Rozdielne názory na neplánované otehotnenie

Príspevok v téme: Rozdielne názory na neplánované otehotnenie
Vanto

Ahojte,

sme s priateľkou asi 5 mesiacov, všetko je super, mám ju rád každým dňom viacej, ale o tom rozprávať nejdem.

Máme pravidelný pohlavný styk, avšak na tému otehotnenie sme sa serióznejšie porozprávali až nedávno, a trošku ma prekvapila jej reakcia. Opýtala sa ma, "čo ak...", a ja som jej povedal, že "naozaj neviem". Mám 22 rokov, nepovažujem sa za nezodpovedného, a na deti sa aj úprimne teším (nie som typ človeka, ktorý má potrebu do 30-ky žúrovať), avšak stále študujem, a ešte dobrých pár rokov študovať budem, dokonca mimo rodného mesta cez pol republiky, kvôli náročnosti štúdia mám prácu/brigádu iba nepravidelne a teda prísun peňazí určite nie je pravidelný (s časti som stále odkázaný na rodičov) a tiež sú tam ďalšie faktory, napríklad doba, ktorú sme spolu - síce všetko klape, ale podľa môjho názoru by si pár mal vyskúšať aspoň jeden rok denno-denného spoločného bývania, pred krokom akým je dieťa (my sme spolu skoro denne, a 90% čassu spolu prespávame, ale nebývame spolu).

Na tieto argumenty sa ma trochu s humorom spýtala, či by som sa zobral a utiekol, na to som povedal, že určite nie - hajzel nie som a pristúpil by som k tomu čo najzodpovednejšie, aj keď by určite prišlo odcudzovanie od rodiny a aj vlastné sebasklamanie a zničenie kariéry a ambícií. (aspoň z časti)

Na to som sa opýtal, ako to vidí ona, a prekvapila ma jej odpoveď, vraj v tom má jasno, proste by za 9 mesiacov porodila, a bodka. Spýtal som sa, či ani nezvažuje, že by si to nechala zobrať, a povedala, že určite nie, a to dokonca aj v prípade, že by som sa zachoval ako hajzel - argumentovala tým, že slobodné mamičky to zvládli v tisíckach prípadov, tak by to zvládla aj ona, a že ani peniaze by neboli až taký problém, a podobne. Keď som sa opýtal, či by si nechala dieťa aj po neplánovanom otehotnení s chlapom, ktorého mala len krátko alebo na jednu noc, tak povedala, že "nie".

Môj názor je, že sa na prvé dieťa chcem tešiť, a ak by som mal stabilný príjem a bývanie (keď aj na hypotéku (inak ani nedúfam)), tak kľudne aj hneď. Avšak ak by sa omylom pritrafilo teraz, ja osobne by som bez váhania bol za zákrok, aj napriek rôznym morálnym okolnostim. Ale uvedomujem si, že je to na nej, a ja ju do toho nemôžem nútiť.

Dosť ma to zneistilo, nemyslím teraz nad ničím iným, pri sexe myslím iba na to, že "čo ak", a neviem si to užívať, a podobne. HAK priateľka neužíva a ani užívať nechce (a asi ani ja nechcem, aby sa dopovala hormónmi), a ak by aj užívala, neviem či by som s ňou spával bez ochrany s kľudným svedomím, lebo 100% to nie je.

Moja otázka je, či máte skúsenosti s niečím podobným, či je to podľa vás dobrý alebo zlý prístup (môj aj jej), či si myslíte, že sa o tom dá ešte porozprávať, alebo sú v tomto ženy striktné.

Keď to tak spätne čítam, možno pôsobím ako typický mladý chalan, ktorý dieťa nechce, lebo je "ešte mladý", ale v tom to naozaj nie je. Ale som teraz kvôli tomu v každodennom strese. Ďakujem za rady.

gdasfad

ja by som bol vzdy za potrat, ziadna vrazda to nieje, to dieta este ani nerozmysla ani nic a zvierata casto zabijaju svoje mlade ked vedia ze nemaju sancu na prezitie s nimi.. a my sme zvierata nic viac, lenze som proti potratu kvoli tomu, ze zena ma ovela vacsie riziko toho, ze uz nebude schopna otehotniet

Musichetta

Před přítelkyní smekám, kdyby tak všechny holky na to měly stejný názor! Může se stát, že těhotenství přijde neplánovaně nebo nechtěně, ale i tak je nejlepší si dítě nechat a potrat není řešení. Dítě je zabité, žena z toho má psychické nebo i fyzické následky... Početí dítěte je něco krásného, zázračného... Když počneme dítě, není to jen nějaký shluk buněk, je to nový, živý člověk - a zaslouží si naše přijetí a lásku

escap

"Ak sa máme baviť na tejto úrovni, rovnaké zabíjanie života je masturbácia, 99% chlapov (nepreháňam) sme teda vrahovia."

Nie, nie ste vrahovia. Pri masturbácii k zabíjaniu života nedochádza, pretože ak muž masturbuje sám, sú tam prítomné len spermie. K vzniku života je potrebné vajíčko, pretože život vzniká, až kež je je ženské vajíčko oplodnené spermiou muža.

Vanto

ahoj Táňa: Dík za názor. :)

Ty to máš jednoduchšie v tom, že konečné rozhodnutie bude v konečnom dôsledku na Tebe. Tuším, že aj zo zákona, v prípade potratu ide len o vôľu ženy, a partner tam nehrá žiadnu rolu. Ak sa tak rozhodneš ty, môžem tam ísť a dúfať, že sa k tomu partner postaví rozumne a vezme to, alebo, ako píšeš - nepovedať mu o tom. Je otázne, či ti toto klamstvo stojí za záchranu vzťahu - ja rozlišujem klamstvá podľa toho, či sú pre dobro veci alebo nie. Ale ak ťa má rád, a nie je fanatický, neviem, prečo by sa s tebou mal rozísť.

Môj problém nie je, že ona je "zapálená pre rodinu". My sme sa viac menej zhodli, že by sme chceli (ak nám to vydrží samozrejme) v horizonte 2-4 rokov. Naše názory sa rozchádzajú len v prípade, že "čo ak to bude skôr ako chceme".

tana54456

Tiez chcem skoncil skolu, mat pracu, zarobit si. Nie som nejako extra za dieta. Neviem ako sa moj nazor bude menit. Ale tak isto ako ty, musela by som si vyskusat byvanie a ako spolu budeme vychadzat. Potom by som planovala nejaky postup vo vztahu.

tana54456

Ahoj. Ja mam presne taky isty problem, ale a mojim priatelom. Ja tiez este studujem a ani neuvazujem o tom, ze by som mala mat dieta. Brala som aj antikoncepciu, ale musela som prestat, mala som z toho dost neprijemne problemy. Teraz to mame ako uz bolo spomenute. Kondom+vytiahnut. Nedovolim mu ani za nic aj ked s kondomom sa do mna urobit. On by dieta v nablizsej dobe chcel a preto sa bojim, aby neurobil nejaku hlupost a nezmanipuloval sex. Tiez by som isla na potrat. Ale aj viem, ze on by to asi neuniesol a rozisli by sme sa. Je aj moznost, ze by som mu o tom nepovedala, ale tak...
Neviem, ako sa z tohoto da dostat. Ked jeden partner je zapaleny pre rodinu.
Tiez si neviem predstavit vztah bez milovania sa. Je to ta iskra, ktoru potrebujem.
Tazko s tymto nejako pomoct :) Len si davat veliky pozor :)

Vanto

môj názor: Rozumiem, ďakujem za názor a informácie. Už samotný kondóm v kombinácií s prerušovanou súložou je vo výsledku veľmi malé riziko - aj keď stále tam nejaké je. Cyklus má práveže veľmi nepravidelný - neviem, či je to normálne a zdravé - ale odhadnúť to určite nevie.

Netvrdím, že to nie je rozdiel. Rovnako ako je obrovský rozdiel sexovať s človekom pre pôžitok, a preto že toho človeka ľúbim. Určite by som ju za takýchto okolností neopustil, ale v horizonte X rokov sa môže stať čokoľvek, a aj keď chcem a dúfam, že budeme spolu, tisíce párov, ktoré si mysleli to isté mi zapínajú racionálne zmýšľanie, a preto chcem dieťa až po pár rokoch spoločného nažívania.

Ďakujem teda ešte raz za pohľad na vec. :)

môj názor

Vanto: ok, asi som zle pochopila. Ja mám teraz 33 rokov. S manželom sme spolu intímne nežili (pošas môjho VŠ štúdia) preto, lebo ja som mala veľké obavy, čo ak budem tehotná. Nemám dostatočné zabezpečenie pre dieťa a ja by som ho nedokázala zabiť. To u mňa nesúvisí s vierou. Vtedy som nadávala ako pohan, do kostola chodila raz za uhorský rok, avšak aj napriek tomu som mala voči tomu zábrany. S manželom sme spolu začali spávať pred svadbou. Ja som sa len obávala skorého materstva. Keď na niečo nie som dostatočne zrelá, tak to nerobím.

Asi si chcel počuť nejaké antikoncepčné metódy. Tak ja s manželom už máme 2 deti a to nám stačí. Milujeme sa spolu veľmi často, ja využívam metódu plodných/neplodných dní a on kondóm. Mávame to niekedy aj bez ochrany, ale vtedy sa do mňa neurobí a ja mám pravidelný cyklus, takže viem, kedy mám plodné dni a vtedy bez kondómu nie.

Ale vo vašom veku by som to podobne riešila. Veď majte kondóm, neurob sa do nej. Možno ona pozná svoj cyklus a vie odhadnúť plodné dni, vtedy sa tomu radšej vyhnite (i keď nemáte 100 percentnú istotu). Jedinou istotou je nesexovať. Prípadne kombinácia kondóm+pharmatex+prerušovaná súlož. To by malo na 99 percent účinkovať, ale ten pôžitok nebude taký úžasný.

A je dosť veľký rozdiel sexovať vo vzťahu a v manželstve. Ak sa aj dieťa splodí, tak počas manželstva je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že ma manžel opustí. Kďežto vo vzťahu, nie je taký záväzok. Ja som zdravá žena, ktorá má rada sex, mne by vadilo keby so mnou manžel odmietal spávať. Nemôžeš porovnávať sex vo vzťahu a sex v manželstve. To pochopíš, keď budeš manželom. To len na margo toho posledného odseku, že ľudia si nevolia metódu abstinencie.

Vanto

Ja tvoj názor beriem a ďakujem zaň, reagoval som len na to tvoje útočenie, teda aspoň tak mi to prišlo, a že si zjavne nepochopila, ako som myslel nejaké veci. Proste si ma odsúdila za niečo, čo som nenapísal, ale dokonca som napísal presný opak - teda aj Tvoj názor.

Ja si rady ľudí cením, avšak chcel som skôr konštruktívne rady alebo ideálne skúsenosti, od mnohých som tu naopak dostal morálne či kresťanské prednášky. Na jednej strane áno, pýtal som sa na Váš názor na môj aj jej postoj, a viacerí ste mi ho sem napísali, a ďakujem. Avšak toto je kontroverzná téma, ktorá ľudí rozdeľuje na dva tábory, pričom jeden zastupujú väčšinou silno veriaci - a mám pocit, že som počul názory práve od takých. Jeden z rozumných názorov, ktorý tu padol je nesexovať - áno, dá sa to a je to riešenie, avšak týmto sa neriadi naozaj drvivá väčšina planéty, a niečo na tom bude. V tomto som staromódnyy (alebo príliš novodobý?) Sex k vzťahu proste patrí, ak sa aj bavíme o zobratom páre, ktorý už dajme tomu má dve deti, ale finančne si nemôže dovoliť tretie či štvrté - samozrejme že neprestanú sexovať až do menopauzy.

môj názor

Vanto: Tak toto je sila. Napíšeš na fórum, že chceš poradiť. Ľudia ti ponúkajú rôzne názory, pohľady a ty aj tak všetko ufrfleš a hľadáš na tom negatíva. Tak sa nič nepýtaj, nechci rady, veď aj tak nie si spokojný.

Mne je to úplne jedno, či splodíš dieťa teraz či o 15 rokov. Napísala som ti svoj názor. Mne žiaden chlap neublížil, ja len mám svoje morálne hodnoty a v tvojom veku som si sex odriekala, lebo som tiež študovala VŠ a mala som obavy, aby som neotehotnela. Našťastie mala, mám super muža (teraz už manžela), ktorý bol ochotný sa tiež toho zriecť (2 roky) a spávali sme až, keď som skončila VŠ. Tak ja som sa nemusela stresovať každý mesiac či náhodou neprídem domov s prekvapením. Neľutujem to, teraz si to užívam každý deň. O nič som neprišla. Ale ja ťa tu nesúdim, len predostrujem svoju skúsenosť, že všetko sa dá, ak OBAJA chcú. Ale vidíš, tvoja priateľka nemá také zábrany aké som mala ja, tak by jej asi prípadné tehotenstvo neprekážalo. Lenže tebe by to prekážalo. A tu je ten problém.