Nechcem ist na skolsky vylet

tak tam jednoducho nejdi, ja som tiež nikdy nezapadala do kolektivu už od školky.. cez zakladnu, strednu....ale po škole som trávila čas s kamošmi, behali sme po vonku, biciklovali, hrali futbal..atd...tak snád aspon vo volnom case mas nejakych takych... ci uz sused, bratranec... ale čím som staršia tým je to lepšie, nemala som v práci problem zapadnuť, dokonca som vždy kam som prišla do novej práce hned zapadla bez problemov,..

hej ak citis ze nemozes tak nechod nasilu..noo

A nemáte v triede niekoho, kto je tiež podobne introvertný a menej spoločenský? Môžeš sa začať kamarátiť s niekým takým, takýto ľudia si zvyknú rozumieť. A ani na výlete sa potom nemusíš cítiť sama, budete aspoň vo dvojici s tebe podobnou dušou. Ale nenúť sa ísť na výlet ak k tomu cítiš vyslovene odpor, ak cítiš, že by si sa tam cítila zle. Ono je síce možné, žeby sa ti to nakoniec zapáčilo a neľutovala by si, ale možné je aj to, žeby si sa tam naozaj cítila zle, vylúčená odstrčená z kolektívu a nadávala by si si, prečo si tam vlastne išla. Nájdi si v triede aspoň jednu dobrú kamošku, skús sa priblížiť niekomu, kto je podobne tichý ako ty a potom môžeš ísť s celou triedou aj na výlet, už nebudeš sama.

Ahoj,
ako tak citam,my dve sme uplne rovnake :) Som prvacka na strednej a prisla som do triedy jedina,co nikoho nepoznala. Snazila som sa aj sa snazim s nimi bavit(ako mi to dovoluje moja niekedy az extremne introvertna povaha), ale akosi to stale nie je ono. Za par dni ideme tiez na dvojdnovy vylet a tiez sa mi tam vobec nechce. Okrem ineho je mi jasne, ze budem vacsinou sama. Ale povedala som si,ze to predsa zvladnem. Ide len o dva dni:) keby to bol tyzden, nepoviem, to je naozaj dlha doba, ale ver mi, to dame :) a nakoniec, ktovie,mozno sa ti tam bude aj pacit. Vzdy tie veci, ktore su nam najviac neprijemne, sa nakoniec zvyknu zvrtnut v pravy opak, to ti hovorim z vlastnej skusenosti :)

nemozu ta donutit ked tam nechces ist, alebo povedz to rodicom a oni nech to vyriesia a povedia ucitelke ze proste nemozes ist, co je to take tazke?

Ja by som nešla. Do prírody môže ísť aj sama a nemusí sa trápiť. Ja v jej veku som odmietala všetky takéto aktivity, až v poslednom ročníku som sa nechala zlomiť. Horší zážitok som nemala - strčili ma na desinku izbu s najväčšími šľapkami z triedy, ktoré mali v prdeli večierku a podobné veci a celú noc tam "vyvádzali" so spolužiakmi z druhej triedy. Horor, oka som nezažmúrila.
Ale vyrástla som, teraz som síce stále introvert, ale vydržím v spoločnosti. Na takéto akcie chodím, už sa nebojím, predsa som už dospelá. Bola som takto aj párkrát s kolegami aj s inými ľuďmi. Takže v tvojom veku ani pomyslenia, teraz v pohode. Ľudia sa menia...

ja som si stále v takýchto situáciach dobre pokecala s učiteľmi, počas prechádzkach, túrach, posedeniach počas výletu,,, s rovesníkmi som si nemala tiež čo povedať,,,, a vôbec nešlo a pchanie sa do zadku, jednoducho nemala som náladu na sprosté bezduché reči spolužiakov,,, pre mňa takéto výlety boli stále pekným zážitkom :)

Tiež som introvert. V tvojom veku mi robilo zle pomyslenie, že mám ísť čo i len do obchodu, pretože tam budú cudzí ľudia a mne bolo najlepšie samej. Prvej letnej aktivite som sa vyhla, lebo mi zle vychádzali roky a nemala som na to ešte povolený vek. Druhej sa už vyhnúť nedalo. Boli to tri týždne a nevedela som si predstaviť, ako to vydržím.
Ale šla som. Spomínam na to ako jeden z najkrajších zážitkov z mladosti. Zistila som, že moji spolužiaci vôbec nie sú otravní, a stačilo len ukázať len trošičku záujmu, a zobrali ma medzi seba. Bolo mi to čudné, lebo ma skoro vôbec nepoznali. Oni sa tešili, že sa s nimi konečne bavím, a ja som sa tešila tiež, že ma rešpektujú a berú ako seberovnú. Pomáhali sme si, hádali sme sa, riešili sme spolu veci, zabávali sme sa.
Nie, nezmenila som sa a stále som introvert. Odvtedy som podobnú situáciu zažila mnohokrát - vždy som niekam medzi ľudí šla s obavami, a takmer vždy to dopadlo dobre. Bariéry, ktoré si budujeme sami v svojej hlave, totiž zvonka nevidno. Takže keď sa správame aspoň trochu normálne (hoci nám v hlave trúbia na poplach), ľudia sa tak správajú k nám. Ľudia v zásade nie sú zlí, aspoň nie všetci.
Karma je zdarma, takže nakoniec som skončila v povolaní, ktoré vyžaduje neustálu prácu s ľuďmi, väčšinou cudzími, a baví ma to. A potom idem zrelaxovať do lesa, kde som sama :)

Ak tvoji spolužiaci nie sú vyslovene nejakí chrapúni alebo nejaká opilecká banda, čo vyvádza na výlete neodpustiteľné blbosti, choď do toho. A skús byť milá. Oplatí sa ti to.

tak jej normalne povec ze nejdes dvovod nemusis uvadzat to nieje povinny vylet...takze sa nestresuj

Aj ja som mal ísť raz na taký výlet s ľuďmi, s ktorými som tam ísť nechcel. prekonal som to a išiel som tam. A vieš čo sa stalo. horší zážitok som v živote nezažil a doteraz si pamätám na tú hrôzu. Takže je to na tebe. Ja by som nešiel ak ťa takto ten kolektív vníma.