Rozdielne názory na neplánované otehotnenie

môj názor: A prečo konkrétne by si ma poslala do prdele? Odkiaľ berieš, že neprijímem zodpovednosť, alebo že by som ju poslal na potrat? Nikde som to nenapísal, naopak som napísal, že by som ju tam určite neposielal. Nerozumiem, prečo na mňa takto útočíš, keď som nič z toho nepovedal. Som sebakritický, ale myslím, že mám k tomu veľmi zdravý prístup a priateľku a jej názor rešpektujem najviac ako sa dá.

Tiež, tvoj druhý odstavec, cítim z tvojho textu čistý sexizmus, odcudzovavnie chlapov, ako keby Tebe nejaký ublížil. Ako keby ja som od priateľky chcel, aby sme sexuálne žily, aj keď väčšinu času je to inciované ňou, je možno aj aktívnejšia - je to proste mladá zdravá baba a má rada sex, rovnako ako ja.

escap: Naozaj tu nejdem riešiť morálne, či dokonca kresťanské hodnoty a následky potratu. Ak sa máme baviť na tejto úrovni, rovnaké zabíjanie života je masturbácia, 99% chlapov (nepreháňam) sme teda vrahovia. Ale o tomto sa nechcem baviť.

Zareagujem iba na tvoj druhý odstavec, kde mi tvrdíš, že priateľku nemilujem, a dokonca že som sebecký. To, že na priateľku nechávam takéto dôležité rozhodnutie, je sebecké? Ďakujem, toto je teda pre mňa novinka. Sebecké by bolo, ak by som ju na ten potrat posielal, aj napriek tomu, že ona by prešla zákrokom, nie ja. To, čo som jej na margo tohto povedal, je úplny opak sebeckosti.

Vanto, Filip TT to myslel tak, že tvoja mama potratila tvojich 4 súrodencov (ak náhodou aspoň raz čakala dvojičky, bolo tých súrodencov dokonca viac) a raz sa s nimi stretne - po smrti. Človek je človekom od počatia, a to, že mama nedovolila tým deťom narodiť sa, neznamená, že neexistovali a neexistujú, lebo ľudská duša je nesmrteľná.

Píšeš, že priateľku miluješ, ale tvoje slová hovoria, že ešte nie dosť. Nakoniec 5 mesiacov chodenia je málo. Tvoja láska ešte nedozrela, pretože inak by si nenapísal toto:
"Určite som ju ale neposielal na potrat, to som jej ani nepovedal. Dokonca som jej povedal, že to rozhodnutie by bolo len na nej, je to jej telo, ja neriskujem tým zákrokom nič."

Ja nemám právo nikoho súdiť, ale musíš uznať, že v tých slovách je dosť sebectva. Spávaš s ňou, ale distancuješ sa od nej, je v tom taký chlad. Jej život nepovažuješ za svoj život, jej telo za svoje telo. Ak by otehotnela, považoval by si to hlavne za jej problém, nie za tvoj. Ak by si naozaj miloval, povedal by si - je to náš problém, týka sa to aj mňa, nenechám ťa v tom samotnú. Zamysli sa: je z tvojej strany pri takomto tvojom postoji zodpovedné spávať s ňou?

Zrelá láska je taká, ako sa píše v biblii: muž opustí svojho otca a matku a pripúta sa (priľne) k svojej manželke a budú jedným telom. A preto Boh hovorí, že sexuálne žiť by mali len manželia, ktorí sa odvážili na celý život pripútať sa navzájom k sebe. Ak sa niečo stane manželskému partnerovi, ten druhý to považuje, ako by sa to stalo jemu. Ak si muž nevie predstaviť chirurgický zákrok porovnateľný s potratom na svojom tele, láska k milovanej žene by mu nemala dovoliť, aby sa také niečo (potrat) stalo jej.

Navyše, mladý pár, ktorý sa naozaj ľúbi nesebeckou láskou, nedovolí, aby niečo také hrozné ako smrť ich dieťaťa ich vlastnou rukou vstúpilo do ich láskyplného vzťahu. Láska sa túži dávať ďalej. Myslím, že dnes už každý vie, že najprirodzenejšou cestou, ako sa dostať k dieťaťu, je práve sexuálne spolužitie muža a ženy. Treba to akceptovať ako fakt a podľa toho sa správať. Nie to prehliadať potom sa čudovať, aká náhoda či nešťastie sa to stalo. Ak nechcem dieťa, buď sexuálne nežijem, alebo prijímam riziko, že otehotniem, ale potom už nemám právo dieťa usmrtiť potratom.

Páry, ktoré nie sú manželmi, by mali spolu chodiť a spoznávať sa výlučne na duševnej úrovni, pretože ak by došlo k počatiu dieťaťa, to by bolo vystavené riziku vyrastania v neúplnej rodine (ak by sa rodičia nakoniec rozišli, čo sa aj veľmi často stáva).

Život je najvyššia hodnota. Život dieťaťa je neporovnateľne viac ako predstavy o budúcnosti jeho rodičov, ktorí spolu nezáväzne spia a potom sú prekvapení, že čakajú dieťa. Život dieťaťa je viac ako škola, kariéra či pohodlný život jeho rodičov. Skutočná zodpovednosť je brať toto do úvahy pred tým, ako sa rozhodnem s niekým spávať. Ak sa dieťa počne, už je neskoro ospravedlňovať sa a chcieť svoj vlastný život späť. Moje právo je menšie ako právo môjho dieťaťa žiť - moje menšie právo musí ustúpiť jeho najvyššiemu právu, rovnako ako to bolo v prípade mňa ako počatého dieťaťa a mojej matky, ktorá ma prijala a musela mi prispôsobiť svoj život. Nemôžem svoje dieťa ukrátiť o to, čo som sám dostal ako dar od svojich rodičov - o život.

Nehnevaj sa, ale ja by som ťa poslala do prdele. Tak spávať s babou vieš, ale prípadnú zodpovednosť už nevieš prebrať. Aj na potrat by si poslal.

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Ale vzťah bez sexu by si neprežil. Bol by si frustrovaný a negatívne založený človek, lebo by si bol bez sexu. Ćo ti na to povedať.

Keby si s ńou nespával, odopieral by si si jednu vec, sex. Ak by bolo dieťa, musel by si si odoprieť omnoho viac vecí. Tak, veď dávaj pozor, aby sa nič nestalo.

Nerozumiem tomu prvému odstavcu, čo si napísal. V akom zmysle sa stretnem so svojimi 4 súrodencami? Veď žiadni nie sú predsa.

Viem, na čo to slúži, ale myslím, že to k vzťahu neodmysliteľne patrí, a ak by ľudia sexovali iba za účelom plodenia detí, rozvodovosť by stúpala o stovky percent a vyzeralo by to tu ako v krajine pesimizmu večne nas*aných a negatívnych ľudí. Osobne si neviem predstaviť mať vzťah napríklad s filozofiou "sex až po svadbe", a podobne.

Viem, že pri práci budem mať zrejme menej voľného času ako pri štúdiu. Narážal som ale na to, že ak by sa pritrafilo dieťa, musel by som študovať a pracovať naraz, a navyše v inom meste - čo je najhorší scenár.

Tak to sa raz stretneš so svojimi štyrmi súrodencami. Predpokladám, že aj tvoja mama by bola radšej, keby mala všetky svoje deti u seba.

To čo robíte slúži apriori na plodenie detí. To patrí tým ľuďom, ktorí sú ochotní to dieťa prijať. Pozri, ani ja som nechcel na VŠ byť otcom, je to určite životná komplikácia - ale ani som nesexoval.

Ale odhliadnuc od toho, že je to komplikácia, je to zvládnuteľné, tak ako hovorí tvoja snáď budúca manželka. To, čo si o sebe napísal ukazuje že by si nemal problém vás uživiť, takže by si to vedel zvládnuť.

To že by si bol málo s dieťaťom - keď budeš pracovať uvidíš, že budeš mať menej času, ako keď študuješ.

Ja si ju vážim, viac ako si myslím. Viem, že je rozumná.

Nevravím, že 22 rokov je málo. A poznám aj Manželské internáty, aj keď dnes už neslúžia pre študentov s deťmi. Ale predsa len, je rozdiel, čo študuješ. Nie je štúdium ako štúdium. Kopa študentov napríklad zo spomínanej Mlynskej doliny venuje škole možno tak čas počas skúškového, ja som sa bol zabaviť/vypiť si počas semestra asi dva krát. U nás sa to proste nedá, naopak, koľko krát ma kamaráti volali von, alebo z rodiny na rodinnú oslavu, a nemohol som, lebo som nemal čas, alebo doslova a do písmena sa od Piatku do Nedele nepohnem z domu, lebo okrem pauzy na WC a obed sa venujem zadaniam a projektom. Nejdem sa ale vyhovárať, ale hovorím, som dosť aktívny človek (toto nie je z mojej hlavy), a aj keď by som chcel, tak nemám čas ani len na brigádu, okrem leta (kedy samozrejme pracujem, lenivý nie som).

Určite mi nezáleží na mojej bezstarostnosti, ak to tak vyznelo - nie je to tak. Mám ambície a myslím, že aj schopné referencie na to zamestnať sa v obore už teraz (možno nie v rodnom meste, ale v BA, ale aj tak), avšak, popri štúdiu to neprichádza do úvahy, a ak mám v niečom jasno, tak v tom, že s mojim prvým dieťaťom chcem tráviť čo najviac času, chcem aby býval u mňa, respektíve Doma, čo je zatiaľ nereálne, a aby som sa oňho vedel finančne postarať, čo je zatiaľ tiež nereálne. Som dosť racionálny človek, priateľka mi povedala, že si strašne cení aký som rozumný a zodpovedný (to mi pripomína pravidelne, nie len na margo toho rozhovoru, vraj mala s bývalými úplne iné skúsenosti), a proste ak by to bolo na mne, asi by som to riešil "radikálnejšie".

Určite som ju ale neposielal na potrat, to som jej ani nepovedal. Dokonca som jej povedal, že to rozhodnutie by bolo len na nej, je to jej telo, ja neriskujem tým zákrokom nič. Avšak, nevylučujem, že ja by som v momentálnej situácií volil túto možnosť. Je to dosť kontroverzná téma, avšak ja som človek, ktorý si dosť vecí spája s inými skúsenosťami, a viem o tom, že moja mamina bola na potrate asi 4 krát (už som bol ja aj s bratom na svete), čo môže znieť nezodpovedne, a niektorí ľudia ju asi aj odsúdia, a pritom je to jedna z najlepších, najmilujúcejších a najzodpovednejších žien/matiek aké poznám.

Máš rozumnú priateľku, to si váž. Len v tebe nemá žiadnu oporu. Pozerá sa na vec realisticky, keď sa ťa spýtala, či utečieš a necháš ju.

22 rokov nie je málo na prvé dieťa, ešte v 90. rokoch bol priemerný vek prvorodičky 22 rokov. Za mojich študentských čias boli špeciálne internáty - manželáky, kde bývali študenti - manželia s deťmi. A študovali.

Moja manželka rodila v 24. rokoch. Ono je vlastne dobré, keď matka je mladá, jednak je najlepšia šanca že sa dieťa narodí zdravé a všetko dopadne ako má. Tiež vidím aj na našich deťoch, sú veľmi radi, že majú mladú mamu.

To tvrdenie, že to nejak ohrozí tvoju kariéru je s prepáčením hlúposť. Ohrozený môže byť leda tak tvoj pocit bezstarostnosti. To že by si bol otcom a manželom by ti len pridalo na zodpovednosti a serióznosti.

A hlavne ti chcem povedať, že povedať žene, s ktorou spávaš, že ak ak bude čakať s tebou dieťa tak ju pošleš na potrat, je jedna z najzraňujúcejších vecí, čo vôbec môžeš žene povedať. Po takomto vyjadrení môže nasledovať aj rozchod. Sú tu také témy. V lepšom prípade ti môže povedať - tak so mnou nespávaj.

Máš rozumné dievča - správaj sa k nej a k svojim deťom ako muž.