, chradne nam telo a tym aj psychika. Vsetci su v permanentnom strese, s ktorym nevedia bojovat, ich odolnost voci stresu sa tak automaticky znizuje, az su vsetci doslova vyhoreni a maju adrenalny syndrom. Nadoblicky uz nezvladaju produkovat hormon na zvladanie stresu, z toho su potom dalsie a dalsie choroby a samozrejme unava a nechut cokolvek robit. Po hormonalnej stranke sme naozaj celkovo ako zombie. Ci zeny, ci muzi. Do toho, ako uz bolo xkrat spomenute, nam media tlacia kult tela. Zeny musia mat postavu presypacich hodin, inak su skarede, nesmu mat velky nos, inak vyzeraju ako kon-vid urazky na adresu Sarah Jessicy Parker zo Sexu v Meste a samozrejme nulove ochlpenie, co je nemozne, lebo kazda ma chlpy. Na chlapov su kladene naroky typu, aby dobre zarabal, aby bol frajer, aby sa nikdy nerozplakal,vsak je chlap a v poslednej dobe uz aj muzske telo predava a stava sa sexualnym objektom, aj ked ani zdaleka nie tak, ako zenske telo. A samozrejme sa nepodporuje zdrave sebavedomie. To sa usliapava od rodicov po skolu az pomaly vsade tam, kde sa clovek ocitne. Netreba pred tymto zatvarat oci, treba si naozaj vybrat, comu budeme venovat pozornost. Niektorym sa uz otvaraju oci, ze snazit sa napasovat do idealu spolocnosti asi nebude ta spravna cesta, lebo pre spolocnost nebudeme nikdy dost dobri, vzdy na nas najde nieco, co treba prerobit a podobne. Treba si zacat vsimat veci, ktore su dobre a stale su nam k dispozicii, uznavam ze niekedy je to tazke zmenit vsetko, najma ked na Slovensku nema niekto povolanie syn ci dcera. Ja tiez preto niesom na Slovensku. Castokrat je to bohuzial aj tak, ze sa clovek musi s istymi vecami zmierit, nebojovat proti tomu, ak uz naozaj vycerpal vsetky moznosti a nevladze. No nech sme hocikde, vzdy je ziaduce, vidiet to dobre. Je to umenie , je to tazke ale ma to vacsi zmysel, nez by sa mohlo zdat. O duchovnom aspekte tychto problemov radsej ani nejdem pisat, lebo to by sa ludia do mna asi pustili. Dalsia fajnova vlastnost, ktora je nam vtlkana-ze musime byt uniformni, nedajboze, ked sa niekto lisi a ma vlastny nazor. Kazdy ma ten svoj a kazdy moze mat svoju pravdu, su len urcite univerzalne pravdy, ale aj s tymi maju mnohi problem. A netreba tu tento zivot brat tak vazne, ked z neho nevyviazneme zivi. :)