Ja uz nevladzem, je tu niekto koho zivot od zaciatku jeho zivota nema zmysel? Nikdy v zivote som nebola stastna ani na chvilu, mam 25 rokov a nic ma nebavi, nevidim zmysel v nicom, kazdy den a kazde zobudenie je pre mna utrpenim a prezivanim ktore sa bohvie kedy skonci, hlAVNE v taketo letne dni mavam najhorsie stavy ked vidim ako sa ludia z toho tesia..chodia na vylety..ziju svoj zivot, cestuju..ja v nicom z toho nevidim zmysel, skusala som to..nie raz...som troska..nenavidim ludi, nenavidim seba,, nenavidim svoju rodinu, nenavidim tento svet a kazdy den sa pytam naco sa niekto ako ja narodi? a clovek co chce zit musim zomriet..a rady chod si po antidepresiva co ti vymazu hlavu a budes chodiaca mumia..je to to iste ja uz som chodiaca mumia..nerozpravam sa s ludmi..nikto ma nechape..neviem preco to tu pisem ale ja uz nevladzem..topiaci sa aj slamky chyta..
Moj zivot nema zmysel
Už má tvoj život zmysel? Niktoška 25? Nič o tebe nevieme či žiješ alebo čo...
Taka mlada a ty takto?! Byt tak na tvojom mieste, uz by som daco robila...
Nie si sama, toto pocitujem aj ja a dokonca mam aj tolko rokov ako ty. Aj ked sa mi zadarilo na kratucku chvilu vzdy to stroskotalo . Mala som robotu, priatela a neverila som , ze ma postihlo take stastie. Ale netrvalo to dlho, v robote som mala teror , priatel ma opustil. kamarátok nemám veľa a aj tie, ktoré mám žijú už v manželstve a času nie je veľa na kamarátstvo. Tiež mám pocity prečo som sa vlastne narodila, ak mám prežiť celý život takto bezvýznamne. A pritom nemám veľké nároky na život. Ale v ničom sa mi nedarí čoho sa chytím. Snaźím sa byť dobrá na ľudí a oni ma len využívajú a robia mi zle...
preco ludia sa tak radi opustaju?
kazdy jeden zivot ma zmysel. Len treba ten zmysel objavit.
Uzkosti a depresie prichádzajú automaticky ked sa človek nevenuje tomu čo ho robí šťastným :-) ale venuje sa tomu "čo treba" ....Ale preto si na tento svet neprišiel aby si bol nešťastný a robil čo treba :-) ...Potom sa to snažia obhajiť že za to nemôžu lebo prišla "depka,vyhorenie a podobné ľudské výmysli" ....
Rob to čo ťa baví,čo ťa láka,pozeraj sa na tie pozitívne stránky a začnú z tvojho života miznúť všetky negatíva-negatívny ľudia,choroby :-) ... jednoznačne každému odporučujem knižku od Jacka Canfielda-kľúč k životu podla zakona príťažlivosti :-)))))
V živote mi nič viac neotvorilo oči ako ta kniha :-)
Tak možno to nebol ten pravý, čo by vzbudil v tebe nejakú tú vášeň. Zrejme to bolo len jednostranné. A nemusíš si zakladať šťastie na druhom človeku, skôr ty skús spraviť niekoho šťastným. Podľa mňa je to najlepší feeling, keď niekoho môžeš potešiť. Život vie byť riadna sviňa, ľudia spravili svet odporným miestom skazeným materializmom, egoizmom a chamtivosťou. Tak prečo nezačať robiť radosť jeden druhému nejakými maličkosťami.
nemas to jednoduche, ale netreba to vzdavat. Musis najst zmysel zivota.
Ahoj,
tak máš to naozaj dosť zložité. Vyzerá to ako taký chronický stav, z ktorého ako keby nebolo úniku. Ak máš takéto stavy viac-menej od detstva, tak by bolo asi najpodstatnejšie hľadať tam, kedy sa to celé v tebe mohlo ,,spustiť" a vlastne prečo. Ale to asi bez pomoci nedokážeš a nájsť človeka, ktorý by to dokázal asi tiež nebude také ľahké.
Ako píšeš, že za celých 25 rokov si ani na chvíľu nebola šťastná, tak to je dosť vážne a z určitého hľadiska aj obdivuhodné, že si to takto napriek všetkému doteraz zvládla. Samozrejme, jedna vec je ten stav, ktorý pociťuješ, druhá vec to, že nevieš, čo by ťa vlastne dokázalo potešiť, napĺňať, za čím ísť, aby sa to aspoň čiastočne otočilo.
Aj keď, niekedy sa stáva, že človek má ten pocit, že daná situácia by mu mohla priniesť radosť a zmysel, ale keď sa v tej danej životnej situácií ocitne, zistí, že sa mýlil.
A čo sa týka toho, že si kladieš otázku, prečo sa taký človek ako ty narodí, tak myslím, že nie si jediný človek, ktorý si takúto otázku položil. Ber to tak, aj keď ti to nedáva žiadny zmysel, že z nejakého dôvodu si tu, aj keď za takých okolností, aké momentálne sú a aké máš.
A keď spomínaš tie vzťahy, nikdy si nestretla človeka, pri ktorom by si mala ten pocit, že by ťa s tým daným človekom život tešil, motivoval, napĺňal? Nikdy sa ti to nestalo? Mala si vždy ten pocit nudy a znechutenia pri každom potencionálnom partnerovi, alebo aj kamarátovi či kamarátke?
Ja som bola takisto v zahranici kde som pracovala..dokonca v statoch ktore sa mi pacili a myslela som si ze tam budem stastna a ze moje stavy su sposobene tymto prostredim ale nebola som absolutne..bolo to to iste akurat s viac peniazmi ale tie ma stastnejsou nespravili takisto..A priatela som mala 5 rokov, on ma velmi lubil aspon to tvrdil no mne to nic nedavalo, nedokazala som sa s nim tesit z nicoho, nudilo ma to strasne casom a ten vztah ma vycerpaval a nechapem ako mohol so mnou vydrzat pri mojich stavoch a spravani. Predtym som mala kratke vztahy skor take romaniky ktore ma tiez nebavili ..vzdy mi povedali ze som prilis chladna, ze som ako robot alebo ze som sialena..a zakladat si stastie na druhom cloveku by som ani nechcela aj ked to nedokazem tak ci tak..som sama nestastna..ked som s niekym som nestastna..ludia ma unavuju..samota ma unavuje...je tu niekto kto ma chape...aaa
