Stále myslím na to čo bude po smrti

Ja si myslím, že boh je plynné zoskupenie oblakov vo forme ľudskej bytosti s očami, rukami a nohami. S tými mimozemštanmi to je pravda, no nie sú viazaný na hmotu. Majú lietajuci tanier, no nie na princípe lietadiel. Nepotrebuju hmotu, pracuju s plynmi pary, vzduchu a energie, ktora ich pohána. Myslím, že sú vyspelejší na úrovni vedomia. Takže, ked zomrieme, náš ľudský duch, odíde do neba alebo vesmíru, dimenzie, svetla, lásky a pokoja.
No Boh, entita, duch sa potreboval nejako prejaviť a vyjadriť, tak vložil dušu do tvora, rodu Homo sapiens, však to poznáš z dejepisu.

Gima - odkiaľ vieš, že BOH alebo iné entity sa vyskytujú priamo na nebi???

Podľa mňa je BOH všade a všetci veríme niečomu, čo je našim BOHOM. No a nakoniec z toho všetkého vyplýva, že každý sa túži ocitnúť po smrti tam, kde ísť túži. Aký je BOH toho, či onoho človeka a čo to vlastne je je irelevantné.
Podľa mňa je BOH láska, šťastie, mimozemská civilizácia....A po mojej smrti by som sa už nechcel ocitnúť nikde. Myslím si, že by mali všade zo mňa hrôzu a stačí ak budem niekoho otravovať v tejto smrteľnej forme bytia :D

Otázka:

Čo sa stane, keď zomrieme? Prestaneme existovať? Alebo pôjdeme do neba?
Naša odpoveď:

Dnes si na škole. Strednej či vysokej. Máš asi od 15 do 25 rokov. Ale čo zajtra?

Skončíš školu. Nájdeš si džob. Založíš si rodinu. Prejdeš viacerými zamestnaniami. Kúpiš si byt či dom. Fajn, ale čo POTOM?

Chodíš na synove futbalové zápasy. Snažíš sa byť dobrým rodičom a manželským partnerom. Vidíš, ako ti deti maturujú. Aj keď včera ešte nosili plienky. Robíš a hovoríš veci, ktoré robili a hovorili tvoji rodičia, i keď si prisahal, že to tak nikdy nebude.

Prežiješ krízu stredného veku. Alebo aj dve. Tvoje deti spromujú. Staneš sa starým rodičom. Niekto ťa volá dedkom či babkou. Odídeš do dôchodku a tvoj život konečne spomalí. Ráno chodíš na prechádzky. Prečítaš si noviny. Pracuješ v záhradke. Pozeráš televíziu. Telefonuješ s vnúčatami. Cestuješ.

Fajn, ale čo POTOM?

Nuž, potom – jedného dňa – zomrieš. Ak máš šťastie, prežiješ relatívne dlhý život. Sedemdesiat až deväťdesiat rokov. Ak to šťastie nemáš, odídeš predčasne kvôli rakovine či nejakej havárii. Ale tak či tak jedného dňa zomrieš. Smrť je ten Zajtrajšok, ktorý na nás čaká, to neodvratné Potom, ktorému nik z nás neutečie.

Ale je to všetko? Alebo je tu aj niečo viac?

Jedného dňa bude z teba mŕtvola. Tvoje telo pochovajú pod zem. Alebo ho spália a tvoj popol skončí kdesi v urne. Tou hlavnou otázkou však je: Prestanem potom existovať? Alebo ešte zostane nejaké moje vedomé JA? Naozaj existuje život po smrti?

Pravdou je, že v kútiku duše všetci dúfame, že niečo bude aj potom. Možno v tých najtajnejších záhyboch našej mysle s tým tak trochu aj rátame.

S čím rátame? S nejakým posmrtným životom. Niekto to nazýva rajom. Iný nebom. Niektorí tiež hovoria o pekle.

Mnohí prežijú svoj život s postojom: V podstate som dobrý človek. Preto jedného dňa pôjdem do neba.

Takto to funguje?

Mnohí ľudia si myslia, že sú „dosť dobrí“ na to, aby mohli ísť do neba. Je to dosť bežný predpoklad. Ak sme nevykradli banku, nikoho sme nezabili, poctivo sme platili dane, myslíme si, že sme presne takým typom človeka, akého Boh hľadá do svojho domova. Jejdanenky, veď sme predsa dosť dobrí!

V nebeskej pokladni máme vopred zakúpené vstupenky výmenou za svoj dobrý život.

Ale čo ak je toto zmýšľanie nesprávne? POTOM čo? To už len bude malér! Riadna trefa vedľa!

Ak si myslíš, že si dosť dobrý, aby si mohol ísť do neba, zamysli sa nad dvomi vecami:

1. Ak je nebo miestom dokonalosti1, ako môže byť ktokoľvek dosť dobrý?

Väčšina z nás by súhlasila, že má pár vecí zametených pod kobercom. Alebo aspoň jednu. Niečo, o čom dúfame, že sa to nikto o nás nedozvie. Nejakú chybu z našej minulosti. Zlé rozhodnutie. Okamih slabosti alebo hlúposti, na ktorý neradi spomíname.

To je ten extrém. Ale je mnoho ďalších „bežnejších“ vecí, ktorými sa príliš nechválime pred inými. Možno nejaké „nevinné“ klamstvá. Alebo pár slov prehodených niekomu za chrbtom. Odpísané domáce úlohy. Nepríjemné slová, ktoré sme niekomu povedali. Alebo nepríjemné myšlienky, ktoré sme si o niekom pomysleli.

Takže nejde len o jednorazovú poľutovaniahodnú udalosť v našom živote, ale – ak podrobne preskúmame svoj život – vidíme jasný vzorec zlých skutkov. Často nerobíme to, o čom vieme, že by sme mali. A často robíme to, o čom vieme, že by sme nemali.

Všetci z nás – dokonca aj tí, ktorých by sme zrejme nazvali „dobrými“ – sú sebeckí a v podstate veľmi „nedokonalí“.2

Boh vidí všetko, čo robíme.3 To znamená, že ho nikto neoblafne. Dokonale vie o všetkom dobrom, čo sme neurobili (aj keď sme mohli), aj o všetkom zlom, čo sme urobili. Dokonca pozná aj naše myšlienky a všetky naše pohnútky.

Je tu ešte jedna vec, ktorú treba vziať do úvahy, ak si myslíme, že sme „dosť dobrí“, aby sme išli do neba.

2. Je možné byť v podstate dobrým človekom a zároveň odmietnuť Boha?

Vezmime si Tomáša. Je to „dobrý“ človek. V práci sa vždy riadil vysokými morálnymi štandardami. Nikdy neukradol ani len kancelársku spinku. Bol verným manželom a dobrým otcom. Priniesol veľa obetí pre svoje deti a manželku (ktorú nikdy nepodviedol). Dokonca po celý svoj život dával peniaze na charitu.

Ale Tomáš, aj keď bol v určitom zmysle dobrý, nikdy do svojho života nevpustil Boha. Veľakrát cítil, že ho Boh volá. Že mu akoby klope na dvere jeho života. Ale Tomáš tieto dvere nikdy neotvoril Vždy si našiel nejakú výhovorku. Je ironické, že jeho najčastejšou výhovorkou bolo práve: „Celý svoj život som dobrý. Iste pôjdem do neba.“

Tomáš chcel ísť do neba. Veď to chce každý. Ale v skutočnosti Tomáš nechcel poznať Boha. A nikdy sa nezastavil, aby preskúmal ďalekosiahle následky svojho rozhodnutia neprijať Boha do svojho života.

Zamysli sa nad tým. Nebo je domovom Boha. Ak Tomáš nechcel poznať Boha počas svojho života na zemi, prečo by chcel poznať Boha počas svojho posmrtného života? Inými slovami, Tomáš nerátal s tým, ako veľmi by vlastne nebom OPOVRHOVAL.

Nebo je miesto, kde je Boh až príliš prítomný. Je pravdepodobné, že každý aspekt života v nebi bude človeku pripomínať Boha – neustále. Aké hrozné miesto pre Tomáša!

Tomáš vždy predpokladal, že nebo bude miestom dokonalého pohodlia. Ale nikdy nepomyslel na to, ako hrozne nepohodlné bude pre neho, keďže nechcel poznať Boha ani s ním nechcel mať žiadny vzťah. Pre Tomáša nebo nemalo byť nebom, ale v podstate určitým druhom pekla.

Pustil by si niekoho do svojho domova, aj keby si vedel, že nikdy s tebou nechcel mať nič spoločné? Aj keby si vedel, že kamkoľvek sa ten človek pozrie, všetko mu bude pripomínať teba?

Mnohí ľudia sú ako Tomáš. Chcú nebo, ale nechcú Boha. A neuvedomujú si, že za takýchto podmienok by pre nich bolo nebo hrozným miestom.

Pravda je možno taká, že nebo je pre ľudí, ktorí vedia, že nie sú dosť dobrí na to, aby sa tam dostali – ale aj tak tam chcú ísť jednoducho preto, lebo tam bude Boh. Chcú poznať Boha a byť tam s ním naveky. Tou víťaznou „cenou“ posmrtného života nie je pre nich nebo, ale jeho Hlavný Obyvateľ.

"A to je aj častá vina mužov - že prestávajú byť mužmi, čiže tam, kde by mali povedať zásadné slovo a zasiahnuť, sú pasívni a nechajú, aby ich rozhodnutia za nich robili iní (a často sú to práve ženy)."
prosim o vysvetlenie

No áno, nepochopila som to tvoje "všetko v jednom". Teraz ty nechápeš ten trest.

Adam a Eva dostali v raji od Boha všetko, čo potrebovali a omnoho viac. Boh ich urobil pánmi nad všetkým tvorstvom. Nepotrebovali sa veľmi namáhať, aby im záhrada rodila, nepoznali bolesť, utrpenie ani vyčerpanosť. Boh mal len jednu podmienku - nemali jesť zo stromu poznania dobra a zla. Boh ich vystríhal a varoval, že keď budú jesť z toho stromu, zomrú. Zo všetkých ostatných stromov mohli bez strachu jesť. Bola to skúška dôvery v Boha a v jeho dobrotu. Dovtedy, kým neokúsili zo stromu, zlo vôbec nepoznali a Boh si to takto prial, aby to takto ostalo navždy. Diabol pokúšal Adama a Evu práve v tom, že im nahovoril, že Boh to s nimi nemyslí dobre a niečo im tají, že im bráni jesť zo stromu, lebo by sa stali Bohu rovnými. Útočí na ich dôveru v Boha a zároveň šteklí struny ich pýchy.

Pred spáchaním prvého hriechu boli Adam a Eva nahí a nehanbili sa. Hľadeli na nahé telo druhého a nevyvolávalo to v nich žiadne sebecké chúťky, hľadeli na toho druhého tak, ako hľadel na nich Boh, čiže čistým pohľadom plným lásky. Po spáchaní hriechu sa im "otvorili" oči a ponáhľali sa ukryť svoju nahotu zošitými figovými listami. Už sa necítili v bezpečí pred pohľadom toho druhého. Videli, že nastala obrovská zmena v pohľade toho druhého. V pohľade Adama sa zračilo niečo, čo dovtedy Eva nepoznala - jeho žiadostivosť a túžba využiť jej telo pre uspokojenie svojich chúťok, už v tom nebol ten predošlý postoj a pohľad nezištnej lásky a úcty. Eva sa bála, lebo videla, že Adam je silnejší ako ona a že je v jeho moci a on to môže zneužívať. Ani Adam sa necítil príjemne pri žiadostivom pohľade Evy na jeho telo. Obaja sa cítili sa voči tomu druhému zraniteľní a potrebovali sa voči nemu chrániť, preto nutkavo hľadali niečo, čo by im slúžilo za odev. Spoznali nízke túžby a telesný človek začal v nich víťaziť nad duchovným. Odvtedy žiadostivosť ťahá každého človeka ku dnu a pokúša ho ku konaniu zla.

Keď Adam a Eva neposlúchli zákaz a zo stromu jedli, povedali Bohu, ktorý je život, svoje nie. Ak povieš nie životu, zákonite si berieš ako odmenu (či lepšie trest) smrť a všetko, čo smrť so sebou nesie - bolesť (teda aj pôrodné bolesti), utrpenie, choroby, trápenia, námahy a neúspechy. To je ovocie hriechu, ktorý si Adam a Eva slobodne zvolili. Boh to pre nich nechcel. Oni však uverili pokúšaniu diabla a zvolili si zlo, pretože ste chceli poznať dobro a zlo. Poznať len dobro - teda Boha, im nestačilo. Chceli byť ako Boh a skončili s trestom, ktorým nebolo nič iné len to, čo si sami zvolili, čiže poznanie zla. A zlo je tam, kde nie je Boh.

Keď Boh povedal Eve, že bude po mužovi túžiť a on bude vládnuť nad ňou, len skonštatoval to, čo vo svojej prozreteľnosti videl a čo ona už aj sama tušila - a totiž že muž v tejto situácii po hriechu a prebudenej telesnej žiadostivosti bude vždy v pokušení (a aj bude) dominovať nad ženou pre telesnú prevahu, ktorú má nad ňou. Muž nevládol nad ženou pre to, že to Boh povedal či mu to Boh prikázal, ale pre to, že takýmto spôsobom v mužovi začal pôsobiť hriech a Boh to vedel.

Keďže zlo je tam, kde nie je Boh, Boh ich musel od seba vyhnať (bolo to potrebné aj pre to, aby si uvedomili, čo vlastne spravili). Netešilo ho to, ani to, že jeho deti tak hlboko padli a budú trpieť a hneď tam pred bránami raja, z ktorého ich posiela preč, im sľubuje vysloboditeľa. A tým vysloboditeľom bude On sám, ktorý príde v plnosti času, bude s ich potomkami bývať, učiť ich, jedávať s nimi a nakoniec sa nechá nimi tupiť, mučiť a zabiť, aby svojou vlastnou krvou odčinil ich hriechy a vrátil ich opäť do stavu prvotnej jednoty človeka s Bohom.

Súhlasím s tebou, vinný z pádu do hriechu sú tak Adam ako aj Eva. Adam zlyhal viac ako Eva. Jemu Boh dal silu, ktorou sa mal vzoprieť pokušiteľovi, veď vedel, že diabol zvádzal jeho ženu. Nevieme, ako dlho trvalo to pokúšanie, možno aj niekoľko dní/týždňov. Ak bola Eva v ohrození, že padne a Adam to vedel, mal použiť svoju silu a zasiahnuť a prísť jej na pomoc, mal odohnať nepriateľa. Ak sa aj ona nechala oklamať, on sa nemal dať. A to je aj častá vina mužov - že prestávajú byť mužmi, čiže tam, kde by mali povedať zásadné slovo a zasiahnuť, sú pasívni a nechajú, aby ich rozhodnutia za nich robili iní (a často sú to práve ženy).

hildegarde nepochopila si co som tym chcel povedat, ze "boh je vsetko v jednom" bola reakcia na to, ze ja ho vnimam ako muza a zenu zaroven. Takze v tomto sme sa zhodli len nepochopili. Ale tym to konci. Na jeden strane pises, ze Boh ma len dobre vlastnosti a nasledne napises ze potrestal zeny aby rodili v bolestiach a zili v patriarchalnej splocnosti???
No mam dost.
To, ze zena v raji vyprovokovala a zviedla Adama je jej chyba je len dalsi nazor patriarchalnej spolocnosti, ktora tu bola viac menej vzdy. Je to jeden z pohladov. Ale takisto je to chyba Adamova, ze sa "dal" ovladnut svojimi slabostami- mal na vyber ci ju posluchne alebo nie. To ze muz tazko odolava zene je zakodovane v jeho genoch a nie v tom ze ista Eva raz spravila chybu vdaka ktorej teraz "trpi" kazda zena na svete... ak by mal Boh trestat tak netusim ako by trpeli muzi len kvoli tomu, ze kedysi akysi Adam vyvolal zatial vsetky vojny sposobene na tejto planete, vrazdy, znasilnenia a tak dalej ...
Chcem tym len povedat ze spolocnost ma byt v rovnovahe co vlastne nikdy na tejto planete nebolo. Je sice pekne ze duch svaty ma typicky zenske vlastnosti ale cela cirkev je silno patriarchalna takisto aj ostatne nabozenstva, ktore tvoria ludia a bohuzial sa musim priklonit k tomu ze muzi spravili vo svete viacej zla, cim nechcem povedat ze su horsi. Zeny maju tiez svoje slabe stranky. Ale prave ich vlastnosti "dobyjat a vlastnit" sposobili patriarchalnu spolocnost a kedze zeny tieto vlasnosti nemaju, resp. nemali sa tym vsetko vysvetluje.
A je mi jasne ze Jezis Kristus musel byt muzom aby ho niekto v tom case poculval a bral vazne. Taktiez rozmyslam kolko "svatych" zien zilo v tej dobe a nebyt tak nastavenej splocnosti tiez mohli toho vela priniest.

Benjamin, a čo keď tvoj predpoklad "všetko v jednom" je úplne mylný?

Trochu si protirečíš. Uznávaš, že ak nás niečo stvorilo, bolo z lásky, čiže malo to dobré vlastnosti. Zároveň s tvojou premisou všetko v jednom, to čo nás stvorilo muselo byť zároveň zlé, lebo malo aj zlé vlastnosti. Ak teda tá stvoriteľská moc je všetko v jednom a má v sebe dobro aj zlo, lásku aj nenávisť, tak takáto stvoriteľská moc, neexistuje, lebo tieto dve stránky sa v ňom bijú medzi sebou, má v sebe protichodné sily, ktoré nemôžu súčasne vedľa seba obstáť. A teda, ak neexistuje, nemohlo nás stvoriť. Ako teda, že sme tu a boli sme stvorení z lásky?

Nie, Boh nie je všetko v jednom. Boh je dobro, láska, spravodlivosť, pokoj, statočnosť, neha, svetlo, múdrosť ... všetko dobré vlastnosti. Nie je v Ňom ani trochu zlomyseľnosti, zloby, nespravodlivosti, túžbe po svároch, zákernosti, tvrdosti, tmy a nerozumnosti .. čiže žiadnych zlých vlastností. Boh ako dobro sa jasne ohraničuje proti zlu. Zlo je vlastne neprítomnosť Boha.

Boh je bezpohlavná bytosť, zahŕňa v sebe tak ženské ako aj mužské vlastnosti - teda vlastnosti, ako my ich tu na zemi rozlišujeme ako ženské a mužské. Je v ňom tak neha ženy ako aj odvaha a zápal bojovníka - muža. Boh sa spomína ako Boh Otec, ale kľudne ho môžeme nazvať aj Boh Matka. Keď sa chcel prihovoriť k ľuďom, musel sa identifikovať s jedným z pohlaví, aby ho človek vedel prijať. A keď si prečítaš Genezis, tam sa už po prvom hriechu ľudí hovorí, že muž si uvedomil svoju telesnú prevahu nad ženou a je neustále pokúšaný vládnuť jej - a to aj bude jedným z trestov pre ženu (okrem rodenia detí v bolesti). Vtedajšia doba bola patriarchálna, takže ak Boh chcel, aby ho ľudia počúvali a prijímali jeho slová, nemohol k nim hovoriť z pozície ženy, ktorá bola podceňovaná.

Ovečka, a to ťa opis stvorenia sveta zabrzdí v tom, aby si čítal bibliu ďalej a hľadal v nej náboženský odkaz? Opakujem, biblia nie je vedecký traktát o tom, ako bol stvorený svet.

vies o tom ze najlepsie je zit pritomnost? to co bude potom nechaj a zahod to za hlavu

hildegarde aj kebyze povieme ze jeden den nebol 24 hodin tak to poradie vobec nesedi... otazka preco by boh povedal ze stvoril najprv slnko a az potom hviezdy...a nesedia tma ani zivocichy...proste je to viac ako len nedoveryhodny document je to proste uplna hovadina..

ako mam dokazat neexistenciu niecoho co nema vplyv na nas svet?? Takisto ty nevies dokazat ze si nespala s bezdakom ktory ma HIV ale to neznamena ze si s nim spala...

Benjamin: Duch Svätý je po hebrejsky Ruach. Je ženského rodu.

Všimni si, že Otec plodí Syna pomocou Ruach. Ruach má niektoré typicky ženské vlastnosti.