ahojte, ani neviem ako by som začal. Ide o to, že už roky trpím socianou fóbiou - aspon podla toho čo som sa dočítal na internete, lebo na to aby som navštívil odborníka som nenašiel odvahu a ktovie, či ju niekedy najdem. Uvedomujem si, že mám problem, ale neviem to riešiť, je to ako začarovaný kruh. Momentálne mam 24 rokov a každý v mojom okoli sa čuduje, prečo som sám a nemam žiadnu priatelku. A to ma na mojom celom zivote najviac trápi a ubíja. Strašne by som chcel venovať niekomu svoju lásku, tešiť sa s niekým, mať sa s kým porozprávať atd. Kvôli tejto chorobe som prišiel aj o skoro všetkých kamaratov, lebo som sa im vyhýbal. Neviem, ako by som mal prekonať ten blok v mojej hlave, aby som sa nejakému dievčatu prihovoril a niekde ju pozval. Ono viem o tom, že mnohe by so mnou išli, aj sa im pačil, lebo som sa to dozvedel, staram sa o seba, športujem, udržiavam sa vo forme. Ale ja som take trdlo, ze sa im vyhýbam. Co sa týka môjho aktuálneho zivota - tak som zamestnaný, chodím do zahraničia, zarabam velmi slušne, čo sa týka materialnej stránky, tak zazemie mam už vybudované velmi slušne. Dovolím si povedať, že mnohí neziskajú za celý zivot to, čo ja za tých 24 rokov. Ide o to, že kvôli tejto fobii som sa posledne roky upriamoval len na pracu - to bolo mojim spasením a dokazal som zabudnúť na svoje problémy. Ale tie sa často vracajú a už mi fakt chýba nejaka mila osoba po mojom boku. Ako to zmeniť? Mojim najväčším problémom je že sa pri nejakej , pre mna stresujúcej udalosti začnem triasť, trasu sa mi ruky. A to je dosť neprijemne. Ale inak, takéto problémy nemam, ak nie som v stresujúcej situácii. Neviem si predstaviť, že mam isť niekde k zubarovi, alebo niekde na oslavu, kde by som musel jesť polievku, to by som neudržal lyžičku v ruke, alebo ak sa mam podpísať, tak mi to roby problémy. Ono je to len s cudzímy ludmi, ktorých nepoznam, čo sa týka rodiny, tak je to v pohode, s nimi takýto problem nemam, s určitou snahou to viem prekonať. A preto som sa takýmto situaciam vzdy vyhýbal, ale ked sa to nedalo, tak som to musel riešiť alkoholom a ten vzdy pomohol - musel som si pred nejakou oslavou vypiť atd. Ale viem, že to nie je správne riešenie. Skúsal som to roky predtým skúšať aj bez toho, ale nešlo to a uz nestojim o urázky a vysmievanie. Co si myslíte, môže sa niečo v mojom zivote ešte zmeniť ku lepšiemu, alebo ho budem len tak zo dna na den prezivať bez lásky. Bolo by nejake dievča schopne ziť s takýmto človekom ako ja ? Inak s ludmi, ktorých poznam som v pohode, je zo mnou zábava, rad spoznávam niečo nove, byciklujem, behávam, som aktívny. Len problem je to zoznamovanie s cudzími ludmi. Nejako som sa rozpísal, už by som mal asi končiť :D a mimochodom som z východu.
Ako pokračovať v živote
pracuj na sebe a laska pride sama... robis v zahranici to je slusny zaklad pre dalsi zivot a mimochodom si este fakt mlady keby to pise niekto kto ma neviem kolko vela rokov ze nema nikoho ale ty mas v podstate cely zivot pred sebou :)
Angel demon co ti poradila psychologicka na sedeniach???
mal by si ist za psychologom.. mne zistili sociofobiu v 25,.. zacala som mat problemy v praci, do ktorej som prave nastupila, v supermarkete... vela ludí... mne psychologicka pomohla... je milá, hned po prvom sedení som od nej s dobrym pocitom odchádzala...
s pisanou formou nemas problem? lebo to by som si asi hodila nejaky inzerat na zoznamku a "oťukala by som sa tymto sposobom..potom by aj dievcina vedela do coho ide keby doslo k stretnutiu. a ak sa jej bude pacit co budes pisat, isto ti da priestor tych prvych par krat aby sa ti uz ruky netriasli. mas len 24, to este fakt nieje vela:)
Ahoj, nemusis sa obavat, nie si sam, je nas viacero takych, ktori mame rovnaky alebo podobny problem :) ja mam napriklad obrovske tazkosti s jedenim na verejnosti. Tiez sa zacnem triast plus sa mi zacnu potit dlane. Alebo ked mam byt stredobodom pozornosti. To nezvladam. Ale jedinym riesenim je vystavovat sa situaciam, ktorych sa najviac obavame. Mam par priatelov, pri ktorych sa mozem spravat normalne a stretavam sa s nimi pravidelne ale s cudzimi ludmi je to o dost tazsie. No treba sa prekonavat postupne :)