Neviem sa zbaviť pocitu, že po smrti niečo je a ja neviem prísť na to čo. Chcem strašne vedieť odpoveď až mi to nedáva pokoj a myslím na to v škole a aj doma ... pustím si hudbu a ticho sedím a premýšľam.
Možno je to preto lebo mám strach, že smrť bude bolieť a po nej bude nasledovať tma a nič ... neuvedomovanie si vlastnej existencie ako to bolo pred narodením. Teda aspoň sa hovorí, že pred narodením nič nebolo.
Náboženstvám neverím (aspoň nie cirkvi a Islamu), pretože je to pre mňa jedna veľká mafia.
Viem, že odpoveď mi zrejme nikto nedá, pretože ju nepoznáme ale nemám pokoja dokiaľ sa nejako nedozviem čo po smrti je.
Už som si raz myslel, že viem čo po smrti je ale potom moju teóriu vyvrátil niekto v jednej diskusií.
Čo mám robiť? Nemyslieť na to? Ako? A prečo nevieme čo je po smrti, keď máme technológie a vedomosti o klinickej smrti. Prečo vyvraciame posmrtný život? Pretože neexistuje?
Stále myslím na to čo bude po smrti
"ak by Boh BOL, tak by NEBOL" .. presne toto som mal na mysli v porovnani "vsetko v jednom" ... ty, otce vsetkych oteckov...ty, vsetkych matiek matka... ak teda hovoris vseobecne o cloveku, tak potom clovek nemoze byt SYN, vzdy su na vyber dve moznosti: dcera alebo syn. A presne toto naznacuje, ze "cirkev" je od ludi. V minulosti totiz len muz bol povazovany za plnohodnotneho cloveka a to sa prenieslo aj do menej napadnych fraz a toto je jeden priklad. BOH, OTEC, SYN, DUCH SVATY... naraz som na toto, mne hra na slovicka nevadi, ale toto posobi akoby to bola len jedna moznost.
A ano suhlasim, ak nas nieco stvorilo len tak bolo jedine z lasky...
nevyjadril som sa presne :)
Ovečka, ty ale tiež nevieš dokázať, že Boh neexistuje :)
Nepísala som nič o tom, či bol človek stvorený v jednom okamihu alebo nie - len som reagovala na to, že si chcel za svoje zlé skutky obviniť Boha, že ťa zle stvoril. Hovorila som o tom, ako bola stvorená duša človeka a nie jeho telo a čas som vôbec nespomínala. Aké vedecké poznatky dokazujú, že človek nebol stvorený ako dokonalý, svätý, ako som písala?
Asi automaticky predpokladáš, že si myslím, že svet bol stvorený za 7 dní, tak ako sa píše v biblii. Treba si uvedomiť, že biblia pri opise stvorenia sveta hovorí v obrazoch tak, aby tomu rozumel staroveký človek, má priblížiť skutočnosť božej existencie a jeho stvoriteľskej moci mysleniu vtedajšieho človeka. Jeden deň v opise stvorenia sveta tak môže predstavovať dlhší časový úsek ako 24 hodín, môže trvať x rokov či dokonca stovky storočí/tisícročí. Nie je to dejepisná kniha, ktorej cieľom je presne faktograficky na mesiac a rok zdokumentovať históriu ľudstva. Nie, to si potom nepochopil bibliu, ak si toto myslíš. Biblia je v prvom rade náboženská kniha a hovorí o pravdách viery a o vzťahu Boha k človeku (pravdaže okrem toho poskytuje aj cenné historické údaje). Preto nie je ani tak dôležité to, či bol svet skutočne stvorený za sedem 24-hodinových dní, ale to, že pôvodcom celého sveta aj človeka je Boh. Toto je základné posolstvo, ktoré si má čitateľ odniesť. A toto posolstvo zatiaľ nevyvrátili žiadne vedecké poznatky. Alebo?
Benjamin, nemusíme sa hrať na slovíčka, nehovorila som o sebe ale všeobecne o človeku, ale máš pravdu, sme nielen synovia ale aj dcéry Boha :). A prečo ak by Boh bol milujúci, tak by nebol? Aké všetko v jednom - a ako toto naznačuje, že cirkev je od ľudí?
Ak by Boh nebol milujúci, nikto z nás by tu nebol. Len láska je kreatívna a dáva život. Opak lásky - nenávisť a zloba sú deštruktívne, so životom sa neznášajú. Takže ak nás niekto alebo niečo stvorilo, muselo to byť len z lásky.
hildegarde - ako sa tak vlastne volas, tak Boh ta nemoze prijat za syna, ale jedine za dceru. A ak je boh milujuci, tak to nemoze byt ani BOH, ale vsetko v jednom. Je to len dalsi dokaz ze cirkev pochadza od ludi....
zi, nemysli na smrt
myslim ze nato nemusis vobec mysliet, po smrti to uz bude aj tak jedno a bude ti dobre, ver tomu :-)
hildegarde ty nevies dokazat ze boh vobec existuje to ze clovek sa vyvinul a nebol stvoreny v jednom okamihu je takmer iste a napriek tomu vies presne ako to bolo... samozrejme ze v rozpore pomaly zo vsetkymi vedeckymi poznatkami...
Boh stvoril človeka "morálne", bez hriechu. Človek sa do nemorálnosti prepadol až po tom, čo sa rozhodol obrátiť Bohu chrbtom. A preto je prirodzené, že musí niesť pred Bohom, ktorý je svätý, zodpovednosť za svoje previnenia. Pán je však milosrdný a dobrotivý k tomu, čo úprimne ľutuje. Prijíma ho za syna a maže jeho hriechy.
mascha toto tvoje videnie vyplyva len z tvojej osobnej viery....ja napr vidiet svoje zle skutky tak sa skaredo pozriem na boha a spytam sa ho preco ma tak nemoralne stvoril a ze za toto ja odmietam niest zodpovednost...
schvaľujem tvoje pátranie,je v tom základná otázka života a smrti,s ktorou by mal byť konfrontovaný každý človek,dostaneš na ňu odpoved,
ja verím,že po smrti bude osobný súd, v ktorom človek vidí svoje skutky života v božom svetle,bude sa cítiť tak špinavý pred bohom, že sa odsúdi na očistu svojej duše,na taký čas a stav,aby bol hodný predstúpiť pred tvár svojho stvoriteľa...
akú odpoveď dostaneš ty záleží od tvojho srdca
@ A to prečo až po smrti? Nedá sa to zažiť aj tesne predtým? : )
@ Nemyslí na to, čo bude po smrti. ŽI! V prítomnosti, tu a teraz. Ostatné sa dozvieš, až umrieš. Netreba byť nasilu zvedavý a utekať do budúcnosti. Tam ešte nie si. Urob si poriadok vo svojej duši a rieš to, čo máš riešiť teraz. Nie to, čo už bolo alebo to, čo bude.
