ahojte, ani neviem ako by som začal. Ide o to, že už roky trpím socianou fóbiou - aspon podla toho čo som sa dočítal na internete, lebo na to aby som navštívil odborníka som nenašiel odvahu a ktovie, či ju niekedy najdem. Uvedomujem si, že mám problem, ale neviem to riešiť, je to ako začarovaný kruh. Momentálne mam 24 rokov a každý v mojom okoli sa čuduje, prečo som sám a nemam žiadnu priatelku. A to ma na mojom celom zivote najviac trápi a ubíja. Strašne by som chcel venovať niekomu svoju lásku, tešiť sa s niekým, mať sa s kým porozprávať atd. Kvôli tejto chorobe som prišiel aj o skoro všetkých kamaratov, lebo som sa im vyhýbal. Neviem, ako by som mal prekonať ten blok v mojej hlave, aby som sa nejakému dievčatu prihovoril a niekde ju pozval. Ono viem o tom, že mnohe by so mnou išli, aj sa im pačil, lebo som sa to dozvedel, staram sa o seba, športujem, udržiavam sa vo forme. Ale ja som take trdlo, ze sa im vyhýbam. Co sa týka môjho aktuálneho zivota - tak som zamestnaný, chodím do zahraničia, zarabam velmi slušne, čo sa týka materialnej stránky, tak zazemie mam už vybudované velmi slušne. Dovolím si povedať, že mnohí neziskajú za celý zivot to, čo ja za tých 24 rokov. Ide o to, že kvôli tejto fobii som sa posledne roky upriamoval len na pracu - to bolo mojim spasením a dokazal som zabudnúť na svoje problémy. Ale tie sa často vracajú a už mi fakt chýba nejaka mila osoba po mojom boku. Ako to zmeniť? Mojim najväčším problémom je že sa pri nejakej , pre mna stresujúcej udalosti začnem triasť, trasu sa mi ruky. A to je dosť neprijemne. Ale inak, takéto problémy nemam, ak nie som v stresujúcej situácii. Neviem si predstaviť, že mam isť niekde k zubarovi, alebo niekde na oslavu, kde by som musel jesť polievku, to by som neudržal lyžičku v ruke, alebo ak sa mam podpísať, tak mi to roby problémy. Ono je to len s cudzímy ludmi, ktorých nepoznam, čo sa týka rodiny, tak je to v pohode, s nimi takýto problem nemam, s určitou snahou to viem prekonať. A preto som sa takýmto situaciam vzdy vyhýbal, ale ked sa to nedalo, tak som to musel riešiť alkoholom a ten vzdy pomohol - musel som si pred nejakou oslavou vypiť atd. Ale viem, že to nie je správne riešenie. Skúsal som to roky predtým skúšať aj bez toho, ale nešlo to a uz nestojim o urázky a vysmievanie. Co si myslíte, môže sa niečo v mojom zivote ešte zmeniť ku lepšiemu, alebo ho budem len tak zo dna na den prezivať bez lásky. Bolo by nejake dievča schopne ziť s takýmto človekom ako ja ? Inak s ludmi, ktorých poznam som v pohode, je zo mnou zábava, rad spoznávam niečo nove, byciklujem, behávam, som aktívny. Len problem je to zoznamovanie s cudzími ludmi. Nejako som sa rozpísal, už by som mal asi končiť :D a mimochodom som z východu.
Ako pokračovať v živote
A nechces nahodou napisat sestrinej kamaratke teraz? Ked si to uz pokaslal na zastavke.
Naco si riesis situacie, ktore vobec nemusia nastat? Zbytocne.
Co akoze mas pokaslat, ked ty vlastne nemas co pokaslat, zatial.
Pises co chces, tak chod za tym krok za krokom. Neries co ako s nou budes robit v posteli, teraz.. Alebo neurob vobec nic, ale samo od seba sa nic nestane.
strach je v kazzdom z nas len niektori ho vieme uspesne potlacat
treba si uvedomit ze strach je len pocit a hned ide vsetko lahsie
tom 2356- ináč mojej mame sa tiež trasú ruky tak, že to vidno. Hovorí, že to mala stále a je to zo strachu. Ona to nikdy nejak extra neriešila. Nie je asi tak úzkostlivý typ, žeby sa zaujímala čo si iní myslia. Len sa smejeme dakedy, že učiteľku by nemohla robiť. Aj na vš keď mali rysovať a mala spraviť na tabuli náčrt dačoho, tak jej povedal profesor, že aké krivé. A ona že však len náčrt chcel
--- ako sa naučiť nebrať si všetko tak vázne ku srdcu a nestresovať nad tým, čo bude. Ved o 100 rokov bude aj tak jedno, čo som spravil, alebo ako som sa strapnil.
pracujem na tom každý den, ale je to neustály boj sam so sebou. Napr. zvyčajne chodim do mesta na aute, ale dnes som si povedal, že pôjdem radšej autobusom, že možno niekoho stretnem, pokecam. Potom som išiel do reštaurácie sa najesť - všetko to bolo v pohode. Až ked som sa vracal domov, zrazu sa to stalo. Na zastavke som zbadal dievča, ktoré je z našej dediny a viem, že malo skôr o mna zaujem, lebo to povedala mojej sestre, že sa jej páčim. Ale ja som namal odvahu sa jej ozvať, alebo niečo s nou riešiť. A stále to lutujem. Jedinne čo som spravil bolo to, že som si ju pridal na fb. A aby som sa vratil ku pointe, tak bola tam s kamarátkou a vo chvíli, ked som ich zbadal, tak sa mi strasne rozbuchalo srdce a bol som zase mimo. Jedinne čo som dokazal spravit, bolo ich pozdraviť tým blbým spôsobom - Caute. A išiel som dalej. Keby som sa bol aspon spýtal, že kde boli alebo niečo rozumnejšie. Ale v tej chvíli som bol mimo a na nič som sa nezmohol. Toto je môj najväčší problem.
A keby som sa mozno aj zmohol pozvat nejaku von, hned ma napadnu otázky, kam pôjdeme - do reštaurácie, do baru. Budem drzat v ruke pohár, určite sa mi bude triasť, čo si bude o mne myslieť, bude ma chceť zoznámiť s rodičmy, ako to zvládnem, určite budem totálne nervozny a všetko pokašlem. A potom nemam odvahu nič riešiť a neskôr si všetko vyčitam. Je to taký bludný kruh, z ktorého neviem výjsť. Ach, ach čo robiť.......?
prepac to patrilo do inej temy
ale SF je neprijemna ale chce to cas a s pribudajucimi rokmi sa to upravi vystavuj sa situaciam z ktorych mas strach a povedz nahlas z coho mas strach
ked nezabijes strach on zabije teba a bude ta stale viac a viac obmedzovat
je ti tak dobre , ze nevies co od dobroty , keby si bola postihnuta alebo mala ine vazne problemy tak by si sa az potom spamatala tebe tie tvoje stavy vlastne vyhovuju a prezentujes sa tu svojimi postojmi ako neviem ako vynimocna osobnost a ostatnych ludi beries s pohrdanim myslis si ze tvojim zivotom prjavujes styl ,tori je nad ostatnymi primitivnymi tupcami ...ale mylis tie najdolezitejsie veci su tak jednoduche
tebe tvoje stavy vyhovuje a krochkas si v nich ako hroch v blate
zacni sa obzerat okolo seba kto by potreboval od teba pomoc , nemysli stale na seba
kotros
no aj ja poznam takych,.. ale napriklad čo sa týka mna,..ludia čo ma poznajú v reálnom živote tí by vedeli rozprávať, som medzi ludmi oblubena, chcu byt v mojej spoločnosti, kam pridem aj do práce hned zapadnem do kolektivu, som srandistka, ziaden problem...nekritizujem, stariem sa o seba , druhych neriešim, ked idem po meste na druhych sa ani nepozriem... len občas možno pôsobím tvrdo, vdaka životu... keby som bola mäkká bola by som v p...i .. tak keby niekto iný napriklad napisal niečo, to iste čo napišem ja...by to nevyznelo tak tvrdo ako ked to napišem ja,.. pritom to tak nemyslím ale vypáli to tak... čo už...
angel nie vzdy je to tak poznam ludi co su kriticki voci vsetkym len nie voci sebe.
