Ahojte.Viem že je to asi divné písať niekam do pléna, ale ja už naozaj neviem ako ďalej. Vyzerá to tak, že sme sa po 2 rokoch rozišli s priateľom, o ktorom som si myslela, že spolu zostarneme, budeme mať deti a užijeme si život...Aj napriek všetkým našim problémom, ktorými boli neustále hádky kvôli hlúpostiam... Nebol týždeň keď sme sa nehádali. On bol však v mojich očiach najlepším chlapom, pozorný, milý, ochotný, pracovitý...naozaj takým bol. Pri prvých hádkach bol on tým, kto prišiel a snažil sa všetko zachrániť, ale postupom času sa to úplne obrátilo. Ja som bola tá čo sa prvá ozvala a odprosila ho aby sa vrátil. Práve to bola asi tá chyba. Prestal si ma vážiť a vedel, že môže urobiť čokoľvek a ja mu odpustím, ešte sa mu aj ospravedlním aj keď nebolo za čo. Z citlivého chlapa, ktorý by mi kedysi zniesol modré z neba sa stal chlap, ktorému som akoby začala liezť na nervy a vytočí ho aj maličkosť. Začal sa ku mne správať hnusne, nepovedal mi pekného slova a ja som mu pri poslednej hádke napísala, že je koniec a nech sa mi už neozýva. A on sa neozýva...Najprv mal záchvat hnevu, potom mi napísal, že ma chce a miluje ma a následne zase, že aká som ja hrozná a zlá. Prežívam hrozné stavy, v noci sa len prehadzujem, mám záchvaty plaču a neviem čo mám robiť. Viem, že si nezaslúžim aby sa ku mne takto správal, pretože ja som dala do nášho vzťahu všetko, veľa som toho obetovala, láska je pre mňa zmyslom života...a takto sa to má skončiť. Nechcem sa hrať na najlepšiu na svete, každý vzťah je o dvoch ľuďoch a aj som určite spravila veľa chýb, ale človek, ktorý miluje by sa nemal správať tak ako on...Povedala som si, že sa mu už nesmiem ozvať, ale je to ťažké. Milujem ho, ale viem, že naše povahy si nesadli a že s tým ako sa viem človeku odovzdať by som si zaslúžila niekoho kto by si to vážil viac. Žijem asi z tých krásnych chvíľ, ktoré boli na začiatku..a už mám zase slzy v očiach...Poraďte čo mám robiť, každý názor ma poteší...
Priateľ si ma už neváži a stále sa hádame
Bojoovala som presne tak ako ty :D cize sa to bojom ani nazvat neda... ja som bola taka aj pocas vztahu, ze som myslela viac na neho nez na seba, na jeho dobro, na nase spolocne, nie na moje... Odzrkadlilo sa to na tom, ze po skonceni vztahu som si uvedmoila, ze ja som sice sama, ale stale mam na 1.mieste jeho, nie seba! Je to tazke, no musis sa snazit pozerat len na seba, na to, co je pre teba najlepsie! Zacni odznovu, od dna sa vztava vzdy tazko, no mas sa od coho odrazit! Ja som clovek, podobne ako ty, ktory pocas vztahu kaslal na kamaratov, na seba, na svoje zaujmy. Tych kamaratov som stratila, jasna vec, mojou chybou, necakam ze teraz ked im napisem tak tu pre mna budu, ked ja som tu nebola vtedy pre nich... Moj priatel teda ex, byva odo mna asi 2 km, cize sa nevyhnem tomu, ze ho stretavam nahodou, co je este horsie. No v prvom rade si musis uvedomit, ze pokial nebudes mat rada samu seba a stastna sama so sebou, nebudes nikdy ani stastna vo vztahu. Ako pises, podobne ako ja si sa nechala roky urazat, ponizovat, mna to velmi poznacilo. Skus sa venovat iba sebe, rob nieco po com si vzdy tuzila, pozeraj serialy, citaj knihy, maluj, hraj na hudbnom nastroji, sportuj, chod nakupovat, vyraz si s kamoskami. Hlavne sa pozri na seba do zrkadla a povedz si, ze si zena, ktora ma svoju hodnotu a dostojnost, a ked to niekto nevidi, bude to vidiet dalsi!
Lenusik44 velmi podporujuca sprava,aspon viem ze nieco podobne nezazivam sama.Vcera opat hadka,potom si aj vypol mobil a ja som zostala ako uplna chudera.Uvedomujem si,ze ono to uz mozno nie je o laske (chlapa ktory sa takto sprava sa uz asi milovat neda),ale skor zavislost a toto mi nedovoluje zacat odznova.Neviem sa sustredit na SEBA a na SVOJ novy zaciatok,ja rozmyslam,ze co robi ON,kde je,co robi,ci si nabaluje nejaku novu,ziarlim...Mam pocit ze ostanem uplne sama a samota ma zoziera.Ja chcem mat len normalneho milujuceho chlapa (ako bol na zaciatku on),rodinu o ktoru sa budem moct starat a pocit,ze niekomu na mne zalezi...Ako si v zaciatkoch po rozchode bojovala ty?
Dinara, prechádzam si niecim podobnym, ale nie po 2 ale po 5 rokoch... Ak ti mam dat uprimnu radu, nic sa nezmeni, nic! Zober nohy na plecia a neobzeraj sa, kym sa z toho nedostanes, lebo skoncis ako ja- sklamana, smutna, prazdna zena, ktora ,,premrhala" 5 rokov svojho zivota s niekym, kto mi nasadil najskor ruzove okuliare, no pocase spadli, pridali sa urazky, hrube slova, ponizovanie, za vsetko som vzdy mohla ja, vsetkemu som bola iba ja na vine... Skratka to, co si zaidna zena od muza nezasluzi. No lubila som, myslela som, ze to je len take obdobie, ze to prejde. Zrazu som sa jedneho pekneho dna zobudila, a on mi povedal, ze viac nic so mnou nechce, ze sme definitivne skoncili, a mam si hladat niekoho ineho, lebo aj on si ide. Nechapala som...odpoved nikde.... Teraz zistujem, ze som si zistila, ze to blbe obdobie trvalo 5 rokov. Citim sklamanie, zo samej seba, ako som to mohla dopustit, ako som mohla zo seba nechat spravit taku ubohu zenu, ktora startila samu seba svoju dostojnost! Samozrejme, aj v nasom vztahu boli pekne chvile, snazila som sa aj po tomto rozchode ho zachranit, no snazila som sa zase (po niekolky krat) iba sama, a na to jeden nestaci. Vysledok: Nie sme spolu. Ignoruje ma, popripade odpise nieco co ma zaboli, nieco v tom zmysle co vsetko bola moja chyba. Stale ho lubim, mozno tocite hlavou, no ja som narozdiel od neho bola odhodlana bojovat za lasku, za nas, za spolocnu buducnost, a to sa neda prestat zo dna na den. No vdaka Bohu rozum mi krici jedno velke NIE! Je to tazke, ide to pomaly, ale treba sa pozerat len vpred. Nezachranuj nieco, co k sebe nepatri, nemas na krku manzela a dve deti, ale dvojrocny vztah a cely zivot pred sebou, tak si ho neznic! Nestrat tie krasne roky zivota pre nieco, co za to nestoji. Zo zlych veci si zober ponaucenie, priznaj si chyby, ktore si urobila a zapracuj na nich... snaz sa najst v sebe pokoj, inak to s hnevom a nenavistou nepojde. A neverila som, no cas je naozaj najlepsi lekar ;-) Hlavu hore! Dolezite je to, co pride, a na teba caka nieco, pri com si povies, ze vsetko co sa dialo malo nejaky vyznam. Ved ani bez dazda nevyjde duha ;-)
Hlava vraví nie, srdce vraví áno...Viem, že on to nechce úplne ukončiť a nechce o mňa prísť, na druhej strane nevidím snahu, že by chcel niečo zmeniť. Ja sa snažím ako sprostá, som milá, keď je on nervózny (nie len na mňa), tak sa ho snažím upokojiť, mať dobrú náladu, ale on si to neváži...úplne je niekedy samonasiera*í, ide mi to na nervy...Čítala som si príspevky aj v inej, podobnej téme a ja sama mám niekedy pocit, že som na ňom akoby závislá (tak ako sa píše v príspevkoch), nedokážem mu povedať buď sa uvedomíš alebo je koniec...veľa som pre ten vzťah obetovala, oslabila som kontakty s kamarátmi (ktorí sú aj tak rozlezení kade tade), rodinné pomery tiež nemáme dobré a bojím sa, že ostanem sama. Ja už neviem čo mám spraviť, som na tom psychicky zle a neviem nájsť východisko :( Mrzí ma, že ja som podľa neho vinná aj za také veci za ktoré nemôžem...takto nemá vzťah vyzerať, ja to dobre viem, ale čo keď si v ňom neviem rady...nemám už 18 a vôbec sa nechcem púšťať do nového vzťahu, chcem zachrániť tento, ale neviem ako...on mi povie: buď ku mne dobrá a všetko bude fajn a ja sa snažím, ale nedostávam to naspäť...
ferihitka neoficiálny mail nemám, ale môžem si nejaký založiť. Inak, pravdaže som sa mu ozvala, ja sa nedokážem neozvať niekomu s kým to chcem ešte skúsiť, on je totiž tvrdá hlava a aj keď to asi ešte nechcel úplne zahodiť za hlavu a spáliť mosty, jeho hrdosť je prednejšia...ženy nad všetkým premýšľajú, hodnotia, riešia, muž sa podľa mňa vie odreagovať, vypnúť, nájsť si milión činností, len aby sa tým nemusel zaoberať..
nj ked vztah dospeje do takeho stavu ked to uz nemozes akceptovat tak sa treba rozist... inak ak je to prvy rozchod tak obdivujem ze drzis slovo a neozyvas sa....
BTW rozmyslaj aj nad tym ze predtym si bola ta zla ty ked sa on musel ozvat ako prvy...
dinara no daj mi nejaky neoficialny mail,ak mas:) hocijaky..ja sa ti ozvem ,možno si mame co povedat ,prechádzam niecim uplne rovnakym ako ty zial :/
ferihitka som rada že neriešim niečo podobné sama, síce stále sme oficiálne spolu, ale neviem kam sa to uberá, zmenil sa a aj keď vraví, že so mnou chce byť, je to už také oničom...hlava vraví nie a srdce áno...ťažké obdobie, ťažké... :( môžme si vymeniť nejaký kontakt, som za
škorpión a strelec, to nejde k sebe. A baba, ktorá má červený diplom a pracuje na druhom, určite nie je "sprostá", ako frajer vraví a nemala bx sa nechať ponižovať od chlapa. Kde bol v minulosti rozchod, pauza...viackrát, tam to asi neklape a lepšie je sa rozísť, keď už je to teda takto. Tebe treba strelca, leva alebo barana.
ahoj, tak mám rovnaký problém, lenže u mna sa to zacalo po cca 4 rokoch chodenia,a s trvá to dodnes /+2 roky/,boli pauzy, boli rozchody,a bolo všekto, a tiez neviem,ako dalej, ak chces daj mail nejaky,napisem ti tam, mozno by bolo o com pokecať .prechádzam rovnakym niecim..uplne ,akoby si písala o mne.
